Shadow of the Tomb Raider – Vydarený záver trilógie

Lara Croft je jednou z najznámejších videoherných hrdiniek a jej vplyv už dávno prekročil hranice celej scény. Svojho času si dokonca vyslúžila aj miesto na hollywoodskom chodníku slávy a bola zaradená aj do Guinnessovej knihy rekordov. Každopádne, po troch rokoch od vydania Rise of the Tomb Raider sa znova hlási o slovo a poďme sa spolu pozrieť na to, ako sa vydaril záver novej trilógie s názvom Shadow of the Tomb Raider.

Recenzovaná verzia: PC

Lara Croft to v poslednom čase nemala vôbec jednoduché a nad Shadow of the Tomb Raider sa vznášal opar pokračovania, ktoré vlastne neprichádza s ničím novým a nie je dôvod mu venovať zvýšenú pozornosť. Čo je inak do istej miery pravda, no pri bližšom to pohľade to až tak úplne neplatí. Faktom však je, že ani marketingová kampaň mnohých úplne nepresvedčila a aj po vydaní sa začali objavovať názory, že nejde o záver trilógie, aký by si táto séria zaslúžila. Zoči-voči tejto negatívnejšej vlne je pre mňa o to príjemnejším prekvapením, že nový Tomb Raider je v konečnom dôsledku nielenže veľmi dobrou hrou, on je hrou priam výbornou.

Od udalostí na Sibíri uplynulo pár mesiacov a Lara sa so svojim najlepším priateľom Jonahom vydáva po stopách organizácie Trinity, ktorá stojí za smrťou jej otca. Tie ju zavedú až do Mexika, kde sa jej podarí odhaliť lokalitu čerstvo odhalenej hrobky. Hlboko v jej útrobách narazí na prastarú dýku a v snahe zabrániť, aby sa dostala do nesprávnych rúk, sa jej bezmyšlienkovite zmocňuje. Tým však nevedomky spúšťa mayskú apokalypsu, ktorá sa najprv uvedie ničivým tsunami a má vyvrcholiť vyhasnutím samotného slnka. Zúfalej Lare tak neostáva nič iné, len sa čo najskôr presunúť do neďalekého Peru a tam pokúsiť s pomocou ďalšieho mocného artefaktu odvrátiť nastávajúcu pohromu. Do boja s časom sa však púšťa aj Trinity, z podobných, aj keď v konečnom dôsledku trochu iných dôvodov.

Séria Tomb Raider nikdy vyložene neexcelovala po príbehovej stránke. Inak na tom nie je ani nová trilógia, aj keď treba uznať, že prerod mladej a nevinnej archeologičky na podstatne vyzretejšiu osobnosť fungoval v reboote z roku 2013 viac než dobre. Pokračovanie už na tom bolo o poznanie slabšie a z svojim spôsobom neohromí ani finále trilógie, kde ide primárne o zastavenie apokalypsy a naháňanie sa za MacGuffinom. Lenže i napriek tomu je tentokrát zápletka o niečo lepšia ako minule a to hlavne v jednotlivostiach. Lepšie sú písané jednotlivé charaktery, či interakcie medzi nimi a vydarenejšie pôsobí aj ústredný záporák, ktorý vlastne ani nie je klasickým zloduchom. Poteší a aj zaujímavý vývoj Larinej osobnosti, ktorá je tentokrát konfrontovaná so svojou vlastnou chybou a v priebehu deja sa nenápadne mení. Netreba, samozrejme, očakávať úroveň oscarovej drámy, no príbeh slušne graduje, objavuje sa v ňom viacero zaujímavých myšlienok a celkovo ide o uspokojivé uzavretie trilógie.

Vývoj tretieho dielu si vzalo plne na starosť štúdio Eidos Montréal, ktoré sa čiastočne podieľalo aj na predošlých dvoch častiach. Fanúšikovia ho môžu poznať aj vďaka posledným dvom hrám zo série Deus Ex, pričom ich kvality sa im podarilo zapracovať aj do Shadow of Tomb Raider. Zoznamovanie pritom neponúka žiadne výrazné zmeny oproti minulosti a celkovo platí, že sa tu naozaj nikto nepokúšal o žiadnu revolúciu v rámci žánru. To, čo fungovalo kedysi, však funguje dobre aj teraz a reálne ani nebol dôvod radikálne zasahovať do samotnej hrateľnosti. Znova je tak prítomné zbieranie surovín a crafting, tajuplné hrobky, adrenalínová akcia a nechýba ani množstvo filmových prestrihov. Lare inak, pochopiteľne, zostali predtým naučené schopnosti, takže škála možností ako zdolávať prekážky je spočiatku zase o niečo väčšia. Prítomné sú však samozrejme, aj novinky, kde patrí napríklad možnosť zlaňovať sa a v priebehu hry získate i horolezecké topánky, s ktorými bude hračkou i zdolávanie šikmých stien. Najväčšia zmena oproti predchodcom však spočíva v trochu odlišnom namiešaní jednotlivých ingrediencií.

