Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

V predchádzajúcej, 8. časti nášho seriálu o histórii videohier sme sa zamerali na opisy žánrov a zásadných hier, ktoré sa stali z dnešného pohľadu už legendami. V tejto časti sa však musíme vrátiť k vývoju domácich herných konzolí, ktorému sme sa venovali v 7. časti. Tam sme skončili vstupom Nintenda 64 na trh a následným príchodom PlayStationu 2, ktorý mal byť dôstojným nástupcom najúspešnejšej konzole všetkých čias, teda prvého PlayStationu.

(1998–2006) – Šiesta generácia sa hlási o slovo

Drvivý úspech prvého PlayStationu sa dá prirovnať k 16-bitovému Sega Mega Drive, ktorý svojho času rovnako nemal konkurenciu a ktorému sme sa venovali v predchádzajúcich častiach nášho seriálu. Jeho nástupca, PlayStation 2 však už vstupoval do novej doby v roku 2000, ktorá sa dosť odlišovala od stavu, kedy vládol Mega Drive.

Situáciu na trhu videohier totiž už výrazne zamiešal príchod nových Windows na domáce počítače a hlavne prudký rozvoj hardware a najmä grafických kariet. Microsoft svojim rozhraním Direct X výrazne podporoval hranie na svojom operačnom systéme a vývojárske štúdia tiež uprednostňovali túto platformu. Exkluzivita konzolových titulov a rovnako ako ich večný výkonnostný náskok, keďže celý ich hardware bol vytvorený vždy výhradne na hry, už okolo roku 2000 neplatili. Osobné počítače boli čoraz obľúbenejšie, keďže okrem požadovaného výkonu ponúkali neobmedzenú zábavu na internete a relatívne ľahký upgrade hardwaru. Napriek tomu sa však konzoly nestiahli do úzadia a v novej generácii sa opäť presadili. Najvýraznejšou zmenou, ktorú priniesla táto už v poradí šiesta generácia domácich videoherných konzolí bol vstup nového hráča, amerického giganta Microsoft do priestoru, ktorý už dlhodobo ovládali iba tri japonské spoločnosti: Sony, Nintendo a Sega. Pozrime sa najskôr na Segu, ktorá sa ešte pokúsila po svojej prehre so Sony vrátiť na výslnie.

1999 – 2001 Sega Dreamcast – Keď sa sny skončia rýchlou smrťou

Sega vedela, že má už asi poslednú možnosť, ako sa opäť vrátiť na trón. Ich predchádzajúca konzola Sega Saturn síce zaznamenala v podstate úspech, ale len v Japonsku a čiastočne v USA. V Európe sa aj vďaka rôznym chybám, ktoré sme spomínali v prechádzajúcich častiach, príliš neuchytila a celkovo je možné ich súboj z PlayStationom od Sony charakterizovať ako prehru. Ako svoj nový tromf Sega predstavila konzolu Dreamcast v Japonsku už 27. novembra 1998, ale do USA si to Dreamcast zamieril až takmer o celý rok neskôr, konkrétne 9. septembra 1999 pre istotu až po dôkladnej a masívnej reklamnej kampani. Dreamcast v mnohom pripomínal svojho predchodcu Saturn. Rovnako aj on mal mnoho tromfov oproti svojej priamej konkurencii. Hlavným tromfom bol vstavaný modem pre podporu on-line hrania cez internet. Sega síce niečo podobné priniesla už v Saturne a rovnako NES, SNES a Nintendo 64 túto podporu obsahovali, ale vždy to bolo len za predpokladu nadstavbového hardware a len v obmedzenej miere.

Nástup Sega Dreamcastu bol ohromujúci. Počas dvoch týždňov od oficiálneho predstavenia sa ho predalo vyše 500 000 kusov, pričom z toho 225 000 bolo predaných behom prvých 24 hodín! Tento rekord sa zdal nepokoritelný, ale zlomila ho PlayStation 2 o rok neskôr. A bola to práve obrovská rivalita, ktorá po úvodnej eufórii rýchlo schladila počiatočné nadšenie. Ako prvá pokazila Sege dobrú náladu firma Electronic Arts, ktorá jej oznámila, že svoje úspešné športové hry (FIFA, NHL) pre ňu nebude vyvíjať. Sega sa tak nečakane ocitla bez športových hier a musela zareagovať vytvorením svojej vlastnej série s názvom Sega Sports. Jej tromfom bola podpora on-line zápasov cez svoju sieť SegaNet, ale aj tak popularite zabehnutých EA značiek ako FIFA, či Madden nemohla konkurovať.

