Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Science fiction značke Terminator sa s príchodom nového milénia prestalo dariť. Nielenže jednotlivé snímky začali kvalitatívne upadať, niečo podobné sa týkalo aj videohier zo sveta mechanických strojov bojujúcich proti prežívajúcej ľudskej rase. Až na výnimky, ktoré dodala Bethesda Softworks, však šlo o tituly bez vlastnej tváre, ktoré plávali v rôznych žánroch, takže raz sa z Terminátora stalo FPS, potom akčná záležitosť na štýl Devil May Cry, inokedy to bola bizarná kombinácia arkádového strieľania s nepretržitým pretekaním, prípadne generická cover shooter akcia. Postupne úplne utíchol záujem o herné adaptácie značky a kvôli neveľkým kvalitám predchodcov publikum rýchlo na tento svet celkom zabudlo. S príchodom Dark Fate, najnovšej filmovej iterácie, sa jej postavy objavili hneď v niekoľkých herných univerzách a štúdio Teyon sa rozhodlo šikovne vydať novú hru zasadenú po vypuknutí súdneho dňa. 

Recenzovaná verzia: PC

Prvé dva filmy sú nespochybniteľným kultom, ktorý ovplyvnil celú jednu generáciu akčných filmov a pomohol parádne naštartovať kariéru Arnolda Schwarzeneggera ako svalnatú ikonu vtedajšej doby. Okrem toho však odštartoval hviezdu kariéru Jamesa Camerona ako režiséra i scenáristu. Tento unikátny filmár od roku 1984 predstavuje v rámci svojich snímok technologické maximum, nakoľko v neskorších etapách kariéry vyprodukoval počiny ako Titanic a Avatar, kde možno hovoriť o enormne nákladných projektoch, pri ktorých nakrúcanie predstavovalo veľkú výzvu pre všetkých zúčastnených. Cameron je aj v súčasnosti obrovským vizionárom a momentálne už celú dekádu pracuje na pokračovaní spomínaného Avatara. To sme však trošku odbočili, pretože dnes sa budeme venovať hre, ktorá vychádza práve z akčných prvotín značky Terminator. Rovnako ako filmová sága, i Resistance ignoruje všetky pokusy o sequely a inovovanie tohto science fiction kultu, čiže nadväzuje priamo na legendárne T2, ktoré mnohí považujú za najlepší akčný film všetkých čias. Bohužiaľ, najlepšia akčná hra všetkých čias mu sekundovať nebude.

31 years after the Judgment Day 

Ako som avizoval vyššie, dej Resistance nadväzuje na prvý a druhý film. Súdny deň prebehol, stroje tlčú a zotročujú posledné čriepky humanity a John Connor sa aktívne snaží pokoriť Skynet, umelú inteligenciu, ktorá bola hlavným iniciátorom zničenia našej planéty. Tentokrát budete najväčším pomocníkom vyvoleného bojovníka vy, pretože sa zhostíte úlohy vojaka Jacoba Riversa, ktorý bol z neznámych dôvodov označený na terminovanie, čo v praxi znamená, že mechanické stroje po ňom aktívne pátrajú. Váš hlavný cieľ je však pomerne jednoduchý, i keď omnoho ťažšie uskutočniteľný. Nutnosťou je spojiť sa s prítomným odbojom, prestať zápasiť iba o holý život, ozbrojiť preživších a presunúť ofenzívu k hlavnej základni Skynetu.

Možno vám tak trochu vŕta hlavou fakt, že v druhom dieli bol súdny deň vlastne zvrátený, avšak vývojári spracúvajú takzvanú future war, vďaka ktorej sa stanú udalosti známe z filmov. Apokalypsa teda nastala, Skynet odpálil jadrové hlavice a preto svet nadobudol súčasnú podobu. Plytší a vlastne úplne priamočiary príbeh je doplňovaný príbehmi preživších, s ktorými sa stretávate. Vopred chcem upozorniť, že vzťahy medzi nimi a akési prepojenie s hráčom je takmer neexistujúce. Osobne som bol neustále prerušovaný otravným pozérskym správaním sa niektorých charakterov. Prítomné postavičky sa navyše ani príliš nevyvíjajú, respektíve oni si prechádzajú určitým fázami, avšak vy všetko sledujete len veľmi skratkovito.

