Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Ráno sa zobudíte, sadnete si za stoličku, pomaly sa vám načítava loading obrazovka, na ktorej je napísané Kojima Productions. Stláčate “Continue”, ocitáte sa vo vrtuľníku, otvárate iDroid, pričom klávesou “D” prechádzate na záložku “Missions”, pod ktorou klikáte na “Cassette Tapes” —> “Music”, vedľa ktorej vám bliká biela gulička. Áno, oznamuje vám, že je tu skladba, ktorú ste si nepustili, preto sa snažíte zistiť, čo je to za skladbu, skrolujete nižšie, spúšťate “Play” na skladbe “True od Spandau Ballet” a po začiatočných tónoch v znení ono legendárneho “Huh huh huh hu-uh huh” sa vás priateľka, ležiaca na posteli pýta, či to myslíte vážne, pričom váš pes stojí medzi dverami a vykašliava raňajky. Odvetil som len: “Toto je naozaj ranná romantika za sprievodu vracania psa a tejto mimogalaktickej hitovky osemdesiatych rokov”. Nie, to nieje moja excentrická povaha, ktorá si v nedeľné ráno robí z pracovne disco oldies so zvieracou tématikou. To však, páni a dámy, po piatich rokoch prišiel do našich životov nový Metal Gear Solid.

Recenzovaná verzia: PC

Znie to šialene? To ste ešte nehrali samotnú hru. Totiž, Kojima, ak nepoznáte tohto chlapíka, je legenda, odžívajúca si piatu dekádu. Za ten čas vytvoril hneď tucet hier nesúcich meno “Metal Gear”. Značka spájajúca sa vo svete s prívlastkami “Epic”, “My god another Metal Gear Game”, “Kojima I wanna have kids with you”. Ubehlo päť rokov, odkedy sme si mohli na maličkej obrazovke PSPčka zahrať “Pís wolkera” a.k.a “Peace Walkera”, inak povedané, veľmi podarené pokračovanie, od ktorého sa Kojima inšpiroval a je to znateľne vidieť.

Vyrastať v deväťdesiatych rokoch ma naučilo hneď niekoľko vecí. Kamaráti sú prvoradí, pokiaľ nefunguje Playstation. Ak je zlé počasie, prvoradé je Playstation, no a ak vám dal do ruky najlepší kamarát jedného dňa hru “Metal Gear Solid”, najlepší kamarát to už nebol, pretože tá pofidérna vykockovaná postavička s ninja páskou na temeni ma priam žiada, aby som jej pomohol nájsť nukleárne zbrane (asi aby mohol viesť jeho vlastnú vojnu?). Je mi to jedno, nech je z toho trebárs druhá Hirošima, mňa ten “Metal Gear” baví, a to veľmi! Playstation je prvoradé! Ja už nemám čas na kamarátov, Snake, Snakeeee???!!!

Preto teraz, keď sedím pred nápisom “Metal Gear Solid V: The Phantom Pain” a vidím postavu, ktorá tvorila veľkú časť môjho detstva, v očiach únava a na tvári jazvy, pýtam sa, je to naozaj posledný krát?! Nie, Kojima síce už nie je súčasťou Konami, no on nás, čo nás, on nenechá samého seba, nemôže nevytvoriť ďalší diel tejto epickej série, veď nedávno, pred siedmimi rokmi tvrdil, že už nevyjde nový Metal Gear a hľa, od tej doby k nám zavítali hneď dve nové hry. Hideo, ja viem, že 1. september 2015 zažijem znova, aj keby to malo byť o 15 rokov! Ja si na teba počkám, ó môj drahý Metal Gear!

Snake po rokoch bojovania nabral skúsenosti a vydáva sa na nový boj. Jeho Motherbase bola zničená v predprológu MGS: Ground Zeroes, nadväzujúcom na prológ Metal Gear Solid V: The Phantom Pain. Po “rehabilitačnom” pobyte v posteli, trvajúcom sedem rokov, sa zobúdzate a hneď sa všetko pokazí. Našťastie ste stihli poslať pohľadnicu starým známym a o vašu budúcnosť štvanca, vyvrheľa a veď viete, toho, po ktorom ide celý svet, je postarané.

Príbeh je prepletený rôznymi skratkami organizácií, ktoré sa vám urputne bude snažiť priblížiť Kaz(isvet) cez vysielačku. Počúvať ho nemusíte, bla bla, zachráň svet, bla bla, nezabi ich všetkých. Kto si, aby si mi hovoril, čo mám robiť?! Ja som BIG BOSS! Na mape máte hlavný cieľ vyznačený žltým markerom. Ako sa k cieľu dostanete, je plne na vás. Hra vám dáva len nástroje vo forme zbraní a iných udelátok, ktorých je toľko, že ak by ste babke povedali, aby upiekla čo najviac buchiet, mala by ich napečené skôr, než by ste si všetky možnosti prezreli a zistili, čo s nimi a načo tu sú na stene plagáty, ktoré si môžem prilepiť na krabicu, do ktorej sa skryjem a ak sa postavím a okoloidúci vojak pôjde pri mne, bude si myslieť, že som jeho súdruh. Bláznivé? Ale nie, to je len humor a zmysel pre detail, ktorý v iných hrách neuvidíte.

