Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Titul Transference sa dočkal v posledných dvoch rokoch na E3 konferenciách Ubisoftu pomerne pôsobivých prezentácií, ktoré sľubovali nemálo. Hoci je pravdou, že by zrejme ušiel pozornosti mnohých, ak by nebol tvárou celého projektu herec Elijah Wood, tak treba uznať, že psychologická cesta naprieč poškodenými mysľami niekoľkých ľudí sa javí ako pomerne originálny nápad. V rámci propagácie tohto titulu autori vypustili do sveta demo nazvané The Walter Test Case, ktoré slúži ako neoficiálny prológ k samotnej hre. Dokázal nás zaujať prechod rôznymi časovými obdobiami, uloženými v mysli vojaka s posttraumatickou stresovou poruchou? 

Aj napriek tomu, že Transference bol pôvodne propagovaný ako plnohodnotná VR hra, autori sa neskôr rozhodli zakomponovať do svojho psychologického thrilleru aj takzvaný Non-VR režim. Ten určite ocenia hráči, ktorým VR spôsobuje rôzne zdravotné ťažkosti, či jednoducho nie sú ochotní za tento videoherný doplnok utrácať svoje financie. Paradoxnejšie však už pôsobí fakt, že demo je stále dostupné výhradne pre majiteľov konzol PlayStation 4. Vlastníci osobných počítačov a Xbox One sú momentálne ochudobnení o tento prológ a je stále otázne, či sa ho vôbec dočkajú, nakoľko vydanie plnej hry je už v podstate za rohom. Zatiaľ je otázne, čo presne týmto vydavateľ titulu, francúzska spoločnosť Ubisoft, sleduje a snáď sa The Walter Test Case pozrie aj na ostatné platformy.

Demoverzia začína príhovorom vedca menom Raymond, ktorý bude, aspoň podľa zverejnených trailerov a gameplay ukážok, zohrávať podstatnú úlohu v oficiálnej hre. Zoznamuje hráčov s jeho dlhoročným projektom, ktorý sa venuje vytvoreniu akéhosi dátového sveta z informácii uložených v mozgu. V podstate sa jedná o virtuálnu realitu, čo bude v prípade využitia VR setu výborne dotvárať atmosféru a zároveň vám autori týmto spôsobom umožnia rýchlejšie sa ponoriť do deja. Úvodná scéna naznačuje, že Transference bude obsahovať niekoľko pasáží so živými hercami, nakoľko sa v nej predstavil menej známy herec Macon Blair. Podľa môjho názoru však budú podobné scénky iba príležitostné, nakoľko mám pocit, že sa odohrávajú výhradne mimo dátového sveta, čo už naznačujú trailery i samotné demo.

Hrateľnosť by sme mohli prirovnať ku klasickému simulátoru chodenia, okorenenému štipkou logických hádaniek. Pomerne typická kombinácia, ktorá nie je nijak netradičná. Môžete teda očakávať detailné prehľadávanie predmetov i hľadanie tých kľúčových, ktoré máte následne na príslušnom mieste použiť. Všetko je však značne jednoduché, keďže sa The Walter Test Case odohráva v jednom malom byte, pričom niektoré miestnosti sú dokonca neprístupné a to až do momentu, pokiaľ nevykonáte určitú činnosť. Tu je však potrebné podotknúť, že autori veľmi šikovne využili prvok niekoľkých časových období. Ako príklad môžeme uviesť zamknutú pivnicu, ktorej kľúče sa nachádzajú v roku 1993, no použiť ich máte až v roku 2002. Prepínanie medzi obdobiami je jednoduché, nakoľko stačí stisnúť svetelný spínač, pričom sa nemusíte báť, že by vás čakala nepríjemná nahrávacia obrazovka.

Najzaujímavejšie tak pôsobí finále, čo je približne posledných desať minút, v ktorom vývojári zo štúdia SpectreVision konečne zariskovali a pripravili si pre hráčov tú pravú psychedelickú cestu poškodenou mysľou. Nebáli sa ani experimentovať s hádankami, či s faktom, že všetko, čo sa na obrazovke odohráva je len nereálna fikcia a skutočne začala simulácia naberať na obrátkach. Omnoho viac pritvrdili, na rad prišla aj výraznejšia práca so zvukom, pričom sa jedná skôr o vyrušujúci prvok, ktorý má zaistiť u hráčov nepríjemné pocity. A to sa mu aj darí.

Všednejšia hrateľnosť je tak istým spôsobom vynahrádzaná práve obstojnou atmosférou. Vyložený pocit zdesenia sa síce v mojom prípade nedostavil, no môžem pochváliť minimálne skľučujúce prostredie. V  pdostate iba neustále prechádzate malými miestnosťami a to takmer bez akéhokoľvek hudobného sprievodu. Nechýbajú obrazy kedysi šťastnej rodiny, fotky z vojny, krabičky liekov pre vojaka menom Ted Walter, v pokročilom období dokonca nájdete aj lieky, ktoré začal užívať váš vlastný syn. Absencia hudby je vynahrádzaná monológom ozbrojeného syna, ktorý sa na pokraji síl rozhodol so všetkým skoncovať, či dojemným odkazom bývalej manželky rovnako zničenej zdeprimovaným vojakom. Dojmy akurát miestami kazí nie príliš vydarený voice acting.

Najväčšie vrásky na čele mi však spôsobovala vizuálna stránka demoverzie. V tomto prípade je irelevantné, že sa jedná iba o ukážku, nakoľko projekt vychádza za pár týždňov a markantnejších zmien sa už určite nedočkáme. Nehovorím pritom o nedostatočných detailoch. Môj problém tkvie v tom, že akonáhle autori začali meniť prostredie, čo značí narušenie mysle, miestami som si naozaj nebol istý, či sa jedná o úmysel alebo grafické nedostatky. Predmety totiž začnú vytvárať svetelné anomálie, či blikať a v enormnom množstve to pôsobí až nepríjemne pre oko hráča.

Prológ k Transference nám čo-to prezradil o samotnej hre. Vieme z neho vydedukovať ako bude vyzerať hrateľnosť, no momentálne nám ostáva iba dúfať, že autori o niečo viac využijú originálny koncept, ktorý majú k dispozícii.  The Walter Test Case síce prináša pomerne obstojný zážitok, no vývojári zo SpectreVision ťažia z dobrého nápadu až prekvapivo málo, akoby báli viac pracovať s hráčom a istým spôsobom ho psychologicky trýzniť.

Možno sa však naozaj jedná o prezieravosť samotných autorov, ktorí si chcú nechať momenty prekvapenia na plnú hru, čím by nakoniec pôsobila ešte šokujúcejšie. Zatiaľ však dôverujem iba scénam so skutočnými hercami, pretože SpectreVision je v prvom rade filmová produkčná spoločnosť, ktorá nám priniesla nejeden kvalitný počin. Hrateľnosťou som, bohužiaľ, zatiaľ nebol ohúrený.

Komentuj!

komentárov