Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Jozef Karika v súčasnosti patrí medzi najznámejších slovenských spisovateľov rozsiahlejších románov. Jeho tvorba pozostáva z drsných mafiánskych thrillerov, atmosférických príbehov o prežití, až po mystikou obalené podivuhodné záhady, z ktorých vás poriadne mrazí. Posledným spomínaným bol aj príbeh Trhlina, ktorý sa odohráva v tajomnom pohorí Tribeč, kde za záhadných okolností miznú ľudia, dejú sa nevysvetliteľné udalosti, akoby v tamojších horách pôsobila temná aura. Práve enormná popularita príbehu a jeho prirodzená atraktívnosť vzbudila záujem mnohých čitateľov a neskôr aj filmových tvorcov. O sfilmovanie totiž malo záujem hneď niekoľko zaujímavých tvorcov, až kým sa k projektu nedostal úspešný režisér Peter Bebjak. Podarilo sa adekvátne pretvoriť túto knižnú záhadu do podoby vhodnej pre filmová plátna?

Peter Bebjak je jeden z mála československých režisérov, ktorý sa takpovediac vyhýba brakovým komédiám a ako filmový tvorca sa snaží vyzdvihnúť tuzemskú kinematografiu najmä tým, že sa púšťa do ambícioznejších projektov. V roku 2012 vytvoril slovenskú variáciu vtedy populárneho found footage žánru so snímkou Zlo, kedy si v podstate získal moju pozornosť. So zaujatím som sledoval i televíznu kriminálku Za Sklom, ktorá síce neskôr stratila scenáristickú úroveň, čo však nebola chyba zručného režiséra. Predvlaňajšia Čiara na mňa až tak nezapôsobila svojou tematikou, no technické kvality jej rozhodne nemôžem upierať a považujem ju za najlepší počin tohto režiséra. I napriek tomu, že Trhlina mala potenciál prekonať snímku, ktorá pánovi Bebjakovi priniesla nomináciu na Zlatého Huga, výsledný produkt má bližšie k lacnej televíznej produkcii, než plnohodnotnému filmu.

Krátko pred začatím natáčania bolo oznámené, že scenárista mal v podstatné voľnú ruku pri upravovaní samotnej látky. Znalci knihy sa preto nesmú čudovať rôznym obmenám, kde sa niektoré pasáže úplne vyškrtli, mnohé ďalšie sa pridali, pričom finále vyznieva trochu inak, než v knižnom origináli. Primárna zápletka však zostáva identická. Mladý nezamestnaný Igor v podaní Mateja Marušína sa rozhodne prešetriť záhadné zmiznutia na Tribeči. Venuje sa totiž písaniu blogu a po odhalení prípadu Waltera Fischera, ktorý sa azda ako jediný dostal z tohto pohoria, záujem o jeho dielo sa značne zvyšuje. Do jeho pátrania sa prostredníctvom blogu zapojí aj profesor na strednej škole Dávid, ktorý nadprirodzeno lesného pohoria striktne odmieta, mladý Andrej, ktorý im naopak verí a Igorova priateľka Mia. Čoskoro sa táto netradičná štvorica ocitá v epicentre diania, teda na zlom obrastenom pohorí.

Celý príbeh je rozdelený do troch kapitol, keďže sa pôvodne jednalo a televíznu minisériu, ktorá bola zostrihaná a uvrhnutá do kín, pravdepodobne s vidinou dosiahnutia vyšších ziskov. Preto môžete každú polhodinu očakávať cliffhanger, ktorý vás mal navnadiť na nadchádzajúcu epizódu ako aj evidentné a hlavne pravidelné členenie snímky. Záhadami je ovenčený najmä tretí akt, kde už tempo naberá na obrátkach, no vyložene uspokojujúcich odpovedí sa nedočkáte. To však paradoxne prospieva finálnej myšlienke. Väčší problém už vidím v tom, že tvorcom sa nepodarilo ideálne zobraziť vnútorné pochody postáv. Zatiaľ čo kniha sa s podobným problémom takmer vôbec nestretáva, nakoľko má dostatok priestoru na vykresľovanie psychiky, filmoví tvorcovia by mali vedieť preniesť knižné myšlienky na plátno, ak chcú, aby sme sa zžili s charaktermi. Bohužiaľ, niečo podobné by ste v tejto slovenskej snímke hľadali len márne.

Tvorcovia sa po vzore knižného autora Jozefa Kariku nesnažia prvoplánovo desiť. Miesto toho celú snímku stavajú na hutnej atmosfére, avšak tu už musím upozorniť, že nie vždy im to vychádza. Raz vás, ako pacienta psychiatrickej liečebne, pripútajú k sedadlu a rozohrajú diabolskú hru, ktorá vo vás ešte dlho rezonuje, inokedy len so zívajúcimi ústami sledujete zdĺhavé scény, vyplňujúce minutáž. Paradoxne tomu najzaujímavejšiemu strašeniu sa venuje najmenšia pozornosť, čo trochu zamrzí. Tvorcovia mohli pokojne upustiť od zdĺhavého úvodu a radšej viac zapracovať na finálnej psychickej deštrukcii hlavných protagonistov pod nátlakom lesného temna. Za určitú nezáživnosť pritom, bohužiaľ, môže aj nezvládnutá réžia.

