Middle-earth: Shadow of War – Druhá prechádzka Mordorom

Niet najmenších pochýb, že fantasy svet J. R. R. Tolkiena patrí k tým najpopulárnejším vo svojom žánri. Úspech rozprávkovej knihy Hobbit dopomohol k vzniku epickej knižnej trilógie menom Pán Prsteňov. Neskôr sa pridali aj filmy vychádzajúce z kníh a nakoniec aj samotné hry. Tituly inšpirované práve týmto univerzom však až na pár výnimiek nikdy nepatrili k tým najlepším. Jednou z týchto výnimiek je aj Middle-earth: Shadow of Mordor, ktorý vyšiel v roku 2014. Titul zaujal najmä tradičnými hack and slash súbojmi a výborným Nemesis systémom. Autori prisľúbili, že v pokračovaní s podtitulom Shadow of War sa posnažia vylepšiť obidva.

Recenzovaná verzia: PC

Na začiatok by bolo dobré spomenúť, že som pomerne veľkým fanúšikom Tolkienovho sveta. Knihy mám prečítané a s radosťou si pozriem aj ich filmové spracovania. Shadow of Mordor som prijal kladne najmä vďaka zábavnej hrateľnosti a faktu, že po rokoch prišla hra z tohto sveta, ktorá nebola úplným fiaskom a nesnažila sa len žmýkať známu značku. Na pokračovanie som sa teda tešil a už teraz vám môžem oznámiť, že ma rozhodne nesklamalo. Mám však isté výhrady s ktorými sa vás v mojej recenzii pokúsim oboznámiť.

Príbeh priamo nadväzuje na koniec minulého dielu. Náš hlavný hrdina Talion, do ktorého sa v predchodcovi vtelil duch Elfa Celebrimbora, putuje do Mount Doom v Mordore aby ukoval ďalší prsteň moci. Ten chce použiť vo vojne proti samotnému Sauronovi. Keď je však prsteň dokončený, na scénu prichádza Shelob, ktorá naláka Taliona do pasce a hrozí zabitím ducha Celebrimbora, čo by vyústilo v smrť samotného Taliona. Neostáva mu nič iné ako jej prsteň odovzdať a zachrániť si tak vlastný život. Shelob sa však rozhodne s Talionom spolupracovať nakoľko ich spája spoločný nepriateľ.

Každopádne, Shelob môže vďaka prsteňu vidieť do budúcnosti. Pomáha tak Talionovi odvrátiť prebiehajúci Sauronov útok na Minas Ithil. Skalní fanúšikovia tohto univerza však už vedia ako to dopadne. Obsadí ho Witch-King, pán nazgúlov, a mesto premenuje na Minas Morgul. Avšak nepredbiehajme. Sauron sa veľmi rýchlo dozvie o novom prsteni a pošle svojich pobočníkov, aby sa ho zmocnili a zabili jeho momentálneho majiteľa. Talion však na poslednú chvíľu Shelob zachráni a tá mu na oplátku vráti prsteň. Talionovi teda nakoniec nezostáva nič iné len viesť vojnu proti samotnému Sauronovi. Osud celej Stredozeme je totiž v jeho rukách.

Pokračovanie prinieslo zástup nových postáv, ktoré sú ale bohužiaľ nezaujímavé a väčšinou vám bude ich osud úplne ľahostajný. Na druhej strane, autori veľmi dobre rozvíjajú vzťah Taliona a jeho duchovného spoločníka Celebrimbora. Talionovi viac ako na ovládnutí Mordoru začalo záležať na Gondore a jeho ľuďoch. Nechce tak už nastúpiť na Sauronovu pozíciu, ale poraziť ho a zaistiť tak mier v celej zemi. Lenže Celebrimbor chce pravý opak. Chce sa stať pánom Mordoru a vládnuť tvrdou rukou. Medzi týmito dvoma hlavnými postavami tak dochádza k mnohým rozporom a nezhodám, ktoré pôsobia ako skvelé korenie k inak nudnejšiemu príbehu.

