Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Hoci Square Enix na videohernom poli v poslednej dobe príliš nebodovalo, ich JRPG titulu Octopath Traveler, ktorý vyšiel minulý rok exkluzívne pre Nintendo Switch, sa pomerne darilo. Nielenže sa toto japonské ťahové RPG klasického strihu dočkalo výborných hodnotení, vďaka čomu sa umiestnilo i v našej mesačnej rubrike Hity mesiaca, počin s bizarným názvom sa stal jednou z najlepšie predávaných hier na danej platforme. Najmä preto sme my, fanúšikovia žánru, ktorým však stále Nintendo Switch v zbierke konzol chýba, len ticho závideli túto atraktívnu exkluzivitu. Rok však ubehol ako voda a po krátkom úniku informácii bolo vydanie PC verzie na spadnutie. Nakoniec sme sa ho dočkali ešte pred plnohodnotným začiatkom leta, kedy Octopath Traveler vyšiel na osobných počítačoch. 

Recenzovaná verzia: PC

V tomto konkrétnom prípade netreba príliš finálny verdikt zahaľovať rúškom tajomstva a tváriť sa, že by Square Enix mohli niečo výrazne pokaziť. Nejde o titul, ktorý by sa pýšil ohurujúcou grafickou stránkou a ani zďaleka nemôžeme hovoriť o pomyselnom hernom blockbuster počine, akým bolo zasa Final Fantasy XV. Octopath Traveler chce byť krásnym retro pohladením hráčskych sŕdc, ktoré si stále pamätajú časy prvých dielov už spomínanej značky, roky reprezentujúcej žáner JRPG. O to lepšie však pôsobia jeho nemalé inovácie a skvelá práca s danou látkou. Táto recenzia sa vás nebude snažiť presvedčiť o evidentných kvalitách tohto herného projektu, keďže tie boli recenzentmi preukázané už minulý rok. Skôr sa pokúsim priblížiť to, akým spôsobom Square Enix ozvláštňuje žáner, ktorý japonskí autori veľmi dobre poznajú, čím ho nielenže činia atraktívnejším ostrieľaným hráčom, ale dokonca určitým spôsobom otvárajú dvere novému hráčskemu spektru.

A ôsmi utvorili spoločenstvo 

Preberať príbeh Octopath Traveler je trošku ťažkým orieškom. Nieže by sa jednalo o scenáristicky komplexné dielo, avšak výsledná dejová línia je tvorená až ôsmymi samostatnými príbehmi s vlastným prológom, stredom a, samozrejme, aj epilógom. A najmä preto by sme pomerne nudným uvedením každej jednej postavy mohli stráviť aj niekoľko desiatok riadkov, čo by však pre vás zrejme nebolo príliš zaujímavé čítanie. Môžem tak iba skonštatovať, že jednotlivé línie možno nepôsobia najoriginálnejším dojmom, no zato fungujú o to efektívnejšie. Tým pádom sa pripravte na takmer všetko od klasických “revenge” zápletiek, cez dojemné príbehy o priateľstve, až po dobrodružstvá, ktorých cieľom je pomáhať chorým a zranením. A toto všetko je spojené nebezpečným fantasy svetom zvaným Orsterra.

Samotné stretnutia charakterov sú však pomerne náhodné a celé formovanie pomyselného spoločenstva pôsobí snáď rovnako veľkolepo a istým spôsobom i rozvláčne, ako v prvej časti trilógie Pán Prsteňov. Je však pravdou, že k takmer dokonalej podobe chýba ešte jeden člen. Menšie výhrady musím adresovať takzvanému character developmentu, teda vyvíjaniu sa postáv, keďže ten nie je vyriešený ideálnym spôsobom. Vďaka príbehu, ktorý je roztrúsený po celej mape, musíte cestovať k jednotlivým kapitolám, popritom pomáhať ďalším hrdinom a zažívať nové strastiplné cesty. Prítomné charaktery sa počas výprav príliš nevyvíjajú, samozrejme, iba do momentu, kedy doputujete do cieľa a to je istým spôsobom podstatným nedostatkom.

