Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

prvej časti článku o kultovej sérii Silent Hill sme si prebrali jej najzásadnejšie a najslávnejšie obdobie. Ako sme spomínali v jej závere, po troch úspešných dieloch bola séria okolo roku 2004 na vrchole a vývojári z Konami uvažovali, čo ďalej.

Okrem toho, že o fenomén Silent Hillu sa začal zaujímať aj filmový priemysel, vývojári z Konami sa rozhodli, že v najlepšom treba prestať a vytvorili svoj posledný vlastný diel. Silent Hill 4: The Room vznikal v najslávnejšom období, ale pomaly začínal predznamenávať pomalý ústup zo slávy.

sh4-obr1

Silent Hill 4: The Room (2004) – Keď peklo splní tajné želanie, nie je to zadarmo

V štvrtom dieli sa hráč ujíma úlohy Henryho Townseda. Ten žije staromládeneckým životom v apartmánovom dome, konkrétne v apartmáne 302 v meste South Ashfield. Na rozdiel od Jamesa, či Heather z predchádzajúcich dielov, Henry nie je do zvláštneho sveta zatiahnutý kvôli svojej minulosti. Má skrátka proste smolu, že život nájomníka si vybral práve v apartmáne 302, netušiac, akú má toto miesto minulosť. Iba si žije svojim nudným a prázdnym životom, ktorý si spestruje občasným špehovaním svojej peknej susedky Eileen. Zrejme sníva i o tom, že by sa s ňou bližšie spoznal, netušiac, že peklo dokáže plniť takéto želania, ale vždy za vysokú cenu. Jedného dňa sa tak prebudí a zisťuje, že niečo nie je v poriadku. Telefón, ani televízor nefungujú a na dverách visia pevné zámky, cez ktoré sa nemôže dostať von. Po krátkom prieskume zisťuje, že jediný možný východ je cez dieru, ktorá sa odrazu zjavila v kúpeľni. Je to zrejme pasca, ale takisto je to jediná možnosť úniku. A keď ňou Henry prelezie, neocitá sa len v metre, ale aj v pekelnom svete, ktorý vytvoril a vymyslel niekto iný… konkrétne nebezpečný masový vrah Walter Sullivan.

obr-2

Podobne ako Harry Mason v prvom dieli, Henry vlastne sleduje celý Walterov nešťastný život. Od chvíle, keď ho jeho matka, sestrička, porodila a záhadne zmizla… Cez jeho smutný život v sirotinci a ústave pre psychicky chorých, až po kritický moment, kedy podľahne vplyvu kultu zo Silent Hillu. Kult mu totiž prisľúbi, že keď spácha 21 rituálnych vrážd, bude mu umožnené stretnúť sa zo svojou mŕtvou matkou. Walter to však za života nestihne a svoju kariéru masového vraha musí dokončiť  už po smrti – a to práve v apartmánovom dome, v ktorom sa Henry nevedomky ubytoval. Z tohto pohľadu ide o klasický Silent Hill, ale zmeny oproti minulým dielom sú od začiatku zjavné. Silent Hill: The Room totiž prichádza aj s niekoľkými výraznými novinkami. Prvom rade je to pohľad z prvej osoby, ktorý zaskočil viacerých fanúšikov. Hráč síce tento pohľad využíva iba v apartmáne, ale keďže v ňom trávi určitý čas, vplyv na hrateľnosť je určite cítiť. Samotný Henry pritom nie je nijak zvlášť zaujímavá postava, čo je ďalší zásadný rozdiel. Jeho minulosť nie je vôbec spomenutá a je doslova iba otrokom udalostí, do ktorých sa zaplietol náhodne. Veľkou zmenou je v neposlednom rade aj to, že veľkú časť hry neabsolvuje Henry sám, ale sprevádza ho Eillen, ktorá má byť  poslednou Walterovou obeťou.

obr-3

Na viacerých fanúšikovských stránkach bolo spomínané, že Silent Hill: The Room nemal byť pôvodne pokračovaním série. Podľa nich malo ísť pôvodne o úplne inú hru a to sa zmenilo až dodatočne vďaka Konami. Dôkazom týchto tvrdení malo byť to, že v celej hre absentuje známa hmla a fakt, že hra sa vlastne priamo neodohráva v Silent Hille. V skutočnosti išlo zrejme len o nepodložené špekulácie, keďže Walter Sullivan bol spomenutý už  druhom dieli. Fanúšikovia boli z hry každopádne sklamaní. Nepomohli ani pôsobivo navrhnutí nepriatelia ako  vznášajúci sa “duchozombie”, či duchovia silne inšpirovaní japonskými filmovými horormi. Vývojári z Konami sa v tomto smere prezentovali naozaj chvályhodnou predstavivosťou, ale nestačilo to. Po vydaní Silent Hill 4 sa každopádne vzdali priameho vývoja ďalších dielov a prenechali si len vlastníctvo značky.

