Life is Strange 2 – Bratský road trip

Life is Strange od francúzskeho štúdia Dontnod Entertainment bol svojho času mimoriadne príjemným zjavením. Asi len málokto čakal, že nenápadne pôsobiaca epizodická adventúra zanechá v hráčoch tak hlbokú stopu a o jej vysokých kvalitách vypovedá aj fakt, že v konkurencii omnoho väčších titulov ako The Witcher 3: Wild Hunt, Bloodborne, či Metal Gear Solid V: The Phantom Pain jej viaceré portály udelili ocenenie Hra roku. Vznik druhého dielu bol vlastne iba otázkou času a o štyri roky neskôr môžeme rekapitulovať ako to celé dopadlo.

Recenzovaná verzia: PC

Skalní fanúšikovia si mohli medzičasom vychutnávať vydarený prequel Before the Storm od americkej spoločnosti Deck Nine, no a stále vzniká i komiksové spracovanie, nadväzujúce na jeden z koncov pôvodného titulu. Svojho času sa dokonca spomínala aj seriálová adaptácia, no momentálne sa zdá, že že sa jej tak skoro nedočkáme, ak teda vôbec. My sa však posuňme ďalej od Max a Chloe, nakoľko scenáristi Christian Divine a Jean-Luc Cano od začiatku deklarovali, že pokračovanie príde s úplne novým príbehom. To je nepochybne chvályhodný prístup, no súčasne bola pred vývojárov postavená nemalá výzva, nakoľko museli plnohodnotne nahradiť mnohými milované charaktery. A po dohraní všetkých piatich epizód môžem ako niekto, kto zbožňuje prvý diel, napísať, že sa im to viac-menej podarilo, no jednotka zostala neprekonaná.

V centre diania je tentoraz bratská dvojica Sean a Daniel Diaz, pričom hráč ovláda staršieho z nich. Po šokujúcich udalostiach z úvodu sú obaja nútení uniknúť z domova a spolu sa vydávajú naprieč Amerikou, pričom cieľovou destináciou je ich rodné miesto Puerto Lobos situované v Mexiku. No cesta to rozhodne nebude jednoduchá. Iba šestnásťročný Sean totiž nie je pripravený na zodpovednosť v podobe starania sa o sedem rokov mladšieho brata a túto úlohu mu komplikuje aj fakt, že jeho podstatne mladší súrodenec disponuje schopnosťou telekinézy. To z neho totiž činí najsilnejšiu osobu široko ďaleko a pri nesprávnom smerovaní i hrozbu pre svoje najbližšie okolie…

Zďaleka najvýraznejším rozdielom oproti originálu je, že miesto dievčenského dua je v centre diania chlapčenská dvojica a skúške nie vystavené ich priateľstvo, ale rovno bratský vzťah. Tentokrát navyše neovládate postavu disponujúcu špeciálnymi schopnosťami, aspoň nie priamo, no k tomu sa ešte dostaneme. Inak je všetko po starom. Znova vás dokáže očariť ako silne štylizovaný vizuál (na ktorom tvorcovia od minula poriadne zapracovali), tak melancholicky ladený soundtrack plný príjemných skladieb a nechýbajú ani šikovne rozmiestnené zberateľské predmety, tentoraz v podobe suvenírov do vášho batohu. Stále pritom platí, že scenáristi ovládajú svoje remeslo viac než dobre a každá epizóda disponuje silnými momentami, čo sa vryjú do vašej pamäte. No i napriek istým zlepšeniam už výsledok nepôsobí až tak sviežo ako prvýkrát a hoci by sa to dalo odbiť tvrdením, že vyprchalo čaro nového, až tak jednoduché to skutočne nie je.

Pokiaľ boli primárnymi témami prvej série priateľstvo a čas, tu sú nimi bezosporu bratstvo a výuka. V úlohe staršieho brata ste totiž chtiac-nechtiac vzorom pre výrazne mladšieho súrodenca a netýka sa iba toho, čo mu dáte explicitne najavo. Obrazne povedané platí, že každý váš krok je pod drobnohľadom a každá voľba je dôležitá. Autori k nim pritom pristupujú veľmi rafinovane, pretože občas zdanlivo vedú k identickému výsledku, niekedy sa javia ako nepodstatné a môže sa stať i to, že váš brat priamo odignoruje, čo mu poviete v zdanlivo kľúčovom momente. Vtip je v tom, že dôležité sú i rozhodnutia, ktoré často vykonávate len tak mimochodom. Ak nemáte peniaze a rozhodnete sa kradnúť, podobné správanie si adaptuje aj on sám. Pokiaľ jeho schopnosti neustále potláčate, nemalo by vás prekvapiť, že zamrzne vo chvíli, kedy by inak vedel pomôcť. Následky niektorých volieb sa môžu naplno prejaviť až podstatne neskôr a vy budete iba prekvapení, že daná scéna mala u vášho kamaráta trochu iné vyznenie – hoci ste k nej v rámci epizódy smerovali rovnako.

