Register

A password will be e-mailed to you.

Metro Edoxus patril k najočakávanejším hrám tohto roka a niet sa čomu diviť. Ukrajinskí vývojári z 4A Games si urobili predošlým dielmi veľmi dobré meno a tentokrát navyše sľubovali o niečo väčší príklon k otvorenejšiemu svetu. Ako to nakoniec dopadlo?

Recenzovaná verzia: PC

Ako určite viete, herná séria Metro vychádza z rovnomennej literárnej predlohy, za ktorou stojí ruský spisovateľ Dmitry Glukhovsky. Metro 2033 z roku 2010 je vlastne herným prerozprávaním udalostí prvej knihy, no bezprostredne na to sa začali oba médiá mierne rozchádzať. Metro: Last Light, vydané o tri roky neskôr, totiž nemá veľa spoločného s druhým dielom ságy s podtitulom 2034 a sleduje úplne novú dejovú líniu. O to zaujímavejšie preto pôsobí fakt, že už nasledujúce Metro 2035 malo byť pôvodne novelizáciou Last Light, hoci to nakoniec skončilo pri tom, že si z neho vypožičalo iba vybrané dejové elementy. Tým však táto sympatická previazanosť nekončí, nakoľko Metro Exodus dáva hneď pred začiatkom úvodného intra najavo svoju inšpiráciu v poslednom knižnom dieli.

Podobne dobré vzťahy pritom nie sú v branži žiadnou samozrejmosťou a obzvlášť Andrzej Sapkowski a CD Projekt RED by o tom mohli rozprávať. No Zaklínača tentoraz odsuňme na vedľajšiu koľaj, i keď sa hodí skonštatovať, že určité paralely medzi CD Projekt RED a 4A Games sú prakticky neprehliadnuteľné. Oba štúdia si spravili meno na knižnej značke, ktorá je zjavne ich srdcovou záležitosťou a v oboch prípadoch sa okolo tretieho dielu vytvoril nemalý hype, čo mohlo vývojárom trochu zväzovať ruky. Na výsledku sa to však nijak zvlášť nepodpísalo a ak doposiaľ platilo, že najlepšou ukrajinskou trilógiou je séria S.T.A.L.K.E.R, Metro Exodus zrejme nenávratne zmenilo tento status. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ!

Exodus priamo nadväzuje na takzvaný Redemption ending predošlej časti, kde Artyom aj za pomoci Dark Ones zachránil metro v boji proti Korbutovej armáde. Stále sa však nevzdáva nádeje, že nájde niekoho ďalšieho, kto prežil v tomto neľútostnom svete a vyzbrojený rádiom sa tak opakovane vracia na povrch. Jedného dňa sa k nemu pridá aj jeho manželka Anna a po sérii dramatických udalostí, ktoré odštartuje zistenie, že okolitý svet tak úplne neumrel, sa spolu s Anniným otcom Millerom a ďalšími rangermi ocitajú v lokomotíve smerujúcej ďaleko od Moskvy. A práve tam sa začína odvíjať úplne nová kapitola príbehu. Kapitola, ktorá už nekladie taký dôraz na tiesnivé a klaustrofobické priestory zamoreného metra.

I keď príbeh patril k pozitívam oboch predošlých dielov, nebál by som sa povedať, že Exodus ich v tomto smere prekonáva. V jadre pritom ide o vcelku archetypálnu zápletku hľadaní strateného raja, využívajúcu prvky road movie, no celková kvalita je i v tomto prípade daná silnými jednotlivosťami. Dej každopádne tiahne, nie je núdza o silné, či emocionálne vypäté momenty a netreba zabúdať ani na sympatické a dobre napísané postavy. Žiadny charakter tu nie je do počtu a každý si odbije svojich päť minút slávy, vďaka čomu vám dokáže utkvieť v pamäti. Nezriedka sa pristihnete pri tom, že sa budete len tak prechádzať po idúcom vlaku a popri sledovaní ubiehajúcej krajiny dychtivo načúvať ich vzájomným dialógom, odhaľujúcich viac o ich osobnostiach. Do týchto interakcií sa môžete zapojiť i sami, napríklad si len tak zapáliť cigaretu, či pomôcť s hádzaním uhlia do pece. V tomto smere odviedli 4A Games naozaj výbornú prácu.

