Lust for Darkness – Utrpenie pod maskou rozkoše

Lust for Darkness od poľského vývojárskeho štúdia Movie Games zaujal svojim odvážnym a provokatívnym konceptom ešte na Kickstarteri. Už vtedy bolo zrejmé, že vývojári jednoznačne vsadili na kontroverziu, ale vyplatilo sa im to. Usilovali totiž o minimálnu čiastku osem tisíc dolárov a aj vďaka vhodne zvolenej prezentácii, postavenej na erotike, ju vysoko prekročili. Je taktiež vhodné spomenúť, že Lust for Darkness bola oficiálne poslednou hrou, ktorá prešla cez Steam Greenlight pred jeho definitívnym odstavením a náhradou za nový systém Steam Direct. Každopádne, štúdiu Movie Games nič nebránilo dokončiť svoj výtvor a konečne nastal čas zhodnotiť, či sa pod atraktívnou maskou skrýva aj skutočne dobrá a atraktívna hra.

Recenzovaná verzia: PC

Naši severní susedia od začiatku prezentovali svoje dielo ako hororovú adventúru, spájajúcu tradičný koncept hier týchto tohto typu s prvkami erotických titulov. Netajili sa ani silnou inšpiráciou dielmi majstra hororu H.P. Lovecrafta, čo mi nesedelo, keďže je známe, že Lovecraft sa vo svojich dielach striktne vyhýbal akýmkoľvek erotickým scénam. V celej jeho tvorbe skutočne nenájdeme ani náznak sexuality, takže ich vyjadrenie pôsobilo, akoby sa chceli iba zaštítiť slávnym menom a tým šikovne zakryť nepodarok, z ktorého sa bude dnes už nebohý autor obracať v hrobe.  Našťastie som sa však veľmi mýlil. Poďme však pekne po poriadku.

Niekde v alternatívnej realite existovala dimenzia s názvom Lusst´Ghaa. Existovala paralelne s tou našou a niektorí ľudia zistili, že sa tam dá naplno oddávať rozkošiam. Títo zasvätenci založili vo viktoriánskom sídle rodiny Yelvertonovcov pod priamym vedením tejto rodiny kult, kde sa účastnili sexuálnych orgií a okultistických obradov. V Lust for Darkness sa ujímame úlohy Jonathana, ktorý s kultom nemá nič spoločné a jedného dňa zistí, jeho priateľka Amanda odišla z ich spoločného bytu. Zanechá mu však odkaz, že sa nachádza v spomínanom starom sídle a že práve tam ju má vyhľadať. Od začiatku je však nejasné, či Amandu uniesli proti jej vôli, alebo odišla viac-menej dobrovoľne. A táto neistota vás sprevádza celou hrou.

V momente keď Jonathan prichádza na určené miesto, zisťuje že sa v ňom koná okultistický obrad, ktorý nemá ďaleko od obyčajných orgií. Všetci ostatní hostia však nosia plášte a masky, takže on s obnaženou tvárou sa musí kultistom vyhýbať. Avšak Amanda myslí aj na to a na tajnom mieste mu zanecháva všetko potrebné. Vďaka jej pomoci sa tak Jonathan môže pohybovať po sídle v podstate slobodne a nepoznaný. Celé tamojšie miesto je naplnené dekadenciou a zároveň aj temnotou, tamojším sochám dominujú početné erotické motívy a len dokresľujú dusivú atmosféru plnú očakávania. Jonathan každopádne zisťuje, že sa na tomto mieste neocitol náhodou a v náhodnej chvíli. Amanda ho tam privolala práve v momente, keď sa má konečne zavŕšiť dlhoročné snaženie rodiny Yelvertonovcov o otvorenie portálu do dimenzie Lusst´Ghaa. Ten sa nakoniec o polnoci skutočne otvára a v snahe vystopovať svoju Amandu do neho vstupuje aj odhodlaný Jonathan.

