Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Remedy Entertainment síce zabodovali hneď svojim debutom Death Rally, no týchto sympatických fínskych tvorcov naplnilo preslávil až noirový Max Payne a jeho pokračovanie s podtitulom The Fall of Max Payne. Skalní fanúšikovia na nich každopádne spomínajú aj vďaka ich neskoršiemu titulu Alan Wake, ktorý sa o dva roky neskôr dočkal spin-offu American Nightmare. Ako sa vydarila ich novinka s úderným názvom Control?

Recenzovaná verzia: PC

Ohľadom predošlého titulu štúdia Quantum Break prevláda istá názorová rozpoltenosť, i keď v zásade platí, že globálne prijatie bolo skôr pozitívne. No takmer každý, kto s ním prišiel do styku, musel uznať, že i napriek značne inovatívnemu konceptu (prepojenie hry a seriálu sa rozhodne nevidí každý deň) nešlo zo strany Remedy o ich vrcholné dielo a že v čom-to zaostali za nemalými očakávaniami. Aj ja to mám podobne a hoci ma Quantum Break bavil a manipuláciu s časom som si užíval počas celej doby, po jeho skončení som iba nostalgicky zaspomínal na ich predošlé a omnoho zásadnejšie diela. Na tak vysokú úroveň sa nakoniec nedostal ani Control, ale vlastne od toho nebol až tak ďaleko. Dobrou správou je, že prvotné dojmy neklamali a sympatickí Fíni na čele so Samom Lakom nám zase raz naservírovali hru, ktorá stojí za výraznejšiu pozornosť.

Remedy Entertainment sa vôbec prvýkrát uchýlili k ženskej ústrednej protagonistke, ktorou je Jesse Faden. Tá hneď v úvode vstupuje do budovy organizácie s názvom Federal Bureau of Control a od prvých momentov je zrejme, že tu čosi nehrá. Jej vestibul totiž zíva prázdnotou a podobne sú na tom aj okolité miestnosti. Po chvíľke blúdenia prázdnymi chodbami však narazí na krypticky pôsobiaceho upratovača a ten ju odkáže do kancelárie riaditeľa objektu – no hoci ho Jesse poslúchne, práve tam sa začnú veci ešte viac komplikovať. To preto, lebo na podlahe nachádza jeho mŕtve telo a vedľa neho akúsi zvláštnu zbraň, ktorá je však zjavne čímsi viac. Zbraň, ktorá ju po prvotnom dotyku prenesie do astrálnej roviny a ak by sa vám náhodou zdalo, že sa dej doposiaľ držal až príliš na uzde, tak po úspešne dokončenom tréningu ju akási tajomná entita vymenuje za novú riaditeľku celého objektu. A to je len úplný začiatok…

Osobne mám k príbehu výhrady, pretože jeho kostra je až príliš jednoduchá a začne naberať poriadny spád až v úplnom závere. Hlavnú hrdinku síce poháňa jasný cieľ, ktorý je daný od začiatku, no až na spomínaný záver som zo zápletky necítil prakticky žiadnu naliehavosť. No a v momente, keď sa začne diať niečo skutočne zaujímavé, tak je koniec, ktorý pre pre zmenu láka na ďalšie pokračovanie, či už formou dodatočných DLC, alebo ďalšieho dielu. Na druhej strane, hlavná hrdinka je sama o sebe výborná, jej vnútorné monológy vedia zaujať a funguje aj postupné dávkovanie informácií ohľadom jej minulosti. Vyzneniu príbehu výrazne pomáha aj jeho celková bizarnosť. Spočiatku budete mať zrejme problém vpadnúť do diania, tak ako i samotná Jesse, no neskôr oceníte, ako prepracovane pôsobí okolitý svet, o čom sa môžete presvedčiť i sami čítaním všemožných zápiskov, či sledovaním videí, nachádzaných počas priechodu hrou. Atmosféra je skrátka vynikajúca a pokiaľ chceli autori navodiť pocit niečoho neopozeraného, potom sa im to jednoznačne podarilo.

