TOP 10 najhorších hier roka 2018

Každoročne nás môže potešiť množstvo kvalitných titulov naprieč rôznymi platformami, z ktorých sa následne zostavujú rebríčky tých najlepších hier. Netreba však zabúdať ani na tie horšie tituly a preto vám prinášame náš výber TOP 10 najhorších hier roka 2018. Berte to ako varovanie pre vaše peňaženky.

Náš prehľad najhorších hier je, samozrejme, subjektívny a vy by ste doň možno zaradili niečo úplne iné. To však nič nemení na fakte, že od nami vybraných hier by ste sa mali držať čo najďalej. Vaše peniaze totiž môžete minúť aj na iné zlé tituly, ktorých kúpu zrejme oľutujete o niečo menej. Bez ďalších okolkov sa teda poďme spoločne pozrieť čo tento rok hviezdilo na opačnom konci barikády. Začnime teda od najlepšej najhoršej hry.

10. Agony

Je vcelku ironické, že titul s názvom Agony dokázal doručiť skutočnú agóniu. Vývojári z Madmind Studia mali rozhodne dobrý nápad stvárniť peklo. A to sa im v podstate podarilo, pretože na mieste, ktoré vytvorili, by ste rozhodne nechceli skončiť. Mám na mysli metaforické aj herné zobrazenie. Bohužiaľ, atmosférou, ktorá by sa dala krájať nožom pozitíva končia.

Ak niekomu stačia litre krvi, nahota, či brutalita, potom si príde na svoje, no z hľadiska hrateľnosti to skutočne nie je žiadna sláva. Väčšinu času sa iba pohybujete po tmavých uličkách. Poriadne neviete kde ste, často sa strácate, zasekávate a samotné úlohy sú vyložene repetitívne. Hra vám neustále hádže polená pod nohy aj zle navrhnutými checkpointami. Madmind Studio jednoducho stavilo ďaleko viac na prezentáciu pekla ako na zábavu a aby ste túto hru dohrali, musíte byť v istom slova zmysle naozaj sadista. 

9. Hunt Down the Freeman

Už len z názvu asi tušíte, v akom univerze sa ocitáte. Hlavnou postavou je seržant Mitchell zo špeciálnej jednotky H.E.C.U, ktorého úlohou je dolapiť a zabiť Gordona Freemana. Hra pokrýva časti prvej aj druhej Half-Life hry. No z trochu inej perspektívy ako jeho náprotivok. Autori sľubovali bohatý príbeh, parkúr, prestrihové videá, inventár a to všetko napasované na Half-Life hrateľnosť. Čiže by sme dostali Half-Life, len lepší a modernejší. V praxi bohužiaľ ide o klasickú FPS akciu, kde chvíľu skúmate prostredie a chvíľu strieľate. Pridaná hodnota spomenutých prvkov bohužiaľ hru neťahá nijako nahor. Aj keď na prvý pohľad nejde o vyslovené zlú hru (skôr taký priemer na úrovni módu spred 10 rokov), ukazuje sa, že autori mali na negatívnej reputácii nemalú zásluhu.

Stačí sa pozrieť na reakcie užívateľov na Steame. Prvou chybou bolo pýtať si za tento počin 25$ a lákať na meno doktora Freemana. Bugy a chyby sa pri takých projektoch akosi očakávajú, lenže vývojári z Royal Rudius Entertanment zvalili vinu na fanúšikov Half-Life hier. Nechali sa totiž počuť, že celý projekt sa urýchlil kvôli nim a preto bola vydaná nie celkom vyladená verzia. Mnoho ľudí si všimlo aj “ukradnuté” assety z iných projektov a ich použitie bez súhlasu. I keď toto bolo neskôr uvedené na pravú mieru s tým, že išlo iba o prvotné ukážky. Škoda však už bola spôsobená. To že vytvorenie hry asi nebolo dobrým nápadom, mala tvorcom indikovať aj Indiegogo kampaň, kde sa vyzbieralo iba 12$ od jedného prispievateľa. Hunt Down the Freeman sa momentálne nadchádza vo fáze oživovania a autori sa snažia hru nejako prerobiť do lepšej podoby. Či to dokážu je však otázne.

8. The Quiet Man

“THE QUIET MAN prináša filmovú akciu s príbehom, ktorý vás chytí a nepustí”. Taktiež by ste mali zažiť dokonalé spojenie filmovej akcie a realistickej počítačovej grafiky. Znie to skvelo, však? Tak prečo väčšina z vás o tejto hre od Square Enix zrejme ani nepočula? Asi preto, že o takú dokonalú hru vôbec nepôjde. Hlavným protagonistom je Dane, ktorý je hluchý a preto je aj príbeh interpretovaný bez akýchkoľvek zvukov a titulkov.