Už v starých literárnych dielach, vrátane Biblie je často spomínané, že tí ktorí dávajú prednosť erotickým a iným podobným zábavkám čaká osud biblickej Sodomy a Gomory. A inak tomu nie je ani v tomto prípade. Je pomerne zaujímavé sledovať, ako mnohí členovia postupne začínajú poliehať vytriezveniu a pochybám či konali správne. Keďže Jonathan v priebehu hry niekoľkokrát opakovane vstupuje do sveta Lusst´Ghaa a zase ho opúšťa, na vlastnej koži je svedkom toho, ako sa medzi členmi kultu rýchlo šíria zvesti, že tí, ktorí ho navštívili, za to zaplatili príšernou smrťou.

Vo svete Lusst’Ghaa je totiž vhodné pohybovať sa iba s maskou, pretože len s ňou je tam relatívne bezpečno. Má to však i menší háčik. Túto špeciálnu masku nie je dobré ponechať si na tvári príliš dlho, nakoľko dotyčná osoba s ňou po chvíli, po vzore miestnych obyvateľov, prestáva byť človekom. V okolitom prostredí sa dá, samozrejme, navigovať aj bez nej, ale vtedy nie sú vidieť rôzne skryté cesty, alebo sa nedajú prečítať a rozlúštiť rôzne nápisy, osvetľujúce pozadie vzniku a fungovania tohto zvláštneho podsveta.

Lusst’Ghaa je teda vlastne obyčajná dimenzia pekla a návšteva tohto bizarného sveta rýchlo pripomenie ďalšiu poľskú hororovú hru Agony. Avšak na rozdiel od nej je tamojšie prostredie vymodelované skôr v mimozemskom dizajne, silne inšpirovanom tvorbou H. R. Gigera, švajčiarskeho výtvarníka, presláveného tvorbou kulís pre film Votrelec. Okrem rôznych morbídnych sôch a občas až príliš erotických výjavov tu číha i nebezpečenstvo v podobe akýchsi sukúb, ktorým sa treba občas vyhýbať, alebo pred nimi utekať.

Ak vám to ešte náhodou nedošlo z predošlých riadkov, Lust of Darkness je i po vzore spomínaného Agony, tradičným walking simulátorom s prvkami adventúry. To znamená, že občas je potrebné vyriešiť nejakú menšiu hádanku a občas nájsť kľúč, či páku. Jonathan nemá k dispozícii na svoju ochranu vôbec nič, takže prípadnému nebezpečenstvu, ktoré je však pomerne vzácne, sa musí len vyhýbať. Príbeh je podávaný tradične cez rôzne zápisky, ale tu musím jedným dychom dodať, že je podaný vskutku jasne a autori neskĺzli do prekombinovaných opisov, ako často býva u podobných hrách pravidlom. Príbeh je dokonca jedným z najsilnejších aspektov celej hry a osobne ho musím naozaj pochváliť. Všetko je pomerne jasné, má svoju logiku a vyvrcholenie je priam skvelé a presne také, aké malo podľa môjho názoru v tomto žánri byť.

I vizuálne spracovanie je na štandardnej úrovni, a nie možné mu toho veľa vyčítať. Dekadentná dimenzia, plná nahých žien, súložiacich párov a najnižších pudov, sa síce pohybuje na hranici dobrého vkusu, ale k jej prekročeniu, našťastie, nedošlo. Autori však sami vopred upozorňovali, že nepôjde o výhradne erotickú záležitosť a ich zámerom je skôr poukázať na otázky hraníc ľudskej morálky a nášho podvedomia. Namiesto vzrušenia chceli vzbudiť skôr odpor a zdesenie. Chceli ukázať, ako nízko môže ľudstvo klesnúť, pokiaľ nechá voľný priechod totálnemu morálnemu úpadku. A to sa im podľa môjho názoru skutočne podarilo. Z tejto inak pomerne tradičnej hororovej jazdy temnou ríšou najnižších pudov tak vzišla pomerne poučná pointa, že nič nie je iba čiernobiele. Netreba totiž zabúdať, že všetko, dokonca ešte aj peklo máva svoju odvrátenú tvár.

Komentuj!