Register

A password will be e-mailed to you.

Pixar Animation Studios síce nepatrí k štúdiám, ktoré by vytvárali jeden animovaný počin za druhým, no v tomto prípade platí, že kvalita je pre nich dôležitejšia ako kvantita. Hovoríme o štúdiu, ktoré vyprodukovalo hity ako napríklad Toy Story, Bug’s Life, Finding Nemo ale aj The Incredibles, u nás známejší ako Rodinka Úžasných. Tento nekonvenčný animovaný počin vyšiel ešte v roku 2004, pričom okrem dvoch Oscarov bol ocenený ďalšími desiatkami prestížnych cien. Známi superhrdinovia sa po štrnástich rokoch vrátili do kín, aby zažili ďalšie fantastické dobrodružstvo. Podarilo sa im však v modernej dobe plnej najrôznejších rozprávok ešte zaujať a hlavne zabodovať u mladších, tak i starších divákov? 

Brad Bird vytvoril v roku 2004 po kasovom neúspechu ručne kresleného počinu The Iron Giant, animovaný film, ktorý si bezproblémovo mohli užiť starší i mladší diváci. Hovoríme o Rodinke Úžasných, ktorú som videl takpovediac v oboch štádiách života. Ako mladší som miloval tú dynamiku, miestami jednoduchší humor a celý príbeh som mohol pozerať v podstate donekonečna, čo bolo v tej dobe veľkou vzácnosťou. Moje staršie ja však zasa ocenilo skvelý hudobný sprievod od Michaela Giacchina, výborne zrežírované akčné scény i dospelé témy celého počinu.

The Incredibles je animovaným filmom, ktorý by s drobnými úpravami výborne fungoval  aj ako hraná superhrdinská záležitosť. Stačí si spomenúť na vážnosť niektorých pasáží, dramaticky poňatú druhú polovicu filmu, či finálne vysporiadanie sa s antagonistom, ktoré nepatrí medzi tie najjemnejšie. Najmä preto som sa pokračovania trochu obával, keďže Pixar si už v minulosti vyskúšal zopár návratov a hoci sa určite nejednalo o vyložené prepadáky, Finding Dory aj Monsters University mali od kvality svojich predchodcov pomerne ďaleko. Dúfal som však, že sa bude kvalitatívne jednať skôr o pokračovanie typu Toy Story 3 a nakoniec som mal istým spôsobom pravdu.

Hneď na úvod je možné skonštatovať, že nekonvenčnej rodinke hrdinov to na filmovom plátne svedčí aj po dlhých rokoch. Príbeh bezprostredne nadväzuje na záver prvého filmu a naši superhrdinovia sa musia hneď v úvode vysporiadať so staronovým antagonistom menom Underminer. Všetky postavy sa začnú bezprostredne po začiatku skvelo dopĺňať a fanúšikovia prvého dielu budú aj vďaka tomu radi, že sa s nimi môžu po rokoch znova stretnúť. Pokiaľ si pamätáte finále predošlého filmu, v podobne svižnom duchu sa nesie aj začiatok toho nového. To znamená, že môžete očakávať masívnu deštrukciu celého mesta, trefný humor a hlavne, za čo som bol veľmi rád, opäť vynikajúco zvládnuté akčné momenty. Posledný zmienený aspekt však platí pre celý film, nakoľko za niektoré momenty by sa nemusela hanbiť ani ľubovoľná snímka o neohrozenom britskom agentovi 007, Jamesovi Bondovi.

Ostatne, jazdu Elastigril, či napríklad únos helikoptér si zrejme budete pamätať ešte poriadne dlhú dobu. Hoci scény nie sú až tak napínavé ako naposledy, je to sčasti spôsobené aj presýtenosťou superhrdinským žánrom. Neznamená to však, že by ste pri nich zívali nudou, keďže autori sa  celý čas snažia absenciu väčšej dramatickosti zakryť za množstvo vydarených trikov a záberov, pričom treba podotknúť, že sa im to podarilo bez toho, aby celý film pôsobil ako samoúčelná prehliadka toho, čo všetko dokážu súčasní animátori. Ako by toho nebolo málo, Michael Giacchino dokázal, že vie vytvoriť soundtrack, ktorý je v istých smeroch je verný originálu, no zároveň ho zbytočne nevykráda. Asi netreba zbytočne prízvukovať, že jeho hudobné tóny skvelo sekundujú každej jednej scéne.