Keďže som spozoroval určitú ambíciu Teyonu pracovať s postavami podobne ako napríklad starý Bioware, či Obsidian Entertainment, takmer neustále mi bila do očí nefunkčnosť tohto snaženia sa. V konkrétnych prípadoch síce príbehové pozadia niektorých postáv dokážu zaujať, nápady sú zaujímavé a v prípade, že by sme sa mohli dostať charakterom až pod kožu, fungovalo by to ideálne. Chcelo by to však určite šikovnejších dabérov, ktorí by vedeli adekvátne podávať emócie, skutočnejšie pôsobiacu gestikuláciu a mimiku, no a v neposlednom rade kvalitnejších scenáristov, pretože tí by boli schopní dať deju viac konzistentný nádych. Takto pôsobí až príliš nesúdržne a to pritom naň vývojári snáď až zbytočne apelujú voľbami a komunikovaním, ktorých absencia by mi rozhodne nevadila.

I am back!

V rámci desať až dvanásť hodinovej kampane sa pohybujete po otvorených lokáciách, ktoré majú formu rozsiahleho levelu. Ešte predtým, než sa pustím do rozboru streľby a jej náležitostí, rád by som poznamenal, že mi prítomné levely prišli až zbytočne veľké. Nie, obrovských svetov sa nedočkáte, skôr rozvetvenej linearity, avšak všetky tie interiéry, exteriéry a opustené parkoviská neslúžia žiadnemu účelu. Spravidla sa po nich premáva len zopár protivníkov, no a zbieranie surovín prestáva mať po úvodných dvoch hodinách opodstatnenie, keďže máte naozaj všetkého prebytok a následne sa vám munícia, lekárničky a suroviny na crafting (ktoré beztak ani nevyužívate) iba kopia v inventári. Pomalší prístup v štýle Fallout: New Vegas, ktorý sa snaží Resistance určitým spôsobom imitovať, takejto hrateľnosti nesvedčí, nakoľko mu chýba “survival feeling”. Uvediem však príklad zo súčasnosti a spomeniem preto Hunt: Showdown, ktorý stojí na pomalých prechodoch, taktických bojoch a zbieraní surovín, kde je takáto náplň podmienená konceptom hry a tým pádom drží pokope. Najnovší pokus tvorcov nechválne známeho on-rail shooter Ramba je však neucelený a jednotlivé gameplay mechaniky tvoria pravý opak dokonalej ódy, keďže väčšina prítomných nástrojov si hrá svoju vlastnú pieseň.

Využívanie zbraní a možností streľby je nevyhnutnosťou. Spočiatku sa postavíte iba proti malým a neškodným robotom, neskôr sa pridávajú mechanické pavúky a i desivé T-800, ktoré sú fanúšikom ságy dobre známe. Práve tí a ich rôzne variácie (s viacerými zbraňami, plameňometom a podobne) predstavujú najväčšiu hrozbu, pretože si dobre premyslíte odkiaľ, kedy a čím zaútočíte. Zabudnite však na archaické strelné zbrane ako brokovnica, prípadne automatická puška. Tie sú totiž pre mechanický skelet absolútne neškodné a preto radšej siahnite po pulzných puškách, ktoré sú omnoho efektívnejšie.

Na jednej strane je teda arzenál zbraní pomerne pestrý, avšak na strane druhej tvorcovia úmyselne vyhodia takmer polovicu klasických pištolí a pušiek, no a tým pádom vás nútia využívať ľubovoľnú kombináciu moderných prostriedkov boja. Subjektívne prehlásim, že s príchodom pulzných zbraní začne pôsobiť hrateľnosť o niečo lepšie, respektíve vývojári na vás posielajú väčšie množstvo protivníkov, čo má v niektorých oblastiach za následok to, že prechod nimi pôsobí zaujímavejšie a menej všedne, i keď stále zastávam názor, že pracovať sa s nimi mohlo aj šikovnejšie.