Pokiaľ vám nie sú third person tituly od Remedy neznáme a budete očakávať klasickú lineárnu hrateľnosť, ich novinka vás zrejme poriadne prekvapí. Nie je to len o tom, že vaše okolie je ďaleko otvorenejšie, Control je totiž rýdza metroidvania so všetkým čo k tomu patrí. Hra vás síce neustále vizuálne naviguje a nové cestičky vám otvára až priebežne postupom v deji, no potom je už iba vás kam vás povedú ďalšie kroky. Do niektorých uzavretých miest sa dostanete iba s bezpečnostnou previerkou určitej úrovne, do ďalších iba za pomoci dodatočných schopností a odmenou za prieskum sú vám i novo sprístupnené vedľajšie úlohy, kde sa môžete dostať k ďalším vymoženostiam uľahčujúcim váš život. A tak to ma byť.

Veľkú výhradu však smerujem k mape, kde splývajú všetky podlažia dohromady a neorientuje sa v nej práve najlepšie. Všade sa totiž musíte dostať po svojich od najbližšieho zabezpečeného bodu a čím ste ďalej v príbehu, tým je problematickejšie skúmať, z ktorého z nich to máte najbližšie a kadiaľ máte ísť – nehovoriac o tom, že ani rozmiestnenie nie je úplne ideálne, pretože občas máte iba jeden na väčšiu oblasť. A keď už hra farebne zakresľuje do mapy cieľ vašej cesty, nebolo by na škodu, ak by do nej zakresľovala i uzamknuté miesta, aby ste sa pri hľadaní menších dverí s vyššou previerkou nemuseli spoliehať iba na svoju pamäť. Celkovo je však radosť skúmať budovu s tajomným názvom Oldest House a hoci sa pohybujete výhradne po jej interiéroch (teda viac-menej), nikdy sa u vás nedostaví stereotyp, čomu pomáha aj ich vizuálna atraktivita. A za to si Remedy zaslúžia patričné uznanie.

Control však nestavia iba na bizarne a pôsobivo vystavanom prostredí, ktoré sa sa priebežne mení a kde je relatívne bežné rozprávať sa s kvetinami, alebo snaha premôcť chladničku. Jadrom hrateľnosti je, pochopiteľne akcia a je zďaleka najväčšou devízou novinky od Remedy. Vôbec po prvýkrát od legendárneho Maxa Payna som pri nej pociťoval skutočné uspokojenie a to i navzdory výrazne obmedzenému zbraňovému arzenálu. V zásade totiž máte iba jednu zbraň, takzvanú Service Weapon, no tú si môžete následne upraviť do štyroch ďalších variant, konkrétne brokovnice, samopalu, sniperky, či raketometu. No okrem toho vaša postava disponuje i superschopnosťami, ktoré si odomykáte pomocou získavaných Objects of Power. Kombinovanie zbraní a špeciálnych schopností je mimoriadne uspokojivé a či už sa budete ako víchor uhýbať nepriateľským guľkám a súčasne im opätovať streľbu, alebo levitovať a hádzať po nepriateľoch okolité predmety, nakoniec mi dáte za pravdu.

Nastavenie obtiažnosti tu každopádne nenájdete a hoci budú prvé kroky pomerne jednoduché, neskôr začne predsa len prituhovať. Pomerne rýchlo zistíte, že iba so základnými zbraňami a schopnosťami okolo seba nedokážete rozpútať adekvátne inferno, no s ich silnejšími variantami to je už o niečom inom. Každá verzia zbrane disponuje troma potenciálnymi slotmi, ktoré si môžete vyplniť módmi požadovanej úrovne a to isté sa týka i vašej postavy. Vylepšovať si, samozrejme, môžete i všetky vaše schopnosti a v záverečných fázach sa vám to bude viac než hodiť, pretože nepriateľov je mnoho a sú vás schopní zabiť pomerne rýchlo. Škoda len, že tunajší crafting trochu naráža na nepoužiteľnosť väčšiny módov a akonáhle objavíte tie správne, nebudete mať dôvod ich meniť. Náročnosť je každopádne férová, teda až na súboje s bossmi, kde ide krivka náročnosti poriadne nahor. Aby som bol i ja spravodlivý, tie najťažšie konfrontácie nie sú povinné a sú dostupné iba formou vedľajších úloh – lenže zase vám dávajú toľko potrebné Ability Points. No a bežný hráč sa pri nich môže trápiť viac než dosť.