obr-4

Silent Hill 5 : Homecoming (2008) – Trpký návrat k rodine

Až po necelých štyroch rokoch sa znovu objavuje na hernej scéne ďalšie pokračovanie. Podobne ako u Silent Hillu 2, ide o akýsi míľnik série. Silent Hill: Homecoming sa totiž predstavuje na herných konzoliach novej generácie  Playstation 3 a Xbox 360. Tak ako sa hlavný hrdina hry, vojak Alex Shepard, lieči zo svojich rán a chce sa vrátiť domov, bolo cítiť, že noví americkí vývojári chcú napraviť pošramotenú povesť série a vrátiť sa k pôvodnej schéme prvých dielov. V Silent Hill 5 sa tak vracia hrdina, pre ktorého je peklo osobné a vracajú sa dva svety, vrátane slávnej Ničoty s kúskami tiel rozvešaných po kovových stenách.

obr-5

Alex má na rozdiel od svojich predchodcov vojenský výcvik, takže tvorcovia si mohli dovoliť pridať vylepšené pohyby a dokonca i rôzne bojové kombá. Zrejme práve preto  je v piatej časti používanie strelných zbraní odsunuté do úzadia a dominuje tu boj s chladnými zbraňami ako nôž, či železná tyč. Hlavný príbeh našťastie typicky silent hillovský. Alex v nemocnici zazrie svojho mladšieho brata Joshuu a začne sa báť o jeho bezpečnosť. Keď však opustí nemocničné lôžko a rozhodne sa ho sledovať, zrkadlom do dostáva do Ničoty a prvý nepriateľ, ktorého stretne, je hráčom dobre známa zmutovaná sestrička… Od začiatku je jasné, že tvorcovia sa nechceli púšťať na tenký lad a snažili sa držať pravidiel univerza a štýlu predošlých dielov. A hoci hra vyšla na novej generácii konzolí, je graficky podobná, ako predchádzajúce časti. Piaty Silent Hill každopádne nezaznamenal veľký úspech a veľa hráčom, vrátane mňa, sa nepozdával príklon k americkej hororovej brutalite a odklon od japonského psychohororu. Ani konverzia na PC nebola najvydarenejšia a pre PC hráčov predznamenávala nepríjemný fakt, že ďalšie diely na ich obľúbenej platforme pre istotu vôbec nebudú…

obr-6

Silent Hill: Origins (2008) a Shattered Memories (2009) – Hmly sa menia na vodu

Konami sa však svojej série úplne nevzdáva a uvedomuje si, že po uvedení celovečerného filmu  Silent Hill (2006) s pomerne štedrým rozpočtom sa séria dostáva od hráčov k širokému mainstreamovému publiku. A to treba využiť. Zatiaľ čo úspech série vrcholí podľa fanúšikov vydareným filmom v kinách (kritika ho strhala), po hernej stránke sa séria začína pomaličky prepadať. Ešte pred Homecomingom vychádza aj hra Silent Hill: Origins od Climax Studios. Túto hru, ktorej chýba poradové číslo, však Konami nepochopiteľne vydáva najprv len na Playstation Portable a neskôr už na dožívajúcu PS 2, hoci na trhu bola aj PS 3. Origins je v podstate prequel prvého dielu, no jeho príbeh je tak neoriginálny, že ide o takmer identickú kópiu. Zásadnou zmenou je pochopiteľne odlišný hlavný hrdina, ktorým je postarší kamionista Travis Grady. Zaujímavý je však fakt, že fanúšikovia z odstupom času hodnotia túto hru vysoko a oceňujú hlavne vydarený návrat k pôvodnej hrateľnosti. Hra je nimi označovaná ako “krásna nostalgia” nielen svojimi mechanikami ale aj faktom, že sa v ňom hráč stretne s takmer všetkými postavami zo starších dielov. Aj preto je Silent Hill: Origins považovaný za poslednú pravú Silent Hill hru.