Dôraz je kladený na voľnosť a voľbu. Poznáte hru Grand Theft Auto? Blbá otázka, že? Nie, nový Metal Gear nie je GTA, no uvádzam to len ako príklad hry, v ktorej sa môžete v tretej minute od začiatku hrania rozhodnúť, že nie, ja nechcem túto misiu prechádzať takto, ale inak, a nechcem ísť v super športiaku, ale na kolobežke. Viete, voľba je v dnešných hrách obmedzená vo veľkej miere. Prečo, pýtate sa? Pretože ľudský mozog je nástroj, ktorý sa neustále vyvíja a ak by autori hry nedomysleli čo i len jeden detail misie, ktorú práve hráte, mohlo by sa stať, že objavíte chybu, chybu spôsobujúcu “rozbitie” danej misie a to bez vášho vedomého zámeru, veď vy ste len chceli skúsiť tú druhú cestu. Dnes sa preto v hrách nosí model – “vediem ťa za ručičku a nieže mi ujdeš čo i len päť metrov odo mňa, lebo ak áno, máš domáce väzenie!” Phantom Pain vám ukáže cieľ a to, ako sa k nemu dostanete, čo alebo koho si na pomoc zoberiete, či ciel eliminujete, alebo vymyslíte inú cestu, ako splniť misiu, toto všetko a milión ďalších detailov v Kojima Productions domysleli a mysleli naozaj na veci, ktoré vás nenapadnú, až pokým si o nich neprečítate niekde na internete.

Útočiskom je vaša hlavná základňa Motherbase, ktorú obdržíte na začiatku hry. Zhromažďujete tu bojové sily, peniaze, nerastné zdroje, techniku, zajatcov, zvieratá. Áno, v prípade že ste milovníkom anduliek alebo orla skalného, môžete sa preletieť vrtuľníkom do vlastnej Zoo. Vašu základňu si faceliftujete, vylepšujete, pričom každá platforma má štyri levely vylepšenia a je len na vás, či chcete, aby vás váš informačný tím na intel platforme informoval o aktuálnom dianí v tábore, ktorý chcete infiltrovať, alebo je prednejší váš koník a jeho super kevlarová bojová výstroj s odľahčeným náhlavným chráničom. Dôležité je verbovať nových členov “posádky”. Verbovanie prebieha celkom radikálne.

Vezmite si, že ste zástancom ruskej vojenskej jednotky a slúžite na vysunutej základni v Afganistane. Jednej noci sa k vám niekto prikradne, strelí vám do hlavy uspávaciu šípku a pripevní vám na opasok balón. Vy už stačíte iba zakričať a zrazu sa ocitáte v rukách nepriateľa, ktorý je zrazu váš priateľ (zvrátená dezercia tritisíc). Postupom času sú nepriatelia sofistikovanejší, s lepšími skúsenosťami. Týchto skúseností je 6 druhov, viažúcich sa na 6 platforiem vašej Motherbase. Každá vojakova skúsenosť je oznámkovaná písmenom od E po A, pričom je tu aj špeciálna úroveň označená písmenom S, S+ a S++. Prioritou je teda lovenie týchto skúsenejších vojakov, pretože ich skúsenosti sa premietnu do vyššej úrovne konkrétnej platformy, a teda sú pre vás vyšším konečným prínosom vo forme lepšieho vybavenia.