Hlavnou náplňou príbehových misií je opäť rozsekávanie orkov na mnoho rôznych spôsobov. Na začiatku misie vás vždy čaká krátka CGI scéna alebo dialóg, ktorý vás uvedie do deja a následne je to už na vás. V tomto ohľade sa nejedná o nič originálne ale vzhľadom na predošlý diel som ani nič iné neočakával. To, čím hra zaujala už minule, je však súbojový systém, ktorý pripomína batmanovskú trilógiu Arkham. Tá taktiež vyšla pod taktovkou štúdia Warner Bros. Interactive Entertainment.

V súbojovom systéme si vystačíte s používaním ľavého tlačidla myši k útoku a pravého k obrane. Súboje sú dynamické a rýchle pričom vám autori stavajú do cesty aj desiatky orkov súčasne. Musíte tak byť poriadne ostražití nakoľko, keď nestihnete vykryť nepriateľský útok poprípade nezaútočíte príliš dlho, tak stratíte takzvaný hitstreak. Ten môžete po nabití využiť na rôzne brutálne útoky, ktoré vyzerajú efektne a zároveň sú aj poriadne účinné.

Hra pritom disponuje hneď niekoľkými typmi protivníkov. Tí najslabší na vás útočia len s mečom a dokážete ich zahubiť niekoľkými útokmi. Nebudú vám robiť žiaden problém ani keď budú v niekoľkonásobnej presile. Lukostrelci útočia z diaľky a aj keď ešte stále patria k slabším protivníkom, tak vám svojimi šípmi často zničia hitstreak a pôsobia skôr otravne. Väčšie problémy spôsobia až nepriatelia nesúci štít. Pokiaľ nemáte poriadne silný meč alebo nabitý hitstreak, cez ich štít sa neprebijete a musíte nájsť cestu, ako ich zasiahnuť zozadu. Tento proces musíte opakovať hneď niekoľkokrát kým protivník padne.

Najsilnejším typom bežných protivníkov je však takzvaný berserker. Útoky tohto protivníka sú poriadne tuhé a každý vaša rana na neho končí vykrytím. Musíte ho teda zmraziť pomocou odomknuteľnej schopnosti alebo ho zabiť šípom do hlavy. Pridanými protivníkmi sú aj takzvaní olog-hai, čo sú vlastne trollovia zameraní na boj. Tento protivník dokáže absorbovať veľké množstvo útokov a trvá pomerne dlho, kým sa vám ho podarí skoliť. Jeho útoky sú však veľmi pomalé a vždy tak máte dostatok času na ich vykrytie. Vďaka tejto variabilite protivníkov súboje nepôsobia nikdy nudne a zároveň si udržujú aj určitú náročnosť.

V minulom dieli ste mohli ovládnuť aj miestnu zver. Caragor slúžil na presun medzi oblasťami a aj keď nebol veľmi silný, tak rozhodne bol nápomocný. Na druhej strane Graug bolo monštrum určené do vojny. Dokázal za pár sekúnd zabiť aj toho najsilnejšieho orka v celom Mordore. Táto fauna sa vracia aj v pokračovaní. Novinkou sú však draci. Sú to pekne silné beštie, no po tom ako si ich skrotíte vám budú v boji rozhodne nápomocní. Môžete ich tak využiť napríklad pri obliehaní alebo naopak pri obrane jednej z pevností.

Pevnosti sú teda ďalšou novinkou, ktorú prinieslo pokračovanie. V hre sa nachádza celkovo 5 rozsiahlych oblastí a každá má svoju pevnosť. Na čele každej pevnosti je takzvaný overlord, čo väčšinou býva najsilnejší ork v danej oblasti. Pevnosť ďalej obraňuje niekoľko náčelníkov, ktorí zosilňujú jej obranu. Čím viac náčelníkov teda pevnosť má, tým je silnejšia. Náčelníkov pritom môžete pokojne zneškodniť ešte pred samotným obliehaním. Na každého z nich je totiž dostupná misia a je len na vás, ako ju využijete.

