Register

A password will be e-mailed to you.

Poľské štúdio Telepath’s Tree je ďalším z celej rady menších vývojárov, ktorí sa rozhodli využiť najnovšiu verziu Unreal Enginu. Vďaka nemu sa pokúsili predstaviť hráčom svoju víziu pochmúrneho pekelne vyzerajúceho post-apokalyptického sveta. Na svojej hororovej FPS začali pracovať už v roku 2015, neskôr sa im ju podarilo dofinancovať pomocou úspešnej kampane na Kickstarteri. Materiály vyzerali pred vydaním zaujímavo a hra patrila medzi tie očakávanejšie hororové tituly. Podarilo sa Inner Chains naplniť svoj potenciál a zaslúži si vašu pozornosť? Na tieto otázky sa pokúsime zodpovedať.

Recenzovaná verzia: PC

Predstavte si planétu, na ktorej pôvodné ľudské obyvateľstvo takmer úplne zmizlo a tamojší svet ovládli rôzni mutanti a vražedné rastliny. Tie začali absorbovať zvyšky mohutných stavieb, ktoré sú už len dávnym pozostatkom vyspelej a rozvinutej civilizácie. Rastliny a rôzne exotické zvieratá však neabsorbovali len stavby, ale aj samotných ľudí. Vznikli tak rôzne čudesné biomechanické bytosti, ktoré sú doslova na každom kroku. Z komunity preživších ľudí zostala len hŕstka rôznych fanatikov a šialencov, ktorí sa prispôsobili drsnému svetu a na svoju predchádzajúcu ľudskosť si už ani nespomenú. Je len logické, že takúto surovú a primitívnu spoločnosť ľahko ovládli kňazi, hlásajúci možnosť vykúpenia kdesi na mieste zvanom “Posledná nádej.”

Inner ChainsUž pri základnom popise príbehu prichádza hneď prvý problém, ktorý musím spomenúť. Z hry sa nedozviete nič podstatné – o čo vlastne ide, v akom svete sa nachádzate, ani kto ste. Nie sú tu rozhovory, ktoré by vám dali potrebné odpovede, ani zápisky, či knihy opisujúce svet. Dokonca ani utáraní kňazi v relatívne pokojnej úvodnej úrovni, ktorí kážu ostošesť nie sú veľmi nápomocní – nie je im rozumieť.

Autori totiž jeden zo základov hrateľnosti postavili na postupnom objavovaní písmen. Spočiatku som si myslel, že sa jedná o chybu hry, či českej lokalizácie, no problém bol o niečo hlbší. Jednoducho musíte postupne objaviť všetky písmená, aby ste porozumeli akémukoľvek textu. Tie predstavujú takmer výhradne len nápisy na stenách. Ak však chcete zistiť, o čom tie nápisy boli, musíte hru prejsť znova. Pri opakovanom hraní si totiž postava zapamätá objavené písmená a vy už nemusíte strácať čas ich opätovným hľadaním. Je to rozhodne zaujímavá novinka, s akou som sa doteraz nikde nestretol, no budem úprimne rád, keď rýchlo zapadne do zabudnutia. Nie je totiž dobrá k ničomu a iba umelo predlžuje čas, ktorý trávite hraním.

Inner ChainsInner Chains je naozaj krátka záležitosť. Z pohľadu skvelo štylizovaného sveta, kde by sa dal vymyslieť pútavý príbeh, je to asi škoda, no s ohľadom na samotnú hrateľnosť nie. Pomerne skoro totiž zistíte, že toho až tak veľa neponúka. Po úvodnej úrovni, ktorá pripomína akýsi walking simulátor v unikátnom a úchvatnom svete, nastáva veľmi rýchlo zmena. Hneď na začiatku druhej úrovne totiž dostanete prvú zbraň a od toho momentu sa z hry stáva viac-menej klasická sci-fi/fantasy strieľačka. Spomínaná zbraň je síce unikátna, nakoľko ide o akýsi mix biologického materiálu a kovu, ale samotné boje nie sú veľmi silnou stránkou Inner Chains. Neskôr nájdete ešte ďalšie dve zbrane, pričom všetky majú možnosť jedného upgradu. Možno sa vám to zdá málo, ale vzhľadom na dĺžku hry to plne postačuje.

Počas vášho prechodu hrou naviac narazíte asi len tri-štyri druhy humanoidných nepriateľov a rovnako je to i s rastlinami. Tie síce pôsobia pri prvom stretnutí zaujímavo a nebezpečne, ale veľmi rýchlo si na ne zvyknete a budete ich ničiť v podstate automaticky. Keď na zemi uvidíte zelené fľaky, budete vedieť, že nad hlavou vám visí zelená, jedovatá gulička a keď uvidíte nepríjemné rastliny so zobákom, budete vedieť, kam siahajú jej korene. Potom si už stačí dávať pozor iba na akúsi veľkú sosanku, ktorá dokáže v štýle Half-Life vytiahnuť svoju nebohú obeť až k sebe nahor. Flóra tak pre vás nebude, až na pár výnimiek, predstavovať žiadnu hrozbu.