Nepríjemné pocity prázdnosti neodstraňuje ani prítomnosť vedľajších úloh, ktoré príležitostne plníte pre členov vášho tábora. Je pritom pomerne zvláštne, že zadania sa od konkrétneho charakteru dočkáte vždy, avšak quest spravidla končí nájdením predmetu, zničením veci, či deštruovaním protivníckeho tábora a následne chýba úlohám klasická dohra, ktorú možno poznať z populárnych RPG. Preto občas pôsobí vtipne fakt, že si napríklad dáte psa do vrecka a on sa akousi zázračnou cestou premiestni k mladému chlapcovi priamo v tábore. Ocenil by som, keby vývojári dotiahli jednotlivé mikroskopické príbehy do konca, pretože takto pôsobia ako päsť na oko. A rovnako by som sa neurazil, keby boli o niečo komplexnejšie, pretože sa nezriedka skladajú z príchodu na miesto, vykonania jednoduchej činnosti a zabitia skupiny protivníkov, čiže im chýba nápaditá náplň.

Krajne sa možno vyjadriť aj k prítomnosti levelov, za ktoré si nakupujete schopnosti. Tie však predstavujú výhradne percentuálne zvyšovanie znalostí, ktoré sú dostupné už od začiatku. V praxi to vyzerá asi tak, že na otvorenie ťažkej zámky potrebujete tretí level odomykania. S ďalšími levelmi sa napríklad zvyšuje sila zbraní, či navyšuje dostupný život. Opätovne možno hovoriť o mechanike, ktorú mohli tvorcovia bezproblémov vylúčiť a naozaj nič zlé by sa nestalo. Nemáte predsa k dispozícii kompletný strom schopností, počas hrania môžete zrejme získať všetky prítomné vylepšenia, čiže ku kompromisom nemusí dochádzať a celé takéto levelovanie je len do počtu a neslúži k prehĺbeniu herného zážitku.

Hasta la vista, baby

Pocit zo samotnej akcie a streľby je snáď najdôležitejšou súčasťou žánrových projektov. Strieľanie v rámci možností funguje, príjemne sa naň pozerá, neznie najhoršie a v spojení s desivými protivníkmi mu nemožno odoprieť napätie, akurát pôsobí príliš priemerne, čo je v titule, ktorý je založený na strieľaní, veľký problém. Osobne oceňujem prvky taktiky, ktoré sú podmienené vyzývavosťou robotov (upozorňujem, že som si zvolil druhú najťažšiu obtiažnosť), pretože som samého seba pristihol ako sa krčím v nebezpečných oblastiach, hľadám ideálne miesto pre zahájenie paľby a následne skrytie sa. V tomto smere však pôsobí umelá inteligencia mimoriadne kontraproduktívne. Nemyslím však antagonistický Skynet, ale podpriemerné premýšľanie oponentov, ktorí sa pohybujú v kruhoch, schematických trasách a stačí, aby ste sa im na chvíľu stratili z dohľadu, no a oni po pár sekundách úplne zabúdajú na existenciu votrelca v ich teritóriu. Niekto síce môže oprávnene argumentovať, že to stále sú “iba” roboti, avšak s prítomnou logikou by len ťažko dokázali konštantne porážať ľudstvo.

Svoje zastúpenia tu má i stealth, ktorý v praxi nefunguje z rovnakého dôvodu ako akčné pasáže, teda za prvé je až príliš prízemný a za druhé s podobnou AI neprináša žiadne potešenie z hráčovho snaženia sa. Aby som však Teyonu úplne nekrivdil, jedna takáto pasáž je podmienená príbehom a v rámci nej sa tvorcom podarilo hutne vystavať atmosféru. Primárne to však bolo vďaka absencii prostriedkov boja s robotmi. Niekoľko zahraničných recenzií pritom poukazovalo na to, že očakávali T-800 v úlohe Mr. X z druhého dielu Resident Evil. Ja osobne by som nechcel, aby sa najzaujímavejší tradičný protivník zmenil na neporaziteľný stroj, pred ktorým sa môžete len skryť, avšak príležitosť na vytvorenie takéhoto oponenta tu bola. V deji má totiž dôležité zastúpenie takzvaný Infiltrator, pričom ten by sa na takúto úlohu ideálne hodil. Bohužiaľ, bolo s ním naložené inak, čo je škoda, nakoľko by som si prial viacej lineárnejšie poňatých stealth sekvencií.