obr-7

Hoci však Silent Hill: Origins (2008) viac-menej potešil len fanúšikov, komerčne začala séria nezadržateľne padať. Konami sa rozhodli ešte viac rozhodli riskovať a vývoj ďalšej, už plnohodnotnej časti opäť zverili štúdiu Climax. Shattered Memories (2009), ktorý pôvodne vyšiel iba pre Wii a až neskôr zase len pre zastaranú PS2 opäť varí z vody a znova čerpá len zo slávnych prvých častí. Dokonca podobne ako Origins, ide predovšetkým o inšpiráciu jednotkou. Prináša síce viacero novších mechaník, ale to, že zbrane nahradil smartfón a osobný psychiater na linke, tiahlo hru dole. Neexistencia inventára, samoúčelné požívanie smartfónu (lebo je to moderné) a absencia bojov s bossmi mali byť zrejme novým smerom série a pokusom osloviť najmä nových hráčov. Po zásluhe však skončila v slepej uličke. Shattered Momories (2009) je preto viacerými považovaný za najhorší diel série, i keď kritici boli v podstate spokojní. Vyčerpanosť série je už v tej dobre značná… a práve v čase, kedy mala chytiť druhý dych…

obr-8

Silent Hill: Downpour (2013) a  Silent Hills (2014 -?) Operácie sa nedaria, pacient zomiera

Potom, čo široké publikum ani fanúšikov príliš nenadchlo ani filmové pokračovanie Silent Hill: Revelation 3D (2012) je ďalším herným pokusom o reštart série Silent Hill: Downpour (2013). Hra stavia na modernom engine Unreal 3 a príbehu sa ujíma autor komiksovej série Tom Waltz. Hlavnou zmenou a veľkým plusom mal byť otvorený svet a úplne nový príbeh. Okrem noviniek sa však autori vracajú priamo do mestečka Silent Hill, v ktorom hlavný hrdina Murphy Pendleton opäť prežíva svoje osobné peklo. Vracajú sa boje a vracajú sa aj unikátne nadizajnovaní protivníci. Bohužiaľ to však nestačí. Otvorený svet a rozsiahle lokácie spoľahlivo zabíjajú stiesnenú hororovú atmosféru, ktorou úspešne disponovali staršie diely svojimi úzkymi chodbami, uličkami a zatuchnutými miestnosťami. Ani návrat “Ničoty” ktorá sa prvýkrát nezjavuje sama od seba, ale z ohľadom k hráčovmu postupu v hre, neohromí a návrat na výslnie sa nekoná. Konami sa teda rozhodne aspoň trochu priživiť na starej sláve a v približne v rovnakej dobe vydáva na novú generáciu konzolí HD remake druhého a tretieho dielu pod názvom Silent Hill HD Collection.

obr-9

Všeobecne sa zdá, že Silent Hill má skončiť na dôchodku, polozabudnutý a vyčerpaný. Má žiť už len v mysliach svojich skalných fanúšikov, alebo ako studňa inšpirácie nových hier ako napríklad Allison Road. Značka je však príliš silná a známa na to, aby bola len tak odvrhnutá. Ďalším a tentoraz skutočne vážnym pokusom o reštart má byť v rokoch 2014 a 2015 pripravovaná hra Silent Hills. Konami konečne skončila spoluprácu s málo známymi a lacnými vývojármi a konečne na vývoj najala skutočné kapacity. Sám veľký Hideo Kojima a známy filmový režisér Guillermo del Toro spojili svoje sily a mali v pláne vytvoriť hru Silent Hills. Tá mala byť hraná z prvého pohľadu a v roku 2015 sa dokonca prezentovala hrateľnou a veľmi vydarenou ukážkou. V apríli toho istého roku však všetkých zaskočilo oficiálne vyjadrenie Konami, že vývoj hry bol definitívne pozastavený. Za zrušením údajne stáli produkčné rozpory medzi Kojimom a Konami, respektíve umelecké rozpory medzi Kojimom a Torom. Príčina nebola nikdy oficiálne objasnená, tak, ako to bývalo zvykom v tých najlepších hrách zo sveta Silent Hill.

obr-10

Pokračovanie a ďalší vývoj série sa teda momentálne stráca v typickej silenthillovskej hmle. Špeciálne po vyjadrení, že Konami sa chce zameriavať výhradne na mobilné hry. Hry zo sveta Silent Hill však nikdy nemali šťastné konce, alebo mali viacero záverov. Takže je asi všetko tak, ako má byť…

Komentuj!

komentárov