Register

A password will be e-mailed to you.

Pamätám si akoby to bolo včera, keď som si v roku 2001 domov priniesol prvý diel Devil May Cry. Oficiální PlayStation 2 magazín lákal na vynikajúci titul a zážitok, čo, našťastie, bola pravda. Od tej doby ubehlo mnoho rokov, vyšlo niekoľko pokračovaní a spin-off, no môj vzťah k tejto značke vôbec neochladol, i keď DmC: Devil May Cry nebolo to, po čom som túžil. Som rád, že Capcom pochopil, aký štýl Devil May Cry fanúšikovia milujú a rozhodol sa naservírovať nám plnohodnotný piaty diel.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

Aby hneď v úvode nedošlo k nedorozumeniu, DmC: Devil May Cry nepovažujem za zlú hru, to ani náhodou. Jej jedinou zásadnou chybou bol aspoň v mojich očiach jej názov. Dosť však o DmC, pretože teraz tu máme Devil May Cry 5, priame pokračovanie hlavnej vetvy, kde figuruje šedivý Dante, Nero, Trish, Lady a podobne. Je pravdou, že som sa na nové pokračovanie Devil May Cry tešil už od oznámenia, no zároveň som mal i malé pochybnosti o tom, či autori dokážu priniesť pokračovanie, ktoré bude stáť za to. Tieto obavy však boli zbytočné, pretože Devil May Cry 5 je návratom, o akom môžu niektoré značky iba snívať.

Svet potrebuje pomoc. Opäť…

Príbehové pozadie série Devil May Cry je naozaj zaujímavé, i keď samotné hry jeho podaním nevynikajú. Stačí si spomenúť na prvý diel, ktorý pred vás hodil zápletku o tom, že démonický cisár Mundus, ktorého hlavný hrdina viní za smrť matky a brata Vergila, plánuje návrat. Následne vás autori vykopli na ostrove s obrovským hradom, nechali hráčov osvojiť si základy ovládania a po pár minútach sa išlo do akcie.

Niečo podobné robí aj najnovší diel série, ibaže s tým rozdielom, že tu v podstate idete do akcie okamžite, a to rovno proti bossovi. Dozvedáte sa, že svet je opäť v háji, keďže ho sužuje démon Urizen. Nakoľko je Dante lovec démonov a dostane ponuku od novej postavy menom V, neváha a ide do boja. Ako sa však ihneď v úvode ukáže, poraziť tohto nepriateľa nebude tak jednoduché, ako si Dante myslel. V tomto boji totiž dostane poriadnu príučku. Do diania sa zapojí i Nero a V, avšak počas súboja musia odísť a zanechať Danteho napospas jeho osudu. Po boji sa následne Dante stratí a zvyšok ansámblu netuší, čo s ním je a kde sa vôbec nachádza. Ak teda je ešte vôbec nažive.

Príbehová línia Devil May Cry 5 je z môjho pohľadu o poznanie zaujímavejšia, než tomu bolo v minulosti, i keď žiadne prelomové dielo nečakajte. Príbeh navyše nie je rozprávaný chronologicky, a tak si jeho jednotlivé kúsky musíte odhaliť postupne. Jednotlivé dieliky skladačky do seba postupne zapadnú a vy sa tak dozviete viac-menej všetko podstatné. Najdôležitejšie miesto v ňom, samozrejme, zastávajú jednotlivé postavy, ktoré celé toto démonmi preplnené divadlo ťahajú na svojich pleciach. Viac k príbehu nie je nutné prezrádzať, nakoľko by ste zbytočne prišli o prekvapenia, ktoré si autori nachystali.

Počas príbehovej kampane môžete naraziť aj na tajné bonusové misie, ktoré následne môžete plniť aj spätne z menu. Tie slúžia na obohatenie vášho konta s červenými orbami, o ktorých si však povieme neskôr.