Mimo svojich príbehových cestičiek pôsobia iba ako chodiace bábky, ktoré zbierajú poklady a tlčú monštruózne stvorenia z iných svetov, no chýba im duša, prípadne vnútorná výstavba, ktorá by im dávala potrebnú ľudskosť počas nekonečného brodenia sa púšťami, či lesnými labyrintmi. Čo z toho, že dejové kľučky sú výborne napísané, pracujú s emóciami hráča a v podstate sa jedná o dokonalé predstavenie klasického fantasy sveta so štipkou neočakávanej serióznosti a určitej dospelosti, keď k skutočne záživným momentom cestujete aj desiatku hodín. To je práve daň za netradičné rozprávanie, ktoré mi však inak sadlo a pôsobí osviežujúco v dobe, kedy sa takmer každý herný scenárista prikláňa k lineárnemu rozprávaniu s vopred stanovenými mantinelmi.

Neočakávaná cesta

Nechronologické rozprávanie už bolo priblížené vyššie, no vedzte, že na samom úvode niekoľko desiatok hodín trvajúcej cesty si zvolíte jeden hlavný charakter, teda úplne prvý príbeh. Táto postava bude v podstate vaším hlavným hrdinom, ktorého by ste mali využívať najčastejšie a najrýchlejšie si ho vylepšíte. Vidíte tak veľkú mapu a na nej ikony jednotlivých postáv, pričom každá z nich obsahuje stručný dejový výklad, schopnosti a primárny talent daného hrdinu. Na základe dostupných informácii si volíte pre vás najzaujímavejšiu postavu. Spravidla na vás čaká kratší prológ v minulosti, no a následne sa presúvate k súčasným udalostiam, pričom po lineárnom a pevne zovretom úvode ste už pánmi vašich vlastných krokov. Môžete celú jednu dejovú líniu prežiť úplne sami? Samozrejme, no platí, že čím viac spoločníkov máte v družine, tým sa celá cesta stáva pozoruhodnejšou.

Keď už som však spomenul mapu, príjemne ma potešila jej výsledná rozloha a vlastne i diverzita. Vďaka skvelo obmieňaným a celkom prirodzene sa prelínajúcim lokáciám máte pocit, že svet, po ktorom momentálne kráčate, je realitou a nie akousi nesúrodou zmiešaninou rôznorodých oblastí. Jednoducho, keď šplháte po skalistých horách, všetko od nepriateľov až po silu vetra vo vás evokuje, že ste vo vyššej nadmorskej výške. Na presypávajúcich sa piesočných dunách vás spaľuje neúprosné slnko, ktoré sčasti oslepuje vyprahnutých bojovníkov svojím bijúcim plameňom, krajina pôsobí suchšie a len ťažko by ste hľadali akúkoľvek bujnú zeleň. To sú príklady, z ktorých si snáď už viete utvoriť celistvejší obrázok. Pre niekoho môže ísť o nepatrnú maličkosť, avšak živosť a uveriteľnosť otvorených svetov je podstatná. A to i napriek faktu, že hovoríme o typickom fantasy prostredí, ktoré nemá nič spoločné s všednosťou nášho sveta.

Orsterra je v podstate rozdelená do troch samostatných celkov. Tým najzákladnejším sú azda mestá, v ktorých sa najčastejšie rozvíjajú príbehy, rozprávate sa s prítomnými obyvateľmi, pričom tí tak trochu poodhaľujú pozadie magického sveta, ponúkajú hráčovi nové questy, no a v neposlednom rade tu aj nakupujete. U obchodníkov si môžete zakúpiť nové brnenia, meče, sekery, luky, dýky a množstvo ďalších konzumných predmetov. Okrem toho práve v mestách najviac využívate schopnosti jednotlivých hrdinov. Čoskoro totiž zistíte, že každý charakter je expert v nejakej činnosti. Jeden vie kradnúť, druhý zasa vyzvať obyvateľov na súboj, podmanivá tanečníčka opantá svojou nežnou tvárou pocestných, aby jej pomohli v súboji. Mestá sú teda oblasťou bez nebezpečenstva a skôr plnia úlohu množstva centrálnych hubov.