Kombinácia filmových sekvencií a bojových pasáží síce neznie zle, lenže kvôli absencii zvuku je divák nútený sledovať dlhé nič nehovoriace scény a samotný gameplay je taktiež silne nedotiahnutý. Boje sú skrátka nezáživné, stereotypné a sledovanie neustále sa opakujúcich pohybov vás zrejme rýchlo omrzí. Príbeh navyše údajne nedáva zmysel po odstránení zvukovej bariéry a asi už zrejme tušíte, prečo hra zapadla prachom a kritici si na nej zgustli.   

7. Past Cure

Past Cure vás zdanlivo zavedie do vôd kvalitných hier. Ak sa pozriete na oficiálnu stránku Steame, zistíte, že bol ovenčený mnohými oceneniami ako Game Connection Public Choice, White Nights Best Story Telling, nechýba ani nominácia za Best Indie Game. Ako sa však zdá, ani to nezaručuje kvalitu. Phantom 8 Studio stavilo na mix rôznych žánrov – prelínanie akcie, stealth postupov a logických hádaniek. Past Cure však zlyháva v každom z tých aspektov. Do toho sa ešte primiešavajú nadprirodzené schopnosti, ktoré, bohužiaľ, nemajú výrazné využitie, iba pri tichom postupe a prešmyknutí sa popri nepriateľoch.

Titul pôsobí dosť chaoticky aj v rámci konzistencie. V jednom momente sa bránite voči nočným morám a hneď nato ste v kancelárii a strieľate do ľudí. Technicky síce titul vykazuje určitý potenciál, na to sa však v hernej branži nehrá. Animácie pôsobia nedotiahnuto občas až zle. Klincom do rakvy je dabér hlavnej postavy, ktorý má možno zaujímavú farbu hlasu, no s hereckým nadaním je to podstatne horšie. Hodí sa síce poznamenať, že autori svoj titul na základe negatívnej odozvy neskôr trochu prekopali, no ani to ich dielu výrazne nepomohlo. V tom čase už totiž nikoho nezaujímalo.

6. Underworld Ascendant

V poradí ďalšou vo výbere je Underworld Ascendant od OtherSide Games. Opäť sa jedná o záležitosť, ktorá na prvý pohľad nevyzerá ako katastrofa. Ide o duchovného nástupcu série Ultima Underworld, pričom samotný úvod sa javí pomerne zaujímavo. Ocitáte sa v dungeone a musíte zastaviť Typhona. K tomu aby ste ho zastavili, však budete potrebovať pomoc v podobe troch frakcií – temných elfov, trpaslíkov a Shamblerov. Samotné questy sú repetetívne a prakticky sa neustále opakujú. To je pritom ten najmenší problém.

Tvorcovia sa síce neustále oháňali Ultimou, Warrenom Spectorom a Paulom Neurathom, no už po pár minútach sa začnú vynárať prvé nedostatky a celková plytkosť. Slabá umelá inteligencia, pasce, ktoré by vás mali zastaviť v realite nefungujú, nepriatelia sa opakujú v dvoch podobách – jašteri a kostlivci v iných brneniach. Náplň tvorí z 90% hack´n´slash, a nezachraňuje to ani strom schopností rozdelený na stealth, mágiu a boj, nakoľko ich reálny dopad sa totiž rovná nule. A čo je horšie, s pribúdajúcim časom sa čoraz viac hromadia chyby a bugy, až do bodu keď sa reálne nedá postupovať ďalej. Hra si síce vypýtala pozornosť vďaka Ultime, no doručila vyložene odfláknutý produkt. Aj tento projekt doplatil na veľké sľuby.

5. Shaq Fu: A Legend Reborn

Shaq-Fu: A Legend Reborn je bojovka, nadväzujúca na svojho predchodcu Shaq-Fu z konzol Sega Genesis a SNES z roku 1994 . Asi správne hádate, ak myslíte, že jej meno prepožičal slávny basketbalista Shaquille O´Neal. V tých časoch bol na vrchole popularity a jeho využitie kdekoľvek malo rozhodne zmysel – pamätáte si Kazaama? No dnes? Jej cesta na herné pulty sa začala odvíjať z crowdfundingového portálu Indiegogo v marci 2014. Snažila sa o dosiahnutie hranice 450.000 $ a to sa jej nakoniec aj podarilo.

Hoci hra bola dokončená už koncom roka 2016, autori odmietli udať presný dátum vydania až nakoniec k nám dorazila tento rok. Svojimi kvalitami však rozhodne neprerazila. A to je možno ešte slabé slovo. Hoci kampaň tvrdila, že pôjde o pokračovanie, jednalo sa skôr o reboot značky. Legend Reborn mimo iné zlomilo väz i zlé ovládanie, či nedotiahnutý kolízny systém. Celkovo išlo o nezábavný titul, ktorý z bahna nevytrhlo ani DLC Barack Fu: The Adventures of Dirty Barry, kde pre zmenu prevezmete rolu Baracka Obamu. Jednoducho zbytočnosť.