Trio unikátnych hrdinov

Ako som už uviedol, príbeh stojí najmä na pleciach troch hlavných protagonistov, ktorými sú Nero, V a Dante. Každá z postáv je totiž unikátna, a to ako svojou osobnosťou, tak i spôsobom boja. V prípade, že ste hrali predošlé časti, budete sa pri ovládaní Danteho a i Nera cítiť ako doma. Je pravdou, že u Nera nastala menšia zmena, nakoľko prišiel o svoju démonickú pažu Devil Bringer. Jeho partnerka Nico mu však vyrobila mechanickú náhradu s názvom Devil Breaker. Tých je v hre hneď niekoľko druhov, pričom každý jeden typ prináša v boji iné výhody/nevýhody. V prípade oboch navrátilcov možno počítať i so strelnými zbraňami a mečmi.

Najväčšiu zmenu so sebou prináša tajomný V. Ako ste už určite videli z ukážok, či rôznych screenshotov, do čiernej farby odetý mladík ani zďaleka nepripomína obávaného lovca démonov, skôr speváka nejakej emo skupiny. Nenechajte sa však pomýliť, pretože sila tejto postavy spočíva v troch démonických pomocníkoch. Najčastejšie budete využívať Griffona a Shadowa, no je tu možnosť siahnuť aj po golemovi menom Nightmare. Samotný V sa tak súbojov zúčastňuje na diaľku a do akcie vyráža v prípadoch, keď možno protivníkovi zasadiť smrteľnú ranu. Mnoho hráčov bude s V vnútorne bojovať, pretože spočiatku vôbec netušíte čo je zač a o čo mu ide. Ja osobne som s touto postavou nemal žiaden problém a vždy som si za neho rád zahral, nakoľko v niektorých momentoch máte na výber, ktorú postavu si zvolíte.

Druhá strana mince

Autor: Karel Šír
Testovaná verzia: PC

Dante je zpátky! Aspoň to bych nadšeně řekl, kdyby se moje angažmá se sérií Devil May Cry neomezovalo na odehrání šest let starého rebootu. V posledních letech jsem si ale podobné japonské mlátičky jako Bayonetta a Metal Gear Rising celkem oblíbil a od pátého dílu DMC jsem tak i přes mou neznalost série měl vysoká očekávání. A hned na úvod je nutno říct, že DMC5 je téměř beze zbytku naplnilo.

Alfou a omegou podobných her je samozřejmě zábavná akce a tady DMC5 vládne. Soubojový systém je krásně plynulý, nesmírně uspokojivý a jednoduchý na naučení, ale extrémně komplexní na ovládnutí. Díky slušné variabilitě nepřátel a jejich kombinacím se neomrzí do konce hry, samozřejmostí jsou výborné bossfighty. Navíc se nespokojí s jednou postavou, jako právě Bayonetta, ale nabízí hned tři zcela odlišné.

Nejvíc mi sedl hlavní Nero s jeho naprostou úžasnou mobilitou za pomocí vystřelovacího háku, ale moc za ním nezaostával ani veterán Dante, který je se svými čtyřmi zbraněmi na blízko, čtyřmi na dálku a čtyřmi bojovými styly ještě o kus komplexnější. O něco slabší než dvojka Nero a Dante mi přišel nováček V, který s démony nebojuje sám, ale využívá k tomu pomocníčků v podobě démonického pantera, gryfa a golema. Jeho úrovně byly sice jednoduché, ale ovládání pomocníčků mi místy přišlo dost nepřesné, i když nepopírám, že jsem se s ním třeba jen úplně nesžil.

Akce je tedy tip top, což tvůrci samozřejmě věděli a přizpůsobili tomu i všechno ostatní. V levelech tedy nenajdete (skoro) žádné puzzly, QTE setpieces či arkádové minihry, zkrátka nic, co by vás zdržovalo od další soubojové arény. To je na jednu stranu trochu škoda, ale na druhou stranu mi vlastně ani nepřišlo, že by mi něco podobného chybělo.