Roztrasená kamera patrí skôr k found footage žánru, než do mysteriózneho thrilleru a za mňa tu pôsobí mimoriadne rušivo. Navyše neplní žiaden vyšší účel, nakoľko iba pripomína nezmyselné utekanie s kamerou naprieč lesom, pričom podobné zábery sa často vyskytujú aj v pokojných scénach, kde mi ich prítomnosť nedáva absolútne žiadny zmysel. Režisér pritom občas dokáže prísť i s atraktívnejšie pôsobiacim záberom, ktorá dokáže pôsobiť poriadne zlovestne, avšak deje sa to iba zriedkavo. Zvuková stránka v určitých momentoch výborne sekunduje temným kulisám, akurát rozhodne zamrzí, že sa všetky tie zaujímavé kuriozity, odohrávajúce sa na Tribeči, nedočkali kvalitnejšieho spracovania. Otázkou je, či za to môžeme viniť iba Petra Bebjaka. Je dosť pravdepodobné, že mu bol poskytnutý iba televízny rozpočet a snímka išla nakoniec do kín bez väčších úprav, čo sa nakoniec podpísalo na výslednom produkte. Je však pravdou, že diletantskú prácu s kamerou to rozhodne neospravedlňuje.

V slovenskej kinematografii je vždy ťažké hodnotiť výkony hercov. Americkej, či špičkovej európskej, tvorbe sa v tomto ohľade nemôžeme vyrovnať za žiadnych okolností. Prednášanie zaujímavo vystavaných monológov skrátka neznie v podaní Tomáša Maštalíra až tak tak pútavo ako keď máte k dispozícii napríklad Matthewa McConaugheyho. Bolo by, samozrejme, nefér vyčítať niečo podobné, avšak to nič nemení, že väčšina hercov tu pôsobí mimoriadne nezaujato. Niektoré kreácie vyložene hraničia s amaterizmom a napríklad Jurajovi Lojovi neveríte jeho úlohu ani na jedinú sekundu. Spory medzi postavami pôsobia často úplne umelo a vykonštruovanie, miestami dokonca až úplne nelogicky.

Dialógy na tom nie sú najhoršie, avšak to najlepšie, čo vám Trhlina v tomto ohľade ponúkne, sú repliky z knihy. Ich zaujímavosť však scenárista nevyužil naplno, no i to plne stačí na to, aby na vás aj bez znalosti knihy pôsobili, akoby ich napísal niekto talentovanejší a šikovnejší. Inými slovami vyložene vytŕčajú z davu a často pôsobia poriadne temne. Viem si predstaviť, že keby boli podané s adekvátnou dramatizáciou, vo filme by nebola núdza o dychberúce momenty. Takto sa musíme uspokojiť s tým, čo nám bolo ponúknuté.

Z filmovej Trhliny cítiť obrovský potenciál. Zlo srší takmer z každého záberu na panenskú prírodu a Karikov rukopis ponúka atraktívny paranormálny prechod mrazivými lesmi. Hororový potenciál však vychádza navnivoč kvôli nie najlepšiemu prístupu k samotnej látke a evidentnému televíznemu spracovaniu, ktoré z môjho pohľadu nemá v kinách čo hľadať. Pre Slovensko ide možno o veľkú filmovú udalosť, no osobne nehodlám prehliadať zjavné nedostatky, ktoré degradujú prezentovaný veľkofilm na priemernú snímku, ktorá vás skôr utvrdí v kvalitách a atraktívnosti knižného spracovania. Niet najmenších pochýb, že sa Trhlina dočká rekordných tržieb, no napríklad v zahraničnej produkcii by podobný projekt nevzbudil žiaden rozruch a stratil by sa v obrovskej konkurencii. Preto sa vôbec nič nestane ak filmovú Trhlinu vynecháte a ja vás s radosťou odkážem na nadpriemernú knihu.

Filmová recenzia Trhlina
2.5Celkové hodnotenie

Komentuj!

komentárov

O autorovi

Veľký fanúšik hier, ktorý si dokáže rovnako užiť temnú adventúru ako aj futuristické FPS. Hry hrávam v podstate od malička a asi aj preto som si k nim vybudoval veľký vzťah a stali sa aj mojou najväčšou vášňou. Okrem hier samozrejme obľubujem filmy a miestami si prečítam dobrú knihu. No hry budú mať v mojom srdci vždy najväčšie miesto.

Súvisiace príspevky