Stále sa pritom bavíme o lineárne vystavanom príbehu, ktorého základ ostáva nemenný. Čo sa má stať, to sa proste stane, akurát k tomu môže dôjsť za iných okolností. Nakoľko je dej vystavaný ako jeden veľký road trip, je logické, že postavy sa každým dielom posúvajú niekam inam. Nespornou výhodou tohto konceptu je, že každá kapitola prináša odlišné a neopozerané prostredia a nakoľko sa zápletka odohráva v priebehu jedného roka, menia sa dokonca i ročné obdobia. Postavy medzičasom prechádzajú badateľným vývojom a autori neustále dbajú na to, aby to pôsobilo prirodzeným dojmom. No prináša to sebou i jeden menší nedostatok a to že kvôli neustálemu cestovaniu z miesta na miesto nikdy priamo nevidíte, aký mali vaše činy dopad na najbližšie okolie. Iba ak nepriamo, cez listy, či telefonáty a niektorí hráči môžu tieto možnosti pokojne minúť.

Osobne ma trochu zamrzelo, že tvorcom sa nepodarilo nahradiť mechaniku manipulácie s časom ničím podobne aktratívnym. Áno, spôsob, akým pracujú s voľbami je do istej miery originálny, no mimo toho tu máte akurát možnosť zakresľovať si vaše okolie do denníka a prípadne k nemu pridávať rôzne fantaskné detaily. No aj to iba na vopred preddefinovaných miestach a znie to omnoho zaujímavejšie, aké to nakoniec je. Toto by pritom nemuselo platiť, ak by schopnosťou telekinézy disponovala priamo vaša postava… lenže to by zase nekorešpondovalo s tým, ako je koncipovaný a neustále vedený samotný príbeh. No to je iba jeden z dôvodov, prečo ani u mňa druhá séria nedosahuje na tú prvú a zďaleka nie najdôležitejší.

Hoci mi viac vyhovoval koncept, kde ste sa pohybovali v rámci jednej lokality a neustále stretávali so starými známymi (tu sa naprieč epizódami objavuje iba niekoľko z nich), najväčšou silou predchodcu bol príbeh, čo dokázal skutočne tiahnuť. Už úvodná vízia s tornádom dokázala vyvolať záujem, napätie pramenilo i zo zvedavosti, ako získala hlavná hrdinka schopnosť ovplyvňovať čas a nesmieme zabúdať ani na ústrednú záhadu okolo zmiznutia Rachel Amber, kde sa po krypticky pôsobiacej scéne v závere prvého dielu kadekomu roztočil v hlave kolotoč otázok. Nechápte ma zle, príbeh Life is Strange 2 kvalitný, no nie je až natoľko pútavý, aby ste i pri priebežnom hraní netrpezlivo vyzerali na pokračovanie osudov bratskej dvojice. Váš cieľ je od začiatku jasný a hoci podvedome tušíte, že každú chvíľu sa môže niečo zvrtnúť, skutočné napätie z budúceho vývoja sa u mňa nikdy nedostavilo. No to je i daň za to, že Dontnod to tentoraz skúsil trochu inak.

Miestami som navyše nadobúdal dojem, že scenáristi až príliš „tlačia na pílu“, čo sa týka aktuálnych tém a trendov. Tak ako prvá séria, i tá sa druhá sa venuje neľahkým témam, no k tomu sa pridávajú i neskrývané politické narážky, tematika imigrantov, či rasizmu, objavovanie vlastnej sexuality, náboženský fanatizmus a mnoho ďalšieho – miestami je toho skrátka priveľa a nie vždy je o zakomponované do diania nenúteným spôsobom. Aby som bol férový, ani prvá séria v tomto nie je bez viny, no tu mi to pripadalo o dosť citeľnejšie. Obecne však nie som proti podobným pokusom o hĺbku, o to viac, ak čiastočne vychádzajú zo samotnej premisy. Čo je i tento prípad, no menej je niekedy viac.

No nedajte sa zmýliť, Life is Strange 2 je napriek všetkému natoľko vydareným dielom na poli epizodických titulov, že si rozhodne zaslúži vašu pozornosť. Zďaleka najviac mu škodí existencia prvej a prepracovanejšej časti, ale po patrične emociálnom závere si budete beztak priať ďalšie pokračovanie a dúfať, že ho Dotnod v budúcnosti naozaj zrealizuje. No pokiaľ by malo ostať pri podobne katastrofálnom modeli vydávania (takmer päťmesačný rozdiel medzi prvou a druhou kapitolou a rok a štvrť čakania na finále), nejeden fanúšik si radšej počká na kompletnú sezónu, prípadne zľavy a to nie je sen žiadneho distribútora. Zdá sa však, že nič také by sa už nemuselo opakovať a budúcoročný Tell Me Why sľubuje v tomto smere zmenu. Dúfajme.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!