Grafika je samozřejmě špičková, soundtrack je samozřejmě výborný (hlavně bojová témata všech tří postav, ze kterých mi Devil Trigger hraje v playlistu už od loňské E3 a ještě nějakou chvíli hrát bude) a cutscény jsou samozřejmě efektní a dobře zrežírované. K příběhu se moc vyjadřovat nechci, protože cítím, že bez znalosti předchozích dílů si ho nemůžu plně vychutnat (hlavně tu pořádnou dávku fanservice, kterou jsem určitě nepochytil). Z pohledu nezúčastněného pozorovatele jsem tak docenil hlavně sympatické postavy, oproti až moc tryhardovému DmC příjemně odlehčený tón hry a pár těch zábavně absurdních/přepáleně cool momentů.

Čím víc jsem se do hry dostával a objevoval taje jejího soubojového systému, tím víc jsem si její hraní užíval. Až mi bylo líto, když skončila a kdyby na mě nečekalo tolik dalších her, s chutí bych ji znova rozehrál na vyšší obtížnost. A to je jedna z nejpochvalnějších věcí, co se o jakékoliv hře dá říct.

Zabiť treba každého

Nakoľko spadá Devil May Cry do žánru hack and slash akcií, hlavnou hernou náplňou sú súboje s nepriateľmi. A ak by som mal na hre vyzdvihnúť iba jednu jedinú vec, boli by to práve súboje. Tie sú naozaj fantastické a pokiaľ si osvojíte ovládanie, naplno doceníte vynikajúci súbojový systém. Je síce možné neustále opakovane a bez rozmyslu búšiť do tlačidiel ovládača (prípadne do klávesnice), no takto skutočne neobjavíte ani len časť toho, čo Devil May Cry 5 v tomto smere ponúka.

Samozrejmosťou je učenie sa nových útokov a komb, ktoré si odomykáte výmenou za červené orby. Tie získavate z mŕtvych nepriateľov, ak narazíte na “stromy” s orbami, no dostávate ich aj ako odmenu za každú prejdenú misiu. Čím lepšie si budete v úrovniach počínať, tým viac orbov môžete získať. S tým súvisí už spomínané osvojenie ovládania, nakoľko čím lepšie skóre získate z jednotlivých súbojov, tým viac orbov na konci úrovne obdržíte. Keď už sme pri tých orboch, musím spomenúť i vec, ktorú mnoho hráčov neuvidí rado.

Áno, miktrotransakcie sa prepašovali aj sem

Vidíte dobre, aj v singleplayerovej hre akou je Devil May Cry 5 sa môže objaviť tento nešvár. Našťastie, mikrotransakcie nie sú povinné, nevyskakujú na vás z každého rohu a vôbec nemusíte ich prítomnosť považovať za dôležitú. Aby som však upresnil o čo ide. Ak patríte medzi hráčov, ktorí chcú mať hneď všetko, potom si za reálne peniaze môžete nakúpiť červené orby a zrýchliť si tak odomykanie jednotlivých útokov. Ja osobne nepovažujem takúto formu mikrotransakcií za nič, čo by “normálnym” hráčom malo pokaziť zážitok z hry, no považujem za dôležité vás o prítomnosti mikrotransakcií informovať.

Vizuálne divadlo

Devil May Cry 5 je poháňaný RE enginom, ktorý svoj potenciál predviedol ako v Resident Evil VII biohazard, tak i v nedávnom remaku Resident Evil 2. V prípade Devil May Cry sa ukazuje, že tento engine dokáže vyčarovať na obrazovke naozaj nádherné vizuálne divadlo a nie sú mu cudzie ani poriadne výbuchy, efekty a podobne. Predsa len, Resident Evil nie je tak preplnený rôznymi efektmi, ako je tomu v tomto prípade.

Je však zaujímavé sledovať, ako sa obe zmienené značky už dve dekády prepájajú, nakoľko Devil May Cry ako taký vznikol z jedného z konceptov hry Resident Evil 4. O tom, že do vývoja prvého dielu Devil May Cry bol zapojený Shinji Mikami a predovšetkým Hideki Kamiya azda ani nie je potrebné hovoriť.