4. Wild West: Online

Na vaše peňaženky by rado zaútočilo aj Wild West: Online. To je v podstate niečo ako Red Dead Redemption, respektíve Red Dead Online. Akurát je trochu iný. A horší. Teda vlastne úplne zlý. Stojí za ním spoločnosť s názvom WWO Partners Ltd, ktorá sa doposiaľ nijak zvlášť nepresadila a dá sa predpokladať, že aj po tomto diele ostane v zabudnutí. Wild West Online stavia na PvP zážitku, ktorý sa zrejme inšpiroval aj Westworldom.

To prvé, čo vám udrie do očí, je slabšie technické spracovanie, či zastaralé animácie. No príčinou zlých hodnotení sú i samotní tvorcovia. Tí akoby nevedeli čo si s hrou počať. Neustále mazanie progresu hráčom a prepracovávanie mechaník znechutilo aj tých, ktorí na nej našli pozitíva. K tomu treba prirátať nezáživné a repetetívne questy, či totálny chaos v organizácii, kde všetci strieľajú na všetky strany. Vy tak prakticky nemáte šancu sa zmysluplne realizovať a zabaviť. Chybou bolo zrejme aj to, že tvorcovia avizovali revolučný western, čím vytvorili hype, ktorý sa im rýchlo vrátil ako bumerang.

3. Tennis World Tour

Kvalitných tenisových hier nie je nikdy dosť a o úspech na kurtoch sa pokúšali aj vývojári z Bigben Interactive so svojim titulom Tennis World Tour. Nakoniec, čo sa už len dá pokaziť na tenise? No zjavne skoro všetko a to si už vyžaduje skutočný talent. Silne nedoladené herné mechaniky, zúfalý nedostatok obsahu a nijak zvlášť zaujímavá prezentácia totálne ničia akúkoľvek zábavu, a to aj napriek celkom obstojnému režimu kariéry. Ak sa vám v roku 2018 podarí vytvoriť možno i najhoršiu tenisovú hru všetkých čias, asi by ste mali zvážiť zmenu povolania. Čo viac dodávať k údajne hotovému titulu, ktorý pôsobí ako alfa verzia?

2. Super Seducer: How to Talk to Girls

V tomto prípade je asi na mieste opýtať sa, či vôbec ide o hru. Super seducer je v podstate sériou videí, do ktorých môže hráč zasahovať výberom z možností v dialógoch. FMV tituly zažívali najväčšiu popularitu v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, no potom viac-menej upadli do zabudnutia a vzkriesili ich až crowfundingové kampane. Super Seducer každopádne sľubuje, že vás naučí rozprávať so ženami – čiže je zrejme určený tým ostýchavejším mužom. Rozhodne by ste však nemali veriť všetkému, čo vám “love guru” Richard La Ruina snaží nahovoriť. Jedinou záchranou celého titulu je aspoň to, že sa neberie smrteľne vážne a na niektorých voľbách sa dá aspoň ako-tak zasmiať.

1. Attack Of Mutants

Attack of the Mutants je hrou ktorá  stavia na základoch zombie módu z Call of Duty a v ktorej sa jednoducho bránite voči mutantom prichadzajúcim vo vlnách. Hra je tak zlá, že už bola stiahnutá aj zo Steamu. Grafická stránka je asi na úrovni roku 2000-2005. Tú nasledujú zrejme vykradnuté zvuky zo spomínaného Call of Duty. Animácie pôsobia priam amatérsky. A k tomu množstvo a množstvo bugov. Samotná znovuhrateľnosť a nechcená zábavnosť končí asi pri hranici 10 minút.

Zbrane pôsobia lacno, rovnako aj mutanti, ktorý na vás útočia a vlastne všetko ostatné tiež. Prakticky iba beháte po jednej aréne, zbierate zbrane a strieľate do neustále prichádzajúcich monštier, ktoré na vás iba tupo nabiehajú. Hitboxy su rozhádzané, takže vlastne ani neviete do čoho presne strieľať (možno to bolo zámerom) a občas vás zablokujú neviditeľné múry a inokedy prejdete cez tie viditeľné. Stáva sa dokonca i to, že strieľate do jednej príšery a miesto nej umrie iná. Niektoré monštrá si môžete adoptovať aj vy, nakoľko sú pozbierané z Unity Asset store. Za približne 8€ môže byť Horrid Spider aj váš. V praxi ide skôr o zlý vtip, vhodný možno do školskej súťaže.

Pokiaľ sa vám zdá, že niektoré menované hry si nezaslúžia umiestnenie medzi najhoršími titulmi roku, vedzte, že našim cieľom bolo pokryť hlavne tie známejšie kúsky, ktoré sa tvária kvalitne, no v mnohých aspektoch zlyhávajú na plnej čiare. Ani jedna z nich si každopádne nezaslúži vaše peniaze a väčšina zrejme rýchlo upadne do zabudnutia. 

Komentuj!