Sega si však aj tak mohla relatívne v pohode užívať svoj výkonnostný náskok oproti konkurencii, ale toto obdobie trvalo len jediný rok. A aj počas neho neustále visel vo vzduchu pripravovaný a obávaný nástup PlayStationu 2. Sony navyše príchod svojej novej konzole dosť hypovala a napríklad vopred oznámila spätnú kompatibilitu pre stále veľmi obľúbené tituly z PlayStation One. Týmto krokom si vyslúžila potlesk ešte pred vydaním. Sega vedela, že nemôže spať na vavrínoch a zareagovala významnou podporou on-line komunity a posilnením svojej siete SegaNet. A tesne po príchode obávaného PlayStationu 2 znížila na jeseň 2000 výrazne ceny všetkých, aj najnovších hier.

Avšak nič s toho nestačilo. Nástup očakávaného Playstationu 2 bol tak drvivý, že Dreamcastu veľmi rýchlo doslova zlomil väz. V porovnaní s ním bol Dreamcast hardwarovo nedostačujúci a najmä softwarová podpora od vývojárov tretích strán bola priam katastrofálna. Sega sa teda rovnako ako v prípade Saturnu musela spoliehať najmä na vlastných vývojárov a to nemohlo v žiadnom prípade na takúto konkurenciu stačiť. Už v januári 2001 Sega oznámila ukončenie projektu Dreamcast. Aj keď bolo ešte neskôr dokončených okolo 60 hier (posledná bola vydaná vo februári 2004), je tak rýchly oficiálny koniec po necelých dvoch rokoch smutným rekordom. Po tomto výprasku sa už Sega do dnešných dní nikdy nepokúsila o vývoj novej konzoly a z tohto trhu odišla.

(2000 – 2006) PlayStation 2 – Úloha favorita splnená

Hlavný konkurent Dreamcastu a veľký favorit súboja konzolí šiestej generácie, PlayStation 2 sa vďaka spätnej kompatibilite a sile tejto značky predával od začiatku (4. marec 2000) veľmi dobre a dosiahol počet cez 900 000 predaných kusov za prvý týždeň v Japonsku. Po úplnom prepade nešťastného Dreamcastu však mnohí odborníci predpovedali nový ťažký súboj medzi Playstation 2 a jeho súpermi Xboxom od Microsoftu a GameCube od Nintenda. Avšak uvedenie niektorých skvelých exkluzívnych hier pre PlayStation 2 v roku 2001 udržalo vysoký trend predajov a aj zvyšných súperov “na uzde”. Sony síce na rozdiel od Segy Dreamcast kládlo menší dôraz na online hranie, ale aj to sa zmenilo po spustení konkurenčnej online služby pre Xbox (Xbox Live). Sony sa dokázala rýchlo prispôsobiť a už v roku 2002 priniesla kvalitné on-line hry ako napríklad SOCOM: U.S. Navy SEALs, ktoré dokonca vydala sama, aby ukázala svoju aktívnu podporu online hrania. Použila vhodnú reklamu a jej online model bol podporovaný aj silnou firmou Electronic Arts.

Sony sa rozhodla zopakovať aj svoju úspešnú stratégiu s opätovným vydaním konzoly v menšom prevedení, tak ako to urobila pri PlayStation One. V septembri 2004 preto Sony odhalila novú a menšiu verziu PlayStationu 2, ktorej sa neoficiálne prezývalo tiež ako PSTwo. Pre prípravu trhu pre predaj tejto menšej verzie sa prestal vyrábať starý model PlayStation 2 ešte počas roku 2004. Toto predčasné zastavenie výroby však spôsobilo zbytočný výpadok na trhu, keďže Sony podcenila dopyt po staršej verzii, ktorý ešte stále trval. Deficit konzolí zavládol aj vo vyše 1700 severoamerických obchodoch iba deň pred Vianocami. Tieto problémy a chyby však už nemohli Sony príliš ohroziť, pretože tá už pomaly pripravovala uvedenie svojho nového tromfu, PlayStationu 3.