The Incredibles 2 sa však, pochopiteľne, nevenuje iba zachraňovaniu sveta a extravagantným hrdinským kúskom. Práve naopak, pomerne často sa pracuje s tematikou rodinných hodnôt. Elastigirl sa totiž ocitá v úlohe záchrankyne sveta, zatiaľ čo Bob Parr, kedysi Pán Úžasný, musí hodiť svoje dlhoročné skúsenosti s bojom proti zločinu za hlavu, pretože sa musí starať o deti a plynulý chod rodinného života. A chudák Bob to má možno ešte ťažšie ako jeho žena, keďže má na starosti syna, ktorý ma problémy s matematikou, dospievajúcu dcéru, ktorej priateľovi dal omylom vymazať všetky spomienky na ňu, a nesmieme zabúdať ani na Jack-Jacka, ktorý má po novom až enormné množstvo super schopností. Samozrejme, všetko sa nesie v humornom duchu, no autori sa vždy snažia prísť s nejakým nenásilným morálnym ponaučením, ktoré hravo pochopia aj tí najmladší.

Najviac priestoru si tentokrát ukrojil maličký Jack-Jack, ktorý bol v prvej časti pomerne v úzadí. Najmä v ňom sa však prejavuje infantilnosť a sústredenie sa na mladého diváka. Tým nechcem povedať, že by staršia časť publika neveriacky krútila hlavou a nezasmiala sa na žiadnej scéne so super batoľaťom. No hoci momenty ako súboj so skunkom patria k humorným vrcholom celej snímky, zároveň majú tendenciou nabúravať akúkoľvek dospelosť sveta. Po podobných scénach, a že ich nie je málo, potom už len ťažko môžete veriť v to, že sa dieťa s viac ako sedemnástimi rôznymi schopnosťami môže dostať do akéhokoľvek nebezpečenstva. Našťastie, sa však nemusíte obávať, že by Brad Bird úplne rezignoval na príbehovo silné momenty. Tých je tu skutočne viac než dostatok.

Omnoho väčšia kritika by sa dala adresovať sekundárnym hrdinom, ktorí sa vo filme často ocitajú bez poriadneho opodstatnenia. Je vám síce vysvetlené prečo tam sú a o čo vlastne ide, no až na konci snímky veľmi rýchlo pochopíte, aký bol ich skutočný význam. Trefne sa to dá prirovnať k marvelovskému počinu Captain America: Civil War, v ktorom si mala dať väčšina prítomných hrdinov iba poriadne do tela. Aj tu je síce všetko vysvetlené, avšak je viac-menej jasné, že šlo najmä o to vytvoriť za ich pomoci čo najtraktívnejšiu akčnú pasáž. Čo sa nakoniec vydarilo v oboch zmienených prípadoch. Omnoho funkčnejšie by však pôsobilo, ak by mohol divák aspoň trochu nahliadnuť do ich predošlého života alebo by sa oveľa markantnejšie zapájali do deja. A to ani nehovoriac o tom, že ich výzor je príliš výstredný, vďaka čomu môžu na niekoho pôsobiť až prehnane rušivo.

Rodinka Úžasných 2 je však i napriek menším nedostatkom veľmi vydareným návratom. Ide o akciou nabité, humorom okorenené a miestami príjemne dojemné dobrodružstvo, ktoré dokáže svojim nikdy nespomaľujúcim tempom zaujať nielen mladého diváka, ale aj toho staršieho. Miestami o niečo infantilnejšie poňatie síce nemusí každý prijať s nadšením, no to nič nemení na tom, že superhrdinská rodina Parrovcov zažila vydarený návrat. Oproti už spomínanému Toy Story 3, ktoré mnohí považovali za istú formu rozlúčky so známymi postavami, však pokračovanie The Incredibles pôsobí iba ako ďalšie dobrodružstvo, ktoré môže a v budúcnosti zrejme aj zažije ďalší návrat. Otázkou však zostáva, či bude Brad Bird schopný vyprodukovať ďalší kvalitný príbeh a hlavne, či bude ochotný sadnúť si do tretice na režisérsku stoličku.

Filmová recenzia The Incredibles 2
4.5Celkové hodnotenie

Komentuj!