Renoir – Nočná prechádzka s duchmi

Hra s pohnutým osudom, Renoir, sa k nám konečne dostala v plnej verzii. Zažila naozaj komplikovaný vývoj a zmenu autorov, čo vyvolávalo mnoho otázok a neistotu nad kvalitou výslednej hry. Ako nakoniec dopadla táto 2D logická hra situovaná do noir prostredia?

Recenzovaná verzia: PC

Tak ako to v živote občas býva, odpoveď na položenú otázku je komplikovaná. Poďme však pekne poporade, pretože Renoir je naozaj rozporuplná záležitosť. V prvom rade si treba uvedomiť, akým zložitým vývojom si prešla. Pôvodní autori totiž pochádzajú neďaleko od nás. S prvotným prototypom prišlo štúdio Soulbound Games, sídliace v Zlíne. Ich kampaň na Kickstarteri však nevyšla a s hrou to nevyzeralo príliš nádejne. Až odkúpenie značky vydavateľom 1C Company a presun vývoja do estónskeho štúdia Black Wing Foundation pomohlo Renoir uzrieť svetlo sveta v plnej verzii.

Poďme však naspäť ku samotnej hre. Tá vás zaujme svojim zasadením. Noir je v hrách využívaný skôr pomenej a tu je táto atmosféra na prvý pohľad ešte výraznejšia vďaka ojedinelému čiernobielemu vizuálu. Už na začiatku hry sa dozvedáte, že hlavná postava, detektív James Renoir, si nič nepamätá a má dieru v hrudi. Čaká ho neľahká úloha – musí ako duch vyšetriť vlastnú vraždu. Okamžite sa teda vydá po svojich starých stopách, aby sa rozpamätal na všetky udalosti, ktoré sa mu stali.

Príbeh je temný a depresívny, presne ako si noirové zasadenie vyžaduje. Počas hrania vás budú sprevádzať pesimistické monológy hlavnej postavy a väčšina príbehu vám bude odhalená prostredníctvom kreslených cut-scén. Tie sú spracované veľmi pekne a budú vám slúžiť ako hlavná hnacia sila pri postupe vpred. Práve príbeh je totiž jeden z najväčších plusov Renoir. Kazí ho akurát zlé dávkovanie, keď hlavná zápletka sa poriadne začne rozvíjať približne v poslednej tretine a dovtedy nejasné udalosti konečne začnú dávať zmysel.

Hrateľnosťou sa jedná o logickú 2D hru. Jej základný prvok spočíva v tom, že hlavný hrdina dokáže ovládať iných duchov. S ich pomocou musí prekonávať jednotlivé obrazovky a časom bude mať k dispozícii až štyroch mŕtvych pomocníkov súčasne. Vždy však môže ovládať iba jedného. Našťastie sa všetky pohyby nahrávajú, takže si môžete za každého ducha vytvoriť ideálnu postupnosť činností a následne všetky spustiť naraz tak, aby všetci duchovia spolupracovali a dostali vás až na koniec. V komplexnejších úrovniach už potom nezáleží iba na odhalení správnej postupnosti akcií, pretože aj ich načasovanie je kľúčové.

Náplň hádaniek je jednoduchá – musíte sa vyhýbať svetlu. Svetlo je totiž úhlavný nepriateľ všetkých duchov a pri kontakte s ním dôjde k okamžitému nezdaru. Vaši pomocníci sú nahraditeľní, vy však po osvetlení musíte odohrať úroveň znovu od začiatku. Preto musíte vhodne zvolenými a načasovanými akciami prepínať spínače lámp, otvárať pákami dvere, alebo napríklad dvíhať ventilom výťahy. Možno to znie zaujímavo, po čase to však začne byť príliš repetitívne. Hrateľnosť totiž nie je obohacovaná novými prvkami a vy tak v podstate vo všetkých úrovniach robíte stále to isté. Po dvoch hodinách už máte dosť a hra začne nudiť. K tomu sa vám bude často stávať,  že si na čiernobielej obrazovke nevšimnete nejaké dvere, prípadne stenu. Niekedy je taktiež nejasné, kam sa vlastne máte dostať, pretože hra vám to vonkoncom nenaznačí. Zložitosť hádaniek je našťastie väčšinou nastavená tak akurát, i keď ja osobne by som ich uvítal ešte ťažšie.

Ako ste si už mohli všimnúť z obrázkov, hra obsahuje českú lokalizáciu vo forme titulkov. Preklad je každopádne výborný, až na niektoré nápisy, ktoré sa do českej verzii nezmestili celé. Preto napríklad slovu niekedy chýba prvé písmeno. To som si však všimol iba párkrát, takže nejde o nič vážne. Anglický dabing je na tak malú hru na úrovni, no hudba je na tom už slabšie. Je totiž až príliš nevýrazná a hrá iba ojedinele. Väčšinu hrania tak vládne hrobové ticho a to je škoda. Tým atmosféra správneho noir príbehu dosť stráca.

Graficky na tom hra nie je dobre. Z obrázkov možno vyzerá čiernobiely vizuál atraktívne, po dlhšom hraní to však prekuknete. Tiene si často robia, čo chcú a aj Jamesov plášť si občas plápolá dosť neprirodzene. Modely duchov sa nemenia a keď ich máte naraz štyroch, okamžite to udrie do očí. A ešte horšie sú na tom pomerne neprirodzené animácie. Pochváliť nemôžem ani ovládanie, ktoré pôsobí  príliš neobratne a spomalene. Práve pohyb s postavami vám tak bude často vám tak bude spôsobovať vrásky na čele. Zlý technický stav hry sa odrazil aj na hromade bugov. Až príliš často sa mi stávalo, že sa duch sám od seba zasekol a vami presne načasovaná akcia tak skolabovala. Alebo sa začal dookola točiť okolo rebríka, aj keď vy ste s ním kráčali smerom doprava. Niekedy sa naviac duchovia zaseknú aj pri stláčaní páky.

Pri Renoir som zažíval rozporuplné pocity. V prvej tretine ma bavila vďaka zaujímavému mechanizmu riešenia hádaniek. V tej druhej ma začala nudiť, pretože neustále opakuje ten istý recept. V poslednej tretine ma však znova získala, keď začala odhaľovať príbeh po väčších dávkach. No a za približne 6 hodín je koniec. Po dohraní som tak bol skôr pozitívne naladený, no súčasne mi v ústach ostala pachuť kvôli viacerým zbytočných chybách. Technický stav by potreboval ešte nutne vylepšiť a hudba pri hraní takmer neexistuje. Keby naviac autori postupne obohacovali hrateľnosť novými prvkami, zážitok by bol oveľa lepší. Takto Renoir aj kvôli istej repetitívnosti nedokázal naplniť svoj potenciál.

Komentuj!