Potom tu však máme otvorené lokácie, ktoré spájajú mestá a nižšie predstavené dungeony, teda kobky. Protivníci na vás útočia v náhodných intervaloch a nie je žiadna šanca, ako sa vyhnúť takýmto stretom. Niet sa teda čomu čudovať, že podobné oblasti využívate najmä na grind, aby ste boli schopní získať dôležité schopnosti, zlaté mince a navýšenie života za levelovanie. Ešte je dôležité upozorniť na to, že hra síce obsahuje autosave, avšak k dispozícii sú i manuálne úložiská. Tie sú rozmiestnené prívetivo a nikdy tak nemáte pocit, že by tvorcovia úmyselne naťahovali totemy, kde si hru môžete uložiť. Tak trošku sa však búra pravidlo uzdravovania, nakoľko život vám ukladanie neobnovuje a takýmto spôsobom nemôžete taktizovať.

Nakoniec tu máme samotné kobky, ktoré opäť súvisia s hlavným príbehom, nakoľko sa v nich väčšinou nachádza podstatný predmet alebo nebezpečný boss. Narazíte tu na najzaujímavejších oponentov, ktorí sú väčšinou tuhší, než čokoľvek, s čím ste doposiaľ skrížili zbrane. Celkom očakávane tu nájdete i najlepšie odmeny v podobe truhiel a ďalších predmetov. Všetky tri zložky sveta tvoria určitú súhru. Tá je veľmi šikovne dávkovaná a adekvátne odlišná, takže nemáte pocit, že by ste boli v určitý moment doslova zahltený jedným monotónnym prostredím.

You have my sword, and you have my bow, and my axe!

V prípade, že dôjde na súboje, vaše prsty si oddýchnu, keďže tu nehovoríme o žiadnom prostoduchom hack and slash alebo dynamickej akcii. Opäť raz sme sa dočkali ťahového stvárnenia krutých bojov, ktoré osobne obľubujem a niekedy dokonca preferujem. Z jednoduchého a intuitívneho menu si vyberáte klasické príkazy ako útok, obrana, rôzne kúzla, respektíve v tomto prípade špeciálne schopnosti, využívanie predmetov, prípadne v kritických situáciách únik, ktorý však vždy nemusí byť úspešní. Zastavím sa však hneď pri útoku, nakoľko Square Enix prihodilo na taktický stôl poctivých ťahov pomerne zaujímavú novinku. Je ňou znásobovanie vašej útočnej sily, respektíve počtu zasiahnutí. Za každý ťah, v ktorom nevyužijete znásobenie, získate jeden bod, ktorý môžete použiť práve pre túto činnosť. Dohromady je týchto bodov až päť, avšak maximálna možnosť navýšenia sú štyri. To v praxi znamená, že protivníka rozsekáte mečom hneď päťkrát a to nezriedka znamená okamžitú smrť.

Teraz je však dobré vedieť, že väčšina protivníkov disponuje určitým počtom štítov a ak ich prelomíte, oponent bude na pár ťahov vyradený z boja. Nie je síce definitívne pokorený, avšak v danú chvíľu vám nebude robiť problémy. Pokiaľ si myslíte, že na zlomenie týchto štítov alebo obrany stačí klasický útok, máte sčasti pravdu. Skutočne stačí bežné zaútočenie, no každý druh protivníka má svoje vlastné slabiny, v tomto prípade zbrane a kúzla, ku ktorým je náchylný a tie mu spôsobujú ťažkosti. Čo sa stane v prípade, že nemáte daný typ zbrane? Povedzme, že vám nezostáva nič iné, akurát toho slizkého hada, či vysušeného jaštera poraziť bez tejto výhody. Aby to nebolo až príliš jednoduché, autori vám vopred nepovedia zraniteľnosti monštier a preto si ich musíte zistiť sami. Konkrétne tým, že každú jednu zbraň využijete na určitú obludu, keďže následne je vám prezradená funkčnosť daného predmetu proti protivníkovi.

A to sú práve tie aspekty, ktoré pre znalcov pôsobia značne osviežujúco, avšak súčasne nováčikom uľahčujú hrateľnosť. V minulosti niečo podobné nebolo možné, čiže ste museli do tuhých zloduchov sekať celé desiatky minúť, v extrémnych prípadoch boli vytvorené návody, ktoré radili ako sa prebiť hodinovými bossmi. V prípade, že premýšľate a skutočne plánujete, tu vám súboje môžu trvať iba sekundy. Je síce pravdou, že to neplatí vždy a to je len dobre, nakoľko predsa len od hry očakávate i nejakú výzvu, no stále takýto vrúcny prístup považujem za výborný a hlavne prezieravý krok zo strany Square Enix.

