Ve stínu havrana – Neobyčajné dobrodružstvo hriešneho mnícha

Mních Severín z úspešnej slovenskej adventúry Ve stínu havrana sa po dlhých osemnástich rokoch vracia späť na obrazovky našich herných monitorov.  Priameho pokračovania sa už pravdepodobne nedočkáme, ale vďaka dodatočnému vydaniu na Steame si môžu túto domácu klasiku vyskúšať aj mladšia generácia hráčov. Dokáže ich však zaujať, alebo ide o titul určený striktne pre pamätníkov?

Recenzovaná verzia: PC

Titul Ve stínu havrana uzrel svetlo sveta ešte v roku 1999. Jedná sa o klasickú point-and-click adventúru vytvorenú slovenskou spoločnosťou menom Rainbow Rhino, pričom o jej vydanie sa postarala česká spoločnosť Cinemax. Hoci sa vo svete nijak zvlášť nepresadila, v domácich končinách zaznamenala úspech a v rámci slovenskej tvorby patrí k tomu najlepšiemu. Či už je to dané slabšou konkurenciou, alebo skutočnými kvalitami, to si povieme na nasledujúcich riadkoch. Oplatí sa venovať návratu tejto slovensko-českej klasike v nezmenenej podobe pozornosť, alebo sa na nej podpísal krutý zub času?

Hlavným hrdinom hry je mních Severin, ktorého príbeh sa začína odvíjať v pomerne humornom duchu. Jeho ranné rozjímanie totiž jedného krásneho dňa narušia ostatní mnísi, venujúci sa miesto modlenia ilustrovanej knižke s nahými slečnami. Preto sa rozhodne im ju zabaviť, no čo sa nestane – do miestnosti náhle vtrhne opát, ktorý si nechce nechať vysvetliť vzniknutú situáciu a vytiahne na neho sekeru. Severin je preto nútený uniknúť z farnosti a to rovno po vzore Johna Ramba, skokom cez zavreté okno. Potom čo sa preberie na okraji lesa, rozhodne sa hľadať nový zmysel života v neďalekom mestečku. To však ešte netuší, že ho čaká jedno veľké dobrodružstvo plné ľudožrútov, duchov a prastarého proroctva.

Už z premisy vám musí byť jasné, že Ve stínu havrana sa neberie nijak zvlášť vážne. Hra je po celý čas doslova preplnená rôznymi narážkami, či už na herný priemysel vtedajších rokov, alebo na rôzne filmy a miestami dokonca aj na samotný dej. Pomerne často pritom búra i povestnú štvrtú stenu, takže hlavný protagonista nezriedka adresuje nejakú poznámku hráčovi alebo zdôrazňuje nelogičnosť celej zápletky. Dokonca upozorňuje aj na to, že každá postava má toho istého dabéra. O to viac budete možno prekvapení samotným záverom, ktorý vyrukuje s pomerne hlbokou pointou. Každému táto náhla zmena asi nesadne, ale rozhodne to pôsobí zaujímavo.

Hoci hra skutočne disponuje iba jediným dabérom, o celkovú kvalitu nahovorenia sa skutočne nemusíte obávať. Dabing patrí k tomu najlepšiemu, čo vám hra môže ponúknuť, na čom má obrovskú zásluhu známy český herec Jiří Lábus. Jeho hlas ste mohli počuť napríklad aj v animovanom seriáli Simpsonovci a svojim nezameniteľným hlasovým prejavom dokázal vdýchnuť život všetkým postavám, s ktorými prídete do kontaktu. Každú z nich sa navyše snažil poňať unikátnym spôsobom, čo sa mu aj podarilo. V tomto prípade teda platí pravidlo “menej je niekedy viac” a garantujem vám, že dabing si užijete bez výhrad.

Náplň hry pozostáva z riešenia problémov pomocou vykonávania klasických adventúrnych činností. So Severinom tak budete nútení prechádzať po rôznych oblastiach, konverzovať s okolitými postavami, zbierať predmety a používať ich na správnych miestach.  Tu by som sa však trochu prizastavil. Väčšinu času vám bude ihneď jasné ako vyriešiť danú situáciu, lenže nájdu aj nelogické momenty, kde sa môžete pokojne zaseknúť i na pár desiatok minút. S niečim podobným sa, bohužiaľ, stretnete hneď niekoľkokrát, čo zamrzí o to viac, že hra v skutočnosti nie je okorenená žiadnou komplexnejšou hádankou. Celé dobrodružstvo, aj s občasnými zásekmi, pritom reálne dokážete prejsť za necelé 4 hodiny. To je na prvý pohľad dosť málo, ale našťastie tomu zodpovedá aj cena.

Najfrustrujúcejšou časťou hry sú jednoznačne akčnejšie pasáže. Jedná sa o kratšie minihry, v ktorých sa musíte zbaviť krvilačných ľudožrútov. Tie by pritom mohli byť vcelku príjemným osviežením, pri ktorom by si vaše mozgové závity aspoň trochu oddýchli od klasických adventúrnych úkonov. Ale nie sú. Jedna z nich sa totiž ovláda príšerne – myš vás v nej vôbec nepočúva a nehľadiac na to kam s ňou budete hýbať, vždy sa bude hýbať iným smerom. Vo zvyšných dvoch zase pre zmenu vôbec neviete čo máte robiť a hra vám ani nedá žiadnu nápovedu ako pokračovať.

Samotné ovládanie je však väčšinu času jednoduché a bezproblémové. Vystačíte si iba s myšou, ktorou budete klikať na postavy, alebo na predmety a k nim vyberať príslušné úkony. Konkrétne máte na výber tri úkony, a to vziať predmet, preskúmať aktívne miesto, alebo sa sa s niekým porozprávať.  Inventár je taktiež jednoduchý a prehľadný a nemáte sa v ňom kde stratiť.

Vizuálna stránka Ve stínu havrana by sa dala prirovnať k omaľovánke. Každé jedno prostredie disponuje pestrou škálou farieb, ktoré dokážu zaujať hneď na prvý pohľad. Nejedná sa, samozrejme, o nič svetoborné a vzhľadom k veku hry nemožno čakať žiadne zázraky. No celkovo platí, že i s odstupom času sa na ňu pozerá príjemne a čo je hlavné, váš systém to vôbec nezaťaží.

Ve stínu havrana má čo ponúknuť aj po rokoch, aj keď skôr z pohľadu domáceho fanúšika. Keď už nič iné, tak minimálne v rámci exkurzie do slovenskej videohernej histórie. Určite nejde o žiadnu povinnosť a titul, ktorý by si mal zahrať úplne každý. Mladších fanúšikov adventúr však môže zaujať svojim nekonvenčným spracovaním a humorom, ktorým sa odlišuje od iných zástupcov tohto žánru. No a tí starší môžu naopak nostalgicky zaspomínať na časy klasických old-school adventúr, so všetkým čo k nim patrí.

Komentuj!