(2001 – 2006) Xbox – Nový hráč do partie

Aj americký softwarový gigant Microsoft sa nakoniec rozhodol vstúpiť na trh domácich videoherných konzolí. Bol si vedomý, že skvelej povesti Sony, ktorú si vybudovala dvoma úspešnými konzolami sa bude konkurovať ťažko a musel preto ponúknuť aspoň čiastočne odlišný prístup. Xbox, ktorý bol uvedený na trh v USA 15. novembra 2001 sa preto od začiatku vyznačoval najmä vysokou hardwarovou a softwarovou variabilitou. Do Xboxu preto bolo možné ľahko pridať vlastný pevný disk a využívať klávesnicu, či myš. K produktu bolo možné dokúpiť aj DVD-kit (pôvodný Xbox mal iba CD mechaniku), či špeciálny set pre výstup zvuku v digitálnej kvalite. Neskoršie verzie konzoly využívali aj špeciálnu priestorovú kameru Kinect so snímaním pohybu osôb či hráčov, čo sa využívalo najmä v interaktívnych športových hrách alebo pri ovládaní samotnej konzoly gestami.

Portovanie hier z platformy Windows do Xboxu bolo ešte jednoduchšie ako u Sony Playstation 2 a tak Xbox mal od začiatku veľký výber titulov. Na Xbox vyšlo aj zopár exkluzívnych hier ako napríklad Halo: Combat Evolved a celkovo si mohol Microsoft zaknihovať úspech na tomto trhu a postaviť sa po boku Sony. Výroba Xboxu bola ukončená v roku 2006 už v čase, kedy už bol pár mesiacov na trhu jeho nasledovník Xbox 360.

(2001 – 2007) Nintendo GameCube – Kocka na hranie

Nintendo uviedlo na jeseň 2001 svoju novú konzolu GameCube ako priameho a duchovného nástupcu Nintenda 64. Aj základná filozofia bola od začiatku rovnaká. Firma Nintendo sa opäť ani nepokúsila priamo zapojiť do súboja o najvyššiu priečku na trhu, ale opäť stavila na svojich verných fanúšikov a unikátny dizajn. Zatiaľ čo sa Nintendo 64 vyznačovalo veľkým počtom rôznofarebných variánt, GameCube zaujme už na prvý pohľad svojim netradičným dizajnom v tvare kocky. Nintendo GameCube síce prinieslo aj zopár exkluzívnych titulov ako napríklad Resident Evil 1 HD a Resident Evil 0, ale inak bola predajnosť opäť postavená na ich osvedčených značkách ako Mario alebo The Legend of Zelda a najmä na japonskom trhu.

Nintendo GameCube sa navyše zbavilo aj najväčšej chyby svojho predchodcu, ktorý ešte požíval zastarané cartridge, aj keď to bolo mienené ako akýsi “pseudoretro” štýl a zároveň ako unikátna ochrana proti kopírovaniu. CameCube bola preto prvá Nintendo konzola, ktorá sa už na nič nehrala a používala konečne optické disky. Tiež sa do nej dal cez Link kábel zapojiť Game Boy Advance, ktorý sa pri hraní mohol používať ako ovládač, alebo v niektorých hrách odomkol špeciálny obsah.

Keďže nikto vo vedení Nintenda nečakal, že by GameCube mala svojou predajnosťou priamo atakovať Playstation 2, či Xbox, tak bolo s predajmi spokojné. Predaj a podpora hier trvali až do roku 2007, kedy bola výroba ukončená, aby sa prirodzene uvoľnilo miesto nástupcovi, konzole s názvom Wii.

V tejto časti nášho seriálu histórii videohier sme vám predstavili konzole takzvanej šiestej generácie a na záver sa už ocitáme v rokoch 2006 – 2009, kedy prichádzajú na trh zariadenie, ktoré sa používajú v mnohých domácnostiach dodnes, ako Playstation 3, či Xbox 360. Preto náš seriál už ukončíme v nasledujúcej 10. časti, v ktorej sa pokúsime o akési zhrnutie celého vývoja tejto zaujímavej histórie.

Komentuj!

komentárov