Ha! Konečne ten medveď, ktorého som hľadal po celých afgánskych horách. Teraz ho už len uspať bez toho, aby ma roztrhal na kúsočky! Kašlať na hlavnú misiu, ja chcem svojich 80000 GMP a medveďa v mojej Zoo! Áno, aj takto môže vyzerať bežný zvrat počas cesty za hľavným cieľom vašej misie. Nerád to hovorím, no pokiaľ sa neradi hráte, doslova hráte, Metal Gear Solid V: The Phantom Pain nie je hra pre vás. Tempo je pozvoľné, nič vás nikam netlačí, jednoducho si nechajte poslať zo základne raketomet, pustite si “Take on Me” cez walkman a zahrajte sa na Ramba. Alebo čo tak vyskúšať novú verziu vylepšeného tichošlapského “Sneaking Suitu” v kombinácií s nočným videním a úspávacou odstreľovačkou? Nie nie, radšej si zavolám na pomoc vrtuľník s delostrelectvom a budem sa z afgánskej pahorkatiny, za svitu mesiaca odrážajúceho sa od vystrašených tvári nepriateľov, lietajúcich desať metrov do výšky, kochať tou krásnou deštrukciou a zároveň splnenou misiou. Pokiaľ vám ide len o príbeh, nech sa páči, dokončíte v priebehu pár hodín všetky hlavné misie. Pokiaľ chcete kombináciu, otvorte si vedľajšie misie a máte o zábavu na ďalších pár desiatok hodín postarané. Týmto stručným opisom chcem vyzdvihnúť jedinečnosť dôrazu na vás samých, ako hráčov. Kojima nevytvoril hru, pomocou ktorej vám chce diktovať čo a kedy máte robiť (okrem prvotnej hodinovej misie). Nie. Hideo Kojima spolu z jeho tímom vytvoril dielo, niečo ako maľbu, jedinečnú, originálnu. Nejde o žiadne plagiárstvo. Preberanie fungujúcich prvkov z predošlých hier tejto série je len pre dobro samotného pokračovania a skalní fanúšikovia môžu byť len radi, že sa duša tejto obrovitánskej, niekoľko dekádnej hernej série preniesla do tejto modernej podoby.

Určitú prvoplánovú kritiku tejto hry by som opísal v pár bodoch. Ovládanie pomocou klávesnice a myši, ktoré vás zo začiatku možno privedie do stavov nepríčetných, kedy nebudete chápať jednotlivé kombinácie kláves a ich prenesenej funkcie na vašu postavu. Nebojte, je to naozaj len o zvyku, hra ponúka množstvo funkcií a tak musí byť klávesnica v kombinácií s myšou zaúlohovaná možno nie tak známym modelom z iných hier, no verte, že keď si všetky funkcie vyskúšate, tak zistíte, že výstupná kvalita v Kojima Productions naozaj prebehla, pretože opäť detaily, kedy sa skryjete do krabice, v ktorej sa môžete plaziť, pričom krabica sa prispôsobí vaším novým horizontálnym kontúram a ak budete odhalený, z krabice sa môžete v podstate katapultovať, pričom krabica ostane na mieste. A váš nepriateľ?

Ten pôjde preskúmať krabicu a vy sa buď môžete ukryť a naplánovať nový postup, alebo nepriateľa za jeho nevšímavosť odmeniť strelou do hlavy. Niektoré herné prvky nie sú dostatočne vysvetlené, a ak ste trošku nepozorný, môže sa stať, že na niektoré dôležité herné prvky prídete po niekoľkých desiatkách hodín hrania, ale opäť to nie je vôbec na škodu, pretože hra tak zostane svieža a prináša vám stále niečo nové. V podstate je takýchto detailov, ktoré výsledne ovplyvnia (znovu)hrateľnosť naozaj veľmi veľa a samotná hra je navrhnutá tak, aby ste sa učili na vlastných chybách a nabudúce ukázali vášmu nepriateľovi, že nie je jediný, kto sa učí a osobnostne rastie!

Po čase si začnete uvedomovať, že koncept misií, vedľajších misií a vlastne toho čo v hre robíte, je určitým spôsobom identický, len sa opakuje v inej forme. Sám som sa prichytil pár krát v stave, že som vlastne ani nevedel, prečo stále opakujem tie isté vedľajšie misie a už po desiaty krát som vykynožil celý rod Táboru číslo 10. Prečo by som mal toto robiť znova a znova, po dobu niekoľkých ďalších desiatok hodín? Odpoveď je jednoduchá. Nehrajte stále rovnako, skúšajte nové postupy, buďte kreatívni! Tiež vás nebaví jesť stále to isté jedlo dokola, no nie? Základ ostáva, no ochuťte si to mäso iným korením, použite iný pác, ugrilujte ho, nesmažte ho, chápete? Rovnako je to v Metal Gear Solid V: The Phantom Pain, ak nebudete využívať nové možnosti, ktoré budú narastať každou dokončenou misiou (môžu vás na začiatku zahltiť), chuť na ďalšie pokračovanie v hraní vás môže rýchlo prejsť, no ak sa aj náhodou dostanete do takéhoto štádia, nechajte hru ležať deň-dva a keď sa znova dostanete do hry, verte, že budete chcieť pokračovať. Je to unikát a pri veľa hrách skôr stlačíte kombináciu kláves ESC + Enter.

Technické spracovanie hry je na dnešnú dobu v stave “môže byť”. Neurazí, ani nenadchne. Hra dominuje najmä prácou so svetlami a dynamickou zmenou počasia, pričom najmenej lákavou alternatívou je denné prostredie, ktoré je zároveň vizuálne príťažlivé, no slnko odhalí veľa menej kvalitných detailov, najmä v diaľke. Objekty zvyknú občas nepríjemne doskakovať a tiene sú