Inner ChainsAni samotné boje s humanoidmi nie sú vrcholom zábavy. Keď plameňometčíkovi strelíte do nádrže na chrbte a necháte ho vybuchnúť, pôsobí to síce efektne, ale boj pre vás nepredstavuje žiadnu výzvu. Na likvidáciu ostatných humanoidov zase môžete využiť spomínané rastliny, ale to len vďaka tomu, že AI je celkovo mizerná. Protivníci postávajúci v miestnosti vám totiž bežne uľahčujú prácu tým, že nabehnú pod rastliny, ktoré visia priamo nad ich hlavami.  V Inner Chains je bežné aj to, že začnete strieľať po nepriateľovi a jeho kolega, stojaci asi meter od neho, bude hodnú chvíľu iba znudene postávať.

Inner Chains jednoducho klame telom. Táto okrídlená fráza naň sedí naozaj dokonale. Ak ste videli dvojminutový trailer, videli ste takmer všetko podstatné. Pri pohľade na naozaj pôsobivo štylizovaný svet môžete nadobudnúť pocit, že konečne nejaký indie vývojár vyťažil Unreal Engine 4 na maximum a že hra bude mať vo finále čo ponúknuť. Ibaže je to klam. Keď hlbšie preniknete pod pekný povrch, zistíte že tu nie je takmer žiadne lore. Úrovne síce pôsobia nápadito, ale inak sú obyčajnými tunelmi s pár odbočkami a nepriatelia sú zaujímaví iba zo začiatku, potom vás skôr zdržujú. To je obrovský rozdiel napríklad oproti sérii Dark Souls, kde môžete podobné typy protivníkov zabíjať dlhé hodiny a stále je to zábava. Takže to, že za 4-6 hodín dorazíte na koniec, vám ani nebude až tak ľúto.

Inner ChainsK nezávislým vývojárom sa snažím byť o niečo ohľaduplnejší, pretože je dôležité rozlišovať medzi veľkými štúdiami disponujúcimi mamutími rozpočtami a malými tvorcami, ktorí sa musia spoliehať na komunitné financovanie. No aj ohľaduplnosť má určité hranice. A to som ešte nespomenul závažné technické problémy, ktorými hra trpela bezprostredne po vydaní. Spočiatku dokonca absentovali aj zmysluplné grafické nastavenia, pričom najmä v lávovej oblasti sa pri akýchkoľvek detailoch dostavovali drastické prepady fps. Pár dní po vydaní síce vyšiel prvý veľký patch, no ani on nedokázal úplne vyriešiť tento problém. Možno sa to podarí v budúcnosti, ale ja už pri tom zrejme nebudem.

Inner ChainsPekný obal, ale nie až tak chutný obsah – toto spojenie vystihuje Inner Chains asi najvýstižnejšie. Ťažko povedať, kde sa stala chyba, ale tak ukážkovo premárnený potenciál vyložene zamrzí. Inner Chains je skrátka typickym produktom dnešnej doby. Vyzerá krásne, ale po odskúšaní zistíte, že tam všetky výrazné pozitíva začínajú a končia súčasne. Nie je to vyložená tragédia, ale i s prižmúrenými očami ide nanajvýš o priemer. A preto si odnáša také hodnotenie, aké mu právom patrí.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Inner Chains – Únik z reťazí
Inner Chains sa snažil predstaviť niečo nové, ale nakoniec to nedopadlo podľa predstáv autorov. A to je rozhodne škoda, z hry je totiž cítiť premárnený potenciál.
Pozitíva
  • Pozoruhodná štylizácia herného sveta
  • Vizuálny potenciál Unreal Enginu 4 bol využitý takmer dokonale
Negatíva
  • Priskoro sa dostaví monotónnosť
  • Nie je to žiadny horor a nevyužitý potenciál zaujímavého sveta
  • Technické problémy nielen v optimalizácii, ale aj v umelej inteligencii.
50%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
50%

Komentuj!

O autorovi

Od útleho veku hráč počítačových hier, holdujúci najmä žánrom RPG, adventúr a stratégií. Rovnako milovník kvalitnej beletristickej i odbornej literatúry (so špecifickým zameraním predovšetkým na staroindické a preklasické grécke filozofické školy), študent filozofie a fanúšik európskej kinematografie 60. 70. a 80. rokov.

Súvisiace príspevky