Rád by som pochválil zástup monštier, ktoré i napriek tomu, že sme už absolútne presýtení orkami, elfami, podmorskými desmi, železnými obrami a ďalšou háveďou, stále dokážu byť kreatívne a odlíšiť sa. Natrafil som hneď na niekoľko monštier, no a ani jedno som ešte nepoznal a pôsobilo pre mňa úplne unikátne, čo oceňujem. Navyše častokrát využívajú zaujímavé útoky, ktoré vo vás môžu vyvolať krvácanie, zaspanie, prípadne dočasnú slepotu. To je ďalší faktor, s ktorým musíte rátať a najmä v pokročilejších fázach vám dokáže výrazne zatopiť.

Typické retro 

Samotný titul sa možno nesnaží byť technicky najpokrokovejšou hrou svojej generácie, všetko hravo doháňa výbornou štylizáciou a pestrými farbami. Využíva na to takzvané HD-2D, ktoré simuluje grafické stvárnenie Nintendo Entertainment System hier. Avšak textúry sú vytvorené vo vysokom rozlíšení, takže vizuálna stránka vďaka tomu pôsobí úchvatne. Bol som v prekvapujúcom úžase, čo všetko boli tvorcovia schopní vyprodukovať bez toho, aby sa otáčky vašej grafickej karty ani len nestihli poriadne prebudiť zo zimného spánku. A pritom je to tak nádherné a čisté. Samozrejme, Nintendo Switch má v tomto ohľade výhodu malej obrazovky, keďže niektoré nedostatky na veľkom monitore vyniknú viac, no stále nejde o nič rušivé.

Samostatnú kategóriu tvorí podľa očakávania soundtrack. Hudobné pozadie sa síce nijak výrazne nelíši od obrovitánskej konkurencie a niekomu neznalému by zvukové tóny mohli pripadať identické ako v prípade iných japonských titulov, avšak majú svoje srdce a dušu. To je veľmi dôležité, pretože výborne dotvárajú dramatické, emotívne, pompézne alebo humorné momenty, ktoré následne oplývajú živším dojmom.

 

Octopath Traveler je momentálne tak trochu neprávom hanený za svoju šesťdesiateurovú cenovku. Hráči argumentujú tým, že sa jedná o rok starú hru, avšak v tomto prípade si treba uvedomiť, že nejde o žiadnu nízkorozpočtovú záležitosť ale plnohodnotné RPG, ktoré navyše výrazne inovuje zaužívanú hrateľnosť, o čom som vás snáď už presvedčil. Nastavenú cenu by sme obzvlášť mali chápať kvôli enormnému množstvu obsahu, ktorý Octopath Traveler bezpochyby ponúka a myslím, že v roku 2019, kedy si AAA vývojári pýtajú rovnakú cenu i za 5 hodinovú singleplayerovú kampaň, je počin od Square Enix darom z nebies. Z môjho pohľadu totiž netradičné, no hlavne unikátne retro dobrodružstvo určite stojí za žiadaný finančný obnos. Nezáleží pritom na tom či ste fanúšikmi žánru alebo len úplnými začiatočníkmi. S týmto titulom, pravdepodobne, nešliapnete vedľa, keďže skutočne nerobí množstvo výraznejších chýb a súčasne nie je typickou hardcore záležitosťou, ktorá by vás skôr odradila od podobne ladených projektov.

Hru na recenziu poskytla spoločnosťCenega LOGO

Octopath Traveler - Japonská variácia na Spoločenstvo prsteňa?
Octopath Traveler vyčarí magický úsmev na perách takmer každého hráča. Zavďačí sa totiž žánrovým znalcom, avšak vďaka modernému prístupu to bude mať u mladšej generácie omnoho jednoduchšie a preto možno tento nenápadnejší projekt od Square Enix odporučiť snáď každému.
Pozitíva
  • Nápadito inovovaný súbojový systém
  • Podmanivý hudobný podklad a očarujúca vizuálna stránka
  • Výborné využitie potenciálu všetkých postáv
Negatíva
  • Netradičné rozprávanie deja prináša i isté obete
  • Niektoré textúry už neôsobia tak ostro ako na Nintende Switch
80%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
81%

Komentuj!

komentárov