Monster Energy Supercross – The Official Videogame 4 – Bzučiaca frustrácia

Monster Energy Supercross – The Official Videogame 4, v poradí štvrtý diel štýlového motorkrosu prichádza s novým kariérnym módom, ktorý však, bohužiaľ, vyžaduje toľko zhovievavosti, že skôr frustruje než zabáva. Viac o novinke štúdia Milestone sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

V talianskom štúdiu Milestone milujú motorky a vďaka sériám Ride, MotoGP, MXGP a Supercross si takpovediac kolonizovali tento herný segment. Vyvinúť jednotný engine a fyzikálny model, ktorý dokonalo popisuje správanie dvojkolesového tátoša a ten postupne adaptovať na rôzne povrchy a súťaže znie síce ako skvelý biznisový nápad, ale pomerne jednoducho môže naraziť na limity medziročnej inovácie. Nestáva sa to totiž len pri závodných tituloch, aj série rôznych športových simulácií by k tomu mali čo povedať (pozdravujeme do EA Sports).

Prišiel teda rok 2021, svet sa stále zmieta v rôznych pravidlách lokálnych lockdownov a na naše konzoly dorazil už v poradí štvrtý diel série Monster Energy Supercross. Nový ročník láka predovšetkým na prepracovaný kariérny mód a 60 FPS na konzolách novej generácie. Druhé menované vyšlo na výbornú, k tomu prvému mám nekonečno výhrad.

Najskôr však trošku faktov. História série Supercross siaha do roku 2018 a je oficiálnym herným titulom k rovnomennej súťaži známej predovšetkým v Severnej Amerike. Tam sa nachádzajú aj všetky arény, v ktorých budete súťažiť. Hra vychádza na rôzne platformy, testoval som ju na PlayStation 4 aj PlayStation 5. Na disku si vypýta 31,41 GB a vyskúšal som si už verziu 1.05.

Začnem rovno tým najdôležitejším, a teda kariérnym módom. V ňom začínate ako neznámy jazdec v súťaži Futures s cieľom postúpiť do Rookies, respektíve Pro levelu. Po vytvorení avatara si už tradične zvolíte hlavného sponzora a značku motorky. Titul ponúka aký-taký tutorial, ale ten učí len ovládať motorku bez vysvetlenia rytmiky jazdy, ktorá je v tomto type hier kľúčová. 

Kariérny režim začínate ako absolútny amatér bez akýchkoľvek schopností. A práve tu tkvie hlavný kameň úrazu celého kariérneho módu. Hra vám totiž od začiatku komplikuje váš nástup a predlžuje tým úvodné trápenie, kým si s fyzikálnym režimom sadnete a ovládanie vám padne do rúk.

Iste, cieľom kariérneho režimu je rásť a zlepšovať sa, ale kým získate dostatok skúseností na prvé zmysluplné vylepšenia, uplynie minimálne pol sezóny. Počas tej končíte spravidla na poslednom mieste, zatínate zuby a veríte, že nabudúce to bude lepšie.

Medzi jednotlivými súťažnými víkendami môžete čas investovať do tréningu a špeciálnych udalostí, čím dokážete získať body na vylepšenia. Ich počet je však prudko obmedzený – na oba typy udalostí máte presne tri pokusy. 

Postupom času môžete svojho jazdca vylepšovať naprieč stromom skúseností vo viacerých kategóriách – od ovládania motorky vo vzduchu a na zemi cez brzdné vlastnosti a schopnosti až po odolnosť voči zraneniam. Áno, v tejto hre sa môžete zraniť, čo dokáže výrazne ovplyvniť váš výkon v ďalších pretekoch. Zo zranenia je však možné vykúpiť sa zarobenými bodmi.

Tie navyše môžete meniť aj za vylepšenia vášho stroja. Nejde o žiadne tunerské nebo, môžete ale kúpiť lepšie tlmiče, brzdy či pneumatiky, čo má vážny vplyv na celkový výkon stroja, a teda aj vaše výsledky. Vyberať si môžete z mnohých značiek, ale spravidla len jednej alebo dvoch výkonnostných úrovní vylepšenia, ktoré sú naprieč značkami rovnaké. Škoda.