Samotné obliehanie prebieha tak, že si vyberiete kapitánov s ktorými chcete útok zahájiť. Ku každému útočníkovi môžete nakúpiť aj rôzne vylepšenia. Následne musíte obsadiť niekoľko bodov vo vnútri pevnosti, ktoré sú chránené náčelníkmi a ich osobnými strážcami. Na hernej obrazovke tak prebieha boj, ktorý naozaj pripomína vojnu a pôsobí epickým dojmom. Po obsadení posledného bodu sa všetci obrancovia pevnosti vzdajú a vás čaká posledný stret so samotným overlordom. Ten prebieha v uzavretej sieni a väčšinou sa jedná o poriadne tuhý boss súboj. Ak sa vám podarí vyhrať, tak na vás čaká veľká porcia skúsenostných bodov. Osobne považujem tieto pevnosti za tú najlepšiu novinku akú Shadow of War priniesol avšak je veľká škoda ako neúctivo s ňou naložil v poslednom akte.

Kampaň v sebe zahŕňa okrem obsadzovania pevností aj hlavné misie. Celý prechoď nimi vám zaberie dlhú dobu a to aj v prípade, že by ste sa venovali len nim. Na jednej strane je veľmi príjemné, že si pre nás Monolith Productions pripravil tak dlhú kampaň, avšak na strane druhej začne byť stereotypná už približne v polovici. To som však ešte netušil, že skutočný koniec príbehu je zakrytý za niekoľkohodinovým štvrtým aktom, ktorý pôsobí neuveriteľne nudne.

Jedná sa o takzvané Shadow Wars, kde musí Talion obrániť svoje pevnosti proti Sauronovej armáde. Tá ďaleko prevyšuje silu aj toho najmocnejšieho orka v základnej hre. Spolu obraňujete 4 pevnosti, každú päťkrát, čo dokopy tvorí 20 stereotypných misií. Omnoho radšej by som prijal ďalšiu príbehovú líniu, ktorá by rozvíjala postavy a nie len toto nudné obraňovanie, ktoré viac-menej pôsobí ako minihra než ako záver veľkolepého príbehu.

Nemesis systém, za ktorý bol ospevovaný aj Shadow of Mordor je pochopiteľne podstatnou súčasťou pokračovania. Ak ste o tomto systéme ešte nepočuli, tak sa jedná o akúsi hierarchiu orkov. V hre máte bežných protivníkov a tí, keď vás zabijú, budú povýšení. Tým sa im zvýši úroveň, zlepšia schopnosti a stanú sa tak ťažším cieľom. Títo kapitáni bojujú aj medzi sebou, čo môže ich štatút ešte zlepšiť. Môžu sa takto dostať na úroveň náčelníka alebo dokonca overlorda. V Shadow of War sa protivníci dokážu adaptovať priamo v boji. To znamená, že ak budete na daného kapitána používať príliš dlho jeden typ útoku, naučí sa ho vykryť, alebo sa voči nemu stane imúnny.

Z kapitánov a náčelníkov si inak vytvárate vlastnú armádu. Daného orka môžete ale ovládnuť len v prípade, že jeho úroveň neprevyšuje vašu. Ovládnutí kapitáni sa môžu stať špiónmi u súperov. Predtým však musia prežiť v minihre Fight Pits. Tu je však jeden veľký problém s umelou inteligenciou. Bojovníci sa tu správajú hlúpo a nelogicky. Namiesto toho, aby sa seba útočili, len sa na seba pozerajú a krúžia okolo. Horším prípadom je, keď sa váš šampión nechá len tak mlátiť, čo vyústi v jeho smrť a stratu. Nápad to je zaujímavý, no treba na ňom ešte zapracovať, nakoľko pôsobí nedokončene.

Middle-earth: Shadow of War je napriek spomínaným negatívam veľmi dobrým pokračovaním. Akurát neprináša až tak veľké množstvo noviniek, aké by som si prial. Jedná sa skôr a rozšírenie a znásobenie aspektov overených minulým dielom. Miestami je však naozaj cítiť, že autori sa urputne snažili vytvoriť gigantickú hru s obrovským svetom, čo sa im aj podarilo. Tento svet však nie je až tak naplnený obsahom, ako si sami autori mysleli. Aj napriek tomuto neduhu hodnotím Shadow of War pozitívne a budem s nadšením očakávať nadchádzajúce príbehové rozšírenia.

Komentuj!