Bohužiaľ, ústredný protagonista je aj po tretikrát nemý a dôvod tohto dizajnérskeho rozhodnutia je mi popravde záhadou. Chápem, že zrejme chceli zachovať konzistentnosť naprieč sériou, no osobne ma Artyomova mlčanlivosť vytrhávala z diania ešte viac ako kedykoľvek predtým. Často tak dochádza k pomerne kurióznym momentom, ako keď vás jedna osoba vás pošle presvedčiť druhú, aby zmenila svoj pôvodný názor, k požadovanému výsledku dôjde viac-menej bez vášho pričinenia, no vy za to nakoniec zlíznete smotanu. Artyomov hlas vás pritom neustále sprevádza načítacími obrazovkami a nechýba ani v záverečnom epilógu. Vo 4A Games by skrátka mohli pochopiť, že pokiaľ hráte za jasne zadefinovanú postavu s vlastnou osobnosťou, niečo podobné pôsobí skôr kontraproduktívne.

Vývojári sa inak ešte pred vydaním oháňali tvrdením, že vaše voľby v príbehu budú mať dopad a priamo od nich sa bude odvíjať i úplný záver. Nakoľko tak tomu bolo i v oboch predošlých častiach, nie je dôvod tomu neveriť a z hľadiska znovuhrateľnosti je to príjemný bonus navyše. Nečakajte však, že vám hra dá prvoplánovo na výber, ide skôr o drobné nuancie a to ako sa zachováte v jednotlivých situáciách. V závislosti od toho sa potom niektoré postavy môžu, ale aj nemusia, dožiť záverečných titulkov. Autori sa taktiež nechali počuť, že neexistuje dobrý, alebo zlý koniec a že to k čomu sa nakoniec dopracujete, bude priamo korešpondovať so štýlom vášho priechodu.

Hrateľnosť ako taká sa v zásade nemení a znova ide o klasickú first person strieľačku so stealth prvkami. Zásadný rozdiel spočíva v tom, že Metro Exodus už nie je vyložene koridorovou záležitosťou a miesto toho šikovne kombinuje lineárnejšie pasáže s otvorenejšími lokalitami. Dôraz na čo najväčší realizmus znova mimo iné podporuje aj absencia akýchkoľvek rušiacich prvkov na obrazovke. Všetko je plynulo zakomponované do hry, a to sa týka napríklad aj mapy, predstavujúcej podobu predmetu, ktorý váš hrdina drží v ruke. Pokiaľ vám nejaká postava zadá len tak medzi rečou vedľajšiu úlohu, automaticky sa vám na nej zakreslí záujmový bod, no ďalej je to už iba na vás. K primárnemu cieľu vás však navádza aj kompas na vašom zápästí a je tu i ústupok v podobe denníka, ktorý sa nachádza na opačnej strane mapy. Tam si pre zmenu viete pozrieť, čo máte približne vykonať, takže by sa nemalo stávať, že sa v hre vyložene zaseknete.

Keď sme už pri tom otvorenejších prostrediach, je sympatické, že im rozhodne nechýba variabilita. V tomto má Metro Exodus oproti svojim predchodcom nespornú výhodu, nakoľko zápletka odohrávajúca sa v priebehu jedného roka mu umožňuje nazrieť na viaceré zaujímavé miesta počas rôznych období. Prejdete sa tak nielen po zamrznutej pustatine, ale aj po púšti, či zalesnenej oblasti a často i bez nutnosti používať plynovú masku. Nechýbajú však ani rôzne podzemné, depresívne, respektíve hororovo pôsobiace priestory a dôjde aj na klasické kulisy dobre známeho metra. Na týchto miestach sa dá atmosféra často krájať nožom a pokiaľ náhodou patríte k slabším povahám, radšej by ste sa mali poobzerať inde.