Odomknuté schopnosti vášho jazdca postupne veľmi, veľmi, veľmi výrazne ovplyvnia vaše možnosti na dobrý výsledok v pretekoch. Je však smutné, že pre dobrý pocit z výsledku najskôr musíte absolvovať hodiny depresívneho jazdenia v blate. To je spojené s možnosťou vrátiť čas funkciou Rewind, čo otvára dvere pre napravenie, častejšie však zopakovanie tej istej chyby a túto funkciu môžete využiť maximálne trikrát za pretek. Kariérny režim sa tak síce snaží imitovať úspechy WRC či F1, v Taliansku však musia výrazne popracovať na viacerých aspektoch tohto režimu, aby bol vôbec porovnateľný s uvádzanými titulmi.

Pretekanie v arénach vysypaných blatom, pieskom a inými materiálmi zabezpečujúcimi nedostatok priľnavosti má svoje špecifiká. Tým prvým je, že trate sú výrazne monotónne. Po úvodnej rovinke nasleduje otočka vľavo, niekoľko skokov, otočka vpravo, veľký skok, pole retardérov. Naspäť to isté, len v opačnom poradí. Tu však nejde o špecifikum hry, ale špecifikum športu, ktoré môže pre voľnomyšlienkárov ako ja pôsobiť pomerne úzkostne. Nečakajú vás žiadne výhľady, len uzavretá aréna s rovnakým setom prvkov v odlišnom poradí, prípadne s iným povrchom.

Ďalšou špecialitou sú práve spomínané povrchy. Brodíte sa hlinou, blatom (teda rozmočenou hlinou), pieskom. Všetky majú odlišné adhézne vlastnosti, inak v nich zrýchľujete aj brzdíte, zatáčať musíte s jemnocitom. Trať počas pretekov navyše žije, vy a vaši súperi do nej totiž vrývate svoju stopu a verte či nie, naozaj záleží, kadiaľ presne sa tou-ktorou zákrutou vydáte. V tomto sú vývojári v Milestones preborníkmi; s touto unikátnou vlastnosťou som sa stretol už v starších dieloch MXGP a fyzikálne ide naozaj o simuláciu blízku realite.

Rytmus. Deťom býva nedostupný a dospelí pri ňom občas zúria. Nie, nehovorím o Patrikovi, ale o rytme jazdy v Monster Energy Supercross 4. Spomínané repetitívne trate ponúkajú jedinú možnosť, ako získať konkurenčnú výhodu v porovnaní s ostatnými jazdcami – jazdiť v správnom rytme. Vedieť, ktorý skok skrátiť, ako dopadnúť, kde akcelerovať a kde brzdiť. V tom tkvie čaro každých pretekov, každej trate, keďže sa na seba extrémne podobajú. Škoda, že k nájdeniu správneho rytmu nevedie hra intuitívne, ale musíte jednotlivé preteky jazdiť znova a znova, kým neobjavíte ten jeden retardér, pred ktorým treba proste spomaliť na minimum.

Záverom ešte ostáva dodať, že fyzikálny model hry je tak, ako sme zvyknutí z iných titulov od Milestones, výborný. Zmena povrchu v pretekoch nie je len vizuálna, ale naozaj treba svoje správanie prispôsobiť tomu, či jazdíte na piesku alebo hline. Bez asistencie (v najvyššej obtiažnosti) je náročné čo i len pravým klobúkom udržať jazdca na motorke, odporúčam to preto iba skúseným hráčom.

Hru som skúšal na konzolách PlayStation 4 aj PlayStation 5, ako už odznelo aj vyššie, no viac času som strávil za PlayStation 4, keďže dostupnosť PlayStation 5 je naozaj úbohá a prišla mi len nedávno. Titul na novej generácii beží jednoznačne plynulejšie a svižnejšie, ale žiadna vizuálna párty sa nekoná. Koniec koncov, toto nie je úplne ten typ hry, ktorý zaujme grafickým spracovaním.

Ak predošlé riadky vyznievajú príliš kriticky, netreba zúfať, Supercross 4 je vo svojej podstate podarená hra. Výborný jazdný model známy z MXGP je zasadený do arén a obohatený o množstvo možných trikov. Graficky nejde o žiadne orgie – a to ani na PlayStation 5 – hra však beží plynulo v 60 FPS a vyzerá skrátka dobre. Výborne hre padnú aj adaptíne vibrácie v novom ovládači. Soundtrack v menu k adrenalínovému titulu sedí výborne, priamo v hre však nepočujete nič, iba bzučanie motoriek a občasný ruch tribún.

Komentuj!