Tóny a vizuál nás okamžite vracajú späť do roku 1984 a 1991

Najpozitívnejšou vecou na Resistance je jednoznačne navodenie atmosféry, ktorá je takmer identická s vyznievaním budúcnosti a jej poetikou, ktorú možno vidieť v prvých dvoch filmoch. Predsa len sa filmový Salvation vydal trošku vlastnou cestou, ktorá fanúšikom príliš nesadla, no tu sa môžete tešiť na pochmúrne, farebne deprimujúce zničené Los Angeles s modro-sivou oblohou, smogom všade navôkol, kde blýskajúce sa zbrane sú jediným svetlým bodom v temnej opustenosti kedysi preplnených stredísk. Týmto faktom som bol naozaj milo prekvapený, dokonca až tak, až si dovolím autorov pochváliť za to, že príliš neexperimentovali a naservírovali nám, fanúšikom, presne to, čo sme chceli. Ide tak o zďaleka najlepšiu vizuálnu a atmosférickú nadstavbu future war, akej sme sa za posledných tridsať rokov dočkali.

Autorom sa taktiež podarilo získať práva na originálne hudobné podklady a tým pádom sa kompletné Resistance môže pochváliť výborným hudobným sprievodom, ktorý primárne využíva dobre známe podklady z prvých dvoch filmov. Tie na mňa výborne fungovali aj po rokoch, pričom na moje počudovanie sa musím zdôrazniť, že ma stále niektoré témy desia (znelka T-1000 mi v konkrétnych situáciách nedala vydýchnuť). Preto sú hudobné tóny veľmi dôležitou súčasťou bojovania a skrývania sa, keďže bez ich prítomnosti by výsledok, aspoň z môjho pohľadu, dopadol o niekoľko stupňov horšie.

Will I be back? 

Terminator: Resistance na mňa celý čas pôsobil ako by jeho vývojári cestovali časom. Bohužiaľ, neprichádzajú z ďalekej budúcnosti a teda neprinášajú žánrovo progresívnu first person akciu, skôr vyprodukovali hru, ktorá by mohla niekoho výraznejšie nadchnúť pred jednou dekádou. Novinka od štúdia Teyon je ťažký priemer a, podobne ako ich Rambo, trpí tým, že vývojári sa snažia na prahu novej hernej generácie tvoriť tituly, ktoré vychádzali za ranných čias dnes archaickej konzole PlayStation 3. Resistance je preto jednoduchou zábavou, ktorú hráte, ale nikdy vás skutočne nenaplní, ani neprekvapí a vlastne ani poriadne nezabaví. Chápem, že autorom sa, pravdepodobne, nepodarilo získať rozpočet astronomických hodnôt, avšak z tohto hľadiska pôsobí zvláštne, že vývojári radšej investovali čas a prostriedky do herných prvkov, bez ktorých by sa čistokrvné FPS bez problémov zaobišlo. Nový herný Terminator je vďaka tomu plný mechaník, ktoré sú nešťastnou cestou prevzaté z kvalitnejších hier a je z toho jednoducho cítiť autorskú neistotu. A hoci hráčske hodnotenia pôsobia pomerne prívetivo, jedná sa skôr o falošný pocit nostalgie z prítomnej atmosféry a hudobného podkladu, než kvality prítomnej hrateľnosti.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Terminator: Resistance - Marked for Termination
V prípade, že by náhodou niekto v ďalekej budúcnosti cestoval časom a podarilo sa mu terminovať celý vývoj Terminator: Resistance ešte pred jeho dokončením, ľudstvo by sa nemuselo obávať závažných zmien. Akurát by bolo o jednu generickú first person shooter akciu menej.
Pozitíva
  • Výborný hudobný sprievod, ktorý ťaží z kultových tónov
  • V neskorších fázach vyzývavosť protivníkov a väčšie možnosti streľby
  • Navodenie atmosféry
Negatíva
  • Mdlosť takmer každého aspektu hrateľnosti
  • Hlúpa umelá inteligencia
  • Zbytočné a značne nefunkčné apelovanie na príbeh
50%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
100%

Komentuj!

komentárov