Shadow of the Tomb Raider totiž predstavuje do istej miery návrat ku koreňom a na súboje je tentokrát kladený citeľne menší dôraz. Nedajte sa zmýliť, akcie si stále užijete dostatok, no klasických stretov s vojakmi Trinity je naozaj iba zopár. Zmenil sa aj prístup k samotným bojom, v rámci ktorých už Lara ani zďaleka nevydrží toľko ako kedysi a nepriatelia sa čiastočne dokážu vyhýbať melee útokom. Aj kvôli tomu nie je vždy vhodné sa púšťať do otvorených potyčiek. To, samozrejme, neznamená, že hra tento prístup vylučuje, no niekedy je omnoho efektívnejšie likvidovať oponentov za pomoci vylepšených stealth postupov. Lara sa môže, okrem skrývania sa v rôznych krikoch, pritisnúť aj k stenám pokrytým hustým porastom a nechýba ani možnosť namazať sa blatom a tým sťažiť svoju viditeľnosť. Nepriateľov môžete spacifikovať aj z korún stromov, a to spôsobom dobre známym zo série Batman: Arkham. Umelá inteligencia je, pravda, stále na trochu slabšej úrovni a za ten čas sa určite mohla posunúť aj vyššie, no celkovo sú nové mechaniky vydarené a v rámci možností i osviežujúce. A čo je hlavné, titul pôsobí o poznanie uveriteľnejšie, nakoľko na Laru už každú chvíľu nenabiehajú desiatky protivníkov.

O čo menej klasickej akcie však ponúka nový Tomb Raider, o to presvedčivejšie sa javí v tom, čo patrí k tejto značke odjakživa. A to je explorácia. Okolité prostredie pôsobí naozaj živo, no hoci sú vydarené i prvé krôčiky v hre, tá začne naplno odhaľovať svoje triumfy až od momentu, kedy sa ocitnete v peruánskej džungli. Mimoriadne silný dojem sa, našťastie, postupom času, nevytráca a Eidos Montréal naozaj poriadne zapracoval na dizajne jednotlivých úrovní. Okrem hrobiek, ktoré sú tentoraz ešte o niečo prepracovanejšie a náročnejšie, tu nájdete i rôzne zaujímavo vyskladané krypty a vďaka tomu, že sa Lara konečne naučila plnohodnotne plávať, i podmorský svet, aj s občasnými nástrahami v podobe murén, či smrtiacich piraní. Celkovo platí, že tunajšie prostredie je vyložená radosť objavovať a i menšie adventúrnejšie prvky, kde patrí napríklad aj nutnosť miestami meniť obleky pre ďalší postup, mi bez problémov zapadali do štýlu hry. Špeciálnu pochvalu si každopádne zaslúži aj voliteľná obtiažnosť, kde si môžete mimo iné nastaviť i úplné vypnutie zvýrazňovania interaktívnych miest. A verte, že samotnému prieskumu to pridáva úplne iný rozmer.

Tvorcovia sa, našťastie, nenechali uniesť ani čoraz viac rastúcim trendom open worldov a aj nový diel tak znova prináša viac-menej lineárne lokácie s rôznymi odbočkami a skrytým zákutiami. O niečo otvorenejšia lokalita je v podstate iba jedna a prináša rovno najväčší hub v rámci histórie celej značky. V prípade Hidden City pritom nejde iba o miesto, kde plníte rôzne výzvy a hľadáte zberateľské predmety. Na každom rohu totiž môžete stretávať priateľské postavy, pričom s niektorými sa dajú viesť jednoduché konverzácie, s niekoľkými môžete aj obchodovať a iní zase slúžia na odhaľovanie záujmových miest na mape, či ako zdroj vedľajších úloh. Tie sú inak o poznanie kvalitnejšie ako v Rise of the Tomb Raider a nechýbajú im ani klasické cutscény, či atraktívne príbehové pozadie. A hoci ich nie je veľa, poteší, že viaceré z nich ani nie sú primárne o akcii a súčasne nejde ani o jednoduché fetch questy. Hidden City pritom nie je jedinou lokalitou, kde je možné naraziť na priateľské charaktery, no svojou veľkosťou a spracovaním jednoznačne dominuje.

Ani grafická stránka výrazne nezaostáva za ostatnými kvalitami a hoci sa môže sprvoti javiť, že od minula neušla až taký krok vpred, treba vziať do úvahy fakt, že Rise of the Tomb Raider bol svojho času jedným z najlepšie vyzerajúcich titulov svojej doby. Vizuál jeho nástupcu je navyše ešte o niečo vyhladenejší, pribudlo kvalitnejšie nasvietenie a len také blato vyzerá naozaj realisticky. Na dostatočne vysokej úrovni sú aj animácie, hoci aj v nich je stále čo vylepšovať. Pozitívne je, že finálny výsledok nesužujú ani citeľné technické problémy, ak teda nerátam možné trhanie obrazu PC verzie. Aj to sa však dá bez ťažkostí odstrániť zmenou jedného nastavenia v operačnom systéme. Ojedinele môžete naraziť aj na menšie grafické bugy, ale nič zásadné.

Je trochu smutné, že hoci je Shadow of the Tomb Raider v podstate najdospelejším dielom novodobej trilógie a šikovne v sebe kĺbi moderné a súčasne i staršie diely od Crystal Dynamics, prijatie tomu ani zďaleka nezodpovedá. Nie, nie je to dokonalá záležitosť a možno nie je ani lepším titulom ako jej predchodcovia, no som takmer ochotný dať do ruku do ohňa, že ak by vyšiel pred troma rokmi, bol by, pravdepodobne, prijímaný lepšie ako Rise of the Tomb Raider. A ak budú náhodou prípadné slabšie predaje znamenať pauzu, po ktorej to tvorcovia skúsia zase inak, tak nech. Hoci to zamrzí, určite lepšie, akoby mala značka uviaznuť v kruhu.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!