Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

V posledných rokoch sa s adventúrami postavenými na enginoch Unreal 4 alebo Unity roztrhlo vrece. Medzi nimi sa nachádza nielen množstvo kvalitných, ale aj viacero slabších, či nevydarených titulov. Silver Chains je ďalší prírastok do tejto početnej rodiny indie hororových hier. Ako dopadol tento počin a v čom (pokiaľ vôbec v niečom) sa odlišuje od veľmi početnej konkurencie?

Recenzovaná verzia: PC

Opustené a rozľahlé viktoriánske sídlo. Neexistuje klasickejšie prostredie pre strašidelný duchársky horor a je až na počudovanie, ako zaručene fungujú takéto prostredia už dlhé desaťročia v hororovom žánri. Vo videohrách sme si však na rozdiel od filmovej tvorby museli počkať na pokročilé grafické enginy a výkonné zariadenia, aby ich atmosféra naplno vynikla. Aj Silver Chains, hororová adventúra videná z pohľadu prvej osoby od ruského vývojárskeho štúdia Cracked Heads Games je vyvinutá na spomínanom engine Unreal Engine 4, ktorý je priam ideálny pre tento žáner a pomáha zvyšovať strašidelnosť všetkých prostredí.

Dobrý horor nemôže byť postavený výhradne na ošúchaných ľakacích momentoch a strašidelnej atmosfére, ale i na kvalitnom príbehu. V Silver Chains vystupuje v hlavnej úlohe mladý muž s menom Peter, ktorý sa po dopravnej nehode ocitne priamo pred veľkým opusteným sídlom. Keď sa k nemu priblíži, nevysvetliteľne omdlie a následne sa prebúdza až priamo v ňom. A to nie je zďaleka všetko, pretože v ňom sa Peter už po chvíli stretáva s desivými duchmi malých detí. Tí sa s ním síce snažia komunikovať a neznamenajú pre neho hrozbu, toto však neplatí pre ich matku.

Všetky zjavenia tohto nebezpečného ducha sú však plne naskriptované a zvyčajne sa objavuje v kľúčových a dej posúvajúcich okamihoch (napríklad keď získate dôležitý predmet). V tom prípade je vašou jedinou možnosťou ukryť sa niekde do skrine a dúfať, že si vás popritom nevšimne. No pokiaľ vás náhodou odhalí, vaša smrť je prakticky zaručená a fakt, že je mimoriadne rýchla, je iba slabou náplasťou za váš neúspech.

Strašidelný duch matky sa na tomto mieste vyskytuje v dôsledku nešťastného úmrtia jej detí Ellie a Timmy a jej zápisky postupne odhaľujú veľmi depresívny a smutný osud tejto zúfalej ženy. Časom sa však začína rysovať skutočnosť, že zápisky a všetky zjavenia duchov neprekvapivo zahŕňajú i minulosť hlavnej postavy, ktorá je s týmto miestom veľmi úzko prepojená. Príbeh tejto 3D adventúry sa teda klasicky odvíja z denníkov a poznámok, avšak je sympatické, že nestojí len na nich, ale rozvíja ho i komunikácia s duchmi, napríklad cez známu duchársku tabuľku s názvom Ouija.

Silver Chains sa podľa očakávania silne zameriava na prieskum a rozprávanie príbehu, ktorý sa pre hlavnú postavu stáva čoraz osobnejší, až sa nakoniec stáva rodinnou záležitosťou. Je dávkovaný postupne a podľa mňa ideálne a k jeho koncu som sa dostal po vyše štyroch hodinách hrania. Veľkým plusom pre mňa bol fakt, že vývojárom sa tentoraz podarilo vyhnúť zmäteným halucinogénnym scénam, inak tak často používaným v iných podobných tituloch tohto žánru – ako napríklad v nami recenzovanom Layers of Fear 2.

Keďže sa všetko dianie odohráva v jedinom sídle, vývojári tradičný prieskum namiesto podobných nelogických scén a vízií trochu osviežili a predĺžili niekoľkými pomerne jednoduchými hádankami. Ich vyriešením následne získate prístup do predtým neprístupných oblastí, či izieb. V skutočnosti je totiž celé sídlo plné tajomstiev, tajných chodieb a nábytku, ktorý sa dá posúvať, skrytých výklenkov a podobne. Zaujímavým spestrením hrateľnosti je aj používanie špeciálneho monoklu, vďaka ktorému odhalíte aj inak neviditeľné predmety a občas vám aj ukáže smer vašej cesty.

Vývojárom sa, našťastie, podarilo vyhnúť výraznejším technickým chybám, avšak pridlhé nahrávacie časy môžu byť pre niekoho nezanedbateľným problémom. Pochváliť však musím veľmi vhodný soundtrack, plný orchestrálnych tónov. V tomto smere musím spomenúť krátku, no veľmi dobrú scénku, kde si hlavný hrdina sadne za klavír a zahrá časť Sonáty mesačného svitu od Ludwiga van Beethovena. Táto krásna hudba pritom paradoxne vnáša ešte viac hrôzy do tohto beztak podivného a temného prostredia. Atmosféra je inak správne hororová, takže drevené parkety neustále vŕzgajú, staré hojdacie kreslá sa pohnú pri najmenšom dotyku a svetlá sa rozsvecujú a zhasínajú.

Takto nejak by som mohol pokračovať i ďalej, no obraz ste si už zrejme spravili i sami. Silver Chains nie je titul, ktorý sa snaží zaujať svojou originalitou, ale ako klasická hororová adventúra dokáže naplniť vaše očakávania. Prináša kvalitne nadizajnované hororové prostredie, smutný príbeh a príjemnú hrateľnosť bez akýchkoľvek bugov a zbytočného zdržovania. Je však určená výhradne pre fanúšikov tohto žánru a pre vlastné dobro by ste od nej nemali očakávať nič iné. Celkovo teda ide o mierne nadpriemernú záležitosť a pokiaľ si chcete vyskúšať dobre vyrozprávaný duchársky horor, pokojne vám ho môžem odporučiť.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Silver Chains - Rodinné záležitosti
Silver Chans stavia na klasickom koncepte strašidelného domu plného duchov a v tomto smere hra rozhodne funguje. Atmosféra postupne hustne, príbeh je čoraz zaujímavejší a niektoré momenty vás poriadne vydesia. Pokiaľ však očakávate nejakú inovácie, či akciu, nestrácajte čas a venujte ho iným titulom.
Pozitíva
  • Kvalitná hororová atmosféra a vhodný soundtrack
  • Príjemná hrateľnosť a ideálna dĺžka
  • Viaceré vydarené strašidelné momenty
Negatíva
  • Takmer žiadna originalita
  • Dlhé nahrávacie obrazovky
70%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
60%

Komentuj!

komentárov

O autorovi

Zanietený hráč počítačových hier, všetkých žánrov, hlavne však RPG, stratégií a hororových adventúr. Zároveň milovník zvierat, prírody a náruživý turista.

Súvisiace príspevky