Kým prieskum koridorovejšie ladených lokalít ide ruka v ruke v postupom v príbehu, tie otvorenejšie vám, pochopiteľne, poskytujú ďaleko väčšiu voľnosť. Rozhodne sa však vyplatí dôkladnejšie prehľadávať okolité prostredie, už len z toho dôvodu, že si neustále musíte zháňať materiály potrebné pre crafting. Vďaka nim si môžete vyrábať rôzne typy munície, granáty, či vrhacie predmety, no treba počítať s tým, že ich rozhodne nenájdete na každom rohu. Preto na vás nezriedka čaká dilema, či sa pustiť s daným protivníkom do otvoreného boja, alebo sa mu radšej vyhnúť. Niektorých oponentov síce môžete aj omračovať, no obzvlášť u monštier to veľmi neplatí.

Samotný crafting inak prebieha na pracovných stoloch, ktoré sa však taktiež nenachádzajú všade. Okrem vyrábania munície si na nich môžete i upravovať vašu výbavu, či prispôsobovať zbrane, ktoré sú aktuálne vo vašom vlastníctve. Nielenže na ne môžete namontovať rôzne doplnky, občas je dokonca i možné zmeniť ich pôvodnú funkciu. Ak sa vám napríklad pozdáva výkon vašej pištole, no chcete ju využívať na väčšie vzdialenosti, stačí k nej privariť väčšiu hlaveň a mieridlo a razom máte funkčnú sniperskú pušku. Pracovné stoly plnia ešte jednu, no mimoriadne dôležitú úlohu. Tou je čistenie zbraní pomocou získavaných chemikálií, inak sa môže veľmi ľahko stať, že vám počas boja začnú zasekávať.

Nie všetko je tu, bohužiaľ, dokonalé a aj tentoraz to znova odniesla technická stránka, ktorá nie je úplne ideálna. Len samotná optimalizácia nie je aspoň na PC, nijak zvlášť výnimočná. Hra dokáže miestami bežať úplne plynulo, no občas ju zase sprevádzajúce prudké poklesy fps, a to či už v interiéroch, alebo exteriéroch. Grafická stránka je pritom, povedzme si na rovinu, veľmi dobrá, no na dnešnú dobu predsa len nijak zvlášť výnimočná. K spomínaným problémom sa občas pridruží i zamŕzanie v menu, či počas loadingov, nechýbajú ani vizuálne bugy typu nepriateľov zaseknutých v sude, či levitujúcej pušky v stene. Dvakrát som dokonca musel nahrávať starší checkpoint, nakoľko som sa nevedel pohnúť z miesta. Nič z toho sa síce nedeje každú chvíľu, no tak či tak to nepoteší. Mínusom sú aj vyložene sparťanské grafické nastavenia, kde nemáte veľa možností ako sa pohrať s vizuálom.

Týchto, nie úplne zanedbateľných, chýb je každopádne škoda, no súčasne je možné, že budete mať o niečo väčšie šťastie a nič z toho vám nebude znepríjemňovať samotnú hrateľnosť. No ani tieto nedostatky mi nemôžu zabrániť v tom, aby som Metro Exodus označil za mimoriadne pôsobivý záver celej trilógie – teda aspoň do doby, kým vývojári neohlásia prípadný ďalší diel. Osobne by som ho v podstate ani nepotreboval, no pokiaľ sa ho náhodou dočkáme, nemám dôvod neveriť, že to nedopadne dobre. A pokiaľ k tomu dôjde, v tom prípade sa veľmi rád vrátim do toho sveta.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Playman_logo

Metro Exodus - Z metra do sveta
Metro Exodus je presne tým titulom, akí autori sľubovali a dokáže si získať hráčov na svoju stranu či už o niečo otvorenejším prostredím, alebo ambiciózne vyrozprávaným príbehom odohrávajúcim sa v priebehu dlhšieho časového obdobia. Pokiaľ máte slabosť pre post-apokalyptickú tematiku, ide o záležitosť, ktorú by ste rozhodne nemali minúť.
Pozitíva
  • Správne bezútešná atmosféra post-apokalytického Ruska
  • Dobre napísaný príbeh a postavy, na ktorých vám bude záležať
  • Striedanie koridorových a otvorenejších lokalít a ich variabilita
Negatíva
  • Občasné technické, či grafické problémy
  • Nemý ústredný protagonista
85%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (2 Hlasy)
95%

Komentuj!

komentárov