Tie od vás vyžadujú takmer bezchybnú taktiku, pretože boss vás môže vás môže zložiť i dvoma ranami. Nie vždy sa dá spoliehať na spawnujúcich rádových nepriateľov, cez ktorých si môžete doplniť chýbajúce zdravie. Miestami je to i na škodu, najmä keď sa jeden z tých nepríjemnejších náhle objaví za vašim chrbtom a vy nestihnete zareagovať. Občas je proti vám i prostredie, napríklad keď boss začne ničiť podlahu, alebo sa pohybujete na tak úzkom priestore, že vďaka kamere máte problém sa v ňom adekvátne zorientovať. A keď zomriete, musíte znova pobehnúť k miestu súboja a prípadne znova opakovať konkrétne úkony. Čo by nebol problém, lenže cestu k nemu vám nemusia, ale môžu lemovať ďalší rádoví oponenti – a vy buď budete strácať čas ich zabíjaním, alebo risknete rýchly prechod okolo nich, s tým, že ďalší pokus možno začnete s nižším zdravím. Podobné problémy zasahujú aj do kampane a keď sa ocitnete v červenej aréne plnej červených nepriateľov a po znížení zdravia vám začne obrazovku zahmlievať červený filter (v rámci third person titulu, kde stále vidíte ukazovateľ zdravia v zásade nadbytočný), zrejme vám napadne, že sa to dalo zvládnuť aj lepšie.

Čo sa týka technickej stránky, v tomto smere je na tom Control z môjho pohľadu lepšie ako bol Quantum Break bezprostredne po vydaní. Hra sa hýbe väčšinu času slušne, no je pravdou, že v okamihu ako začnete pri výborne spracovanej fyzike ničiť svoje okolie pri väčšom počte oponentov, snímkovanie trochu klesá. A toto sa týka aj vybraných oblastí. K tomu treba prirátať aj vcelku pomalé loadingy, ktoré vás vedia po niekoľkých rýchlo po sebe nasledujúcich úmrtiach trochu otráviť (teoreticky môže pomôcť SSD disk). Stále je to však zrejme lepšie ako technická stránka titulu na konzolách, takže PC verzia má z tohto pohľadu menšiu výhodu. Tá aktuálne spočíva aj v kvalitne implementovanom Ray Tracingu, takže ak máte dostatočne výkonný stroj, nemali by ste dlho premýšľať nad tým, kde si hru zaobstaráte.

Control nie je bezchybným titulom, ale portfóliu Remedy rozhodne nerobí hanbu. Práve naopak a hoci ho sužujú viaceré, občas i trochu zbytočné, nedostatky, ide o natoľko unikátne dielo, že by nemal minúť žiadny fanúšik kvalitne spracovanej hernej akcie. A pokiaľ sa u niekoho objaví v záverečnom zúčtovaní tohto roka medzi tým najlepším, budem to skutočne chápať, pretože v tých vrcholných úsekoch ide o nefalšovaný Game of The Year materiál.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Control - Prevezmite kontrolu nad svojím osudom
Control je unikátne dielo, ašpirujúce vo svojich vrcholných momentoch na hru roku, len aby ho následne trochu zrážali zbytočné chyby. Tak či tak, návšteva Oldest House za to jednoznačne stojí.
Pozitíva
  • Unikátne vystavané prostredie, sympatická hrdinka a skvelá mysteriózna atmosféra
  • Neustále dynamická akcia stavajúca na kombinácii zbraní a superschopností
  • Výborný leveldizajn s množstvom oblastí k prieskumu
Negatíva
  • Nie najlepšie spracovaná mapa, miestami nadbytočne pôsobiace možnosti craftingu
  • Herný dizajn má svoje problémy, ktoré zasahujú aj do súbojov s bossmi
  • Pomalé loadingy, občasné prepady snímkovania
80%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (2 Hlasy)
95%

Komentuj!

komentárov