Aby som sa však vrátil k Devil May Cry 5, hru som testoval na PlayStation 4 Pro, kde vyzerá skvelo a ide v 60fps, ako ostatne na všetkých platformách. Keď sa nad tým zamyslím, v podstate nemám voči vizuálnej stránke žiadne zásadné výhrady. Áno, niekedy sa môže stať, že dôjde k prelínaniu nepriateľov, prípadne postava poriadne nepoloží nohu na podlahu, avšak to si možno povšimnúť jedine vtedy, ak zostanete v úplnom pokoji, čo sa v tejto hre jednoducho nerobí. Menšiu výhradu mám ku kamere, ktorá občas prevezme iniciatívu do svojich rúk a môže vám to skôr uškodiť, než prilepšiť, no nejde o nič katastrofálne.

Nechýba ani Photo mode, ktorý je však na môj vkus trochu chudobný čo do nastavení. Iné hry majú tento režim omnoho bohatší, čo sa však môže časom zmeniť. Napriek tomu si vďaka tomuto režimu budete môcť zhotoviť množstvo skvelých screenshotov.

Pár slov si zaslúži i zvuková stránka, ktorá stavia najmä na poriadne našliapanom zvukovom sprievode, ktorý vám jasne dá najavo, kedy môžete oddychovať a kedy rozpútať peklo na obrazovke. Výhrady nemám ani voči dabingu, ktorý sa jednoducho vydaril. Zdatnejší angličtinári si bezpochyby užijú aj množstvo hlášok, ktoré postavy trúsia pomerne dosť často. Ak však do tejto skupiny nepatríte, nemusíte zúfať, humoru si užijete dosť aj bez toho.

Podáš mi pomocnú ruku?

V Devil May Cry 5 nechýba ani určitá forma multiplayeru, i keď nečakajte nič plnohodnotné. Nakoľko jednotlivé postavy plnia v rovnaký čas rozličné úlohy v tých istých lokalitách a ich cesty sa pretínajú, niekedy máte možnosť stretnúť náhodného hráča. Ide skôr o určitý druh camea, ako poznáme z filmov. Netešte sa teda na to, že si so svojim kamarátom zahráte bok po boku celú misiu.

Návrat v kráľovskej forme!

Devil May Cry 5 je ukážkovým príkladom vydareného návratu. Piaty regulárny diel série prináša fanúšikom presne to, po čom túžili. Skvelá akcia, zábavné a zaujímavé postavy, pre sériu charakteristický humor a to všetko zabalené do pôsobivého vizuálneho kabátiku. Ako bonus nechýbajú pre japonské hry príznačné bizarnosti, či slušný príbeh, ktorý doposiaľ vždy hral až niekoľké husle v pozadí. Opomenúť nemôžem ani neustály príliv nových prvkov a mechaník, ktoré autori šikovne dávkujú počas celej hry a nie iba v úvode, ako tomu býva zvyčajne.

Nie nadarmo sa hovorí, že Devil May Cry spopularizoval a zviditeľnil žáner hack and slash. Diel s poradovým číslom päť dokazuje, že značka má stále čo povedať a jedenásť rokov dlhá prestávka v rámci hlavnej série očividne nebola na škodu veci. Za mňa obrovský palec nahor a dúfam, že na šestku nebudeme musieť čakať rovnako dlho. Na záver už len jedna vec – nech vás ani nenapadne zvoliť obtiažnosť Human, iba by ste si pokazili zážitok z tejto skvelej hry.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Devil May Cry 5 - Tento diabol nenosí Pradu
O Devil May Cry 5 by sa dalo hovoriť veľmi dlho, avšak jediné čo potrebujete vedieť je, že ide o jednu z najlepších hier roku 2019 doposiaľ a rozhodne by ste si ju nemali nechať ujsť. Takto má vyzerať comeback!
Pozitíva
  • Skvelý súbojový systém, výborný pocit z akcie, slušný príbeh
  • Skvelá zábava a množstvo nových prvkov počas celej hry
  • Trojica odlišných postáv, výborný audiovizuál
Negatíva
  • Občas neposlušná kamera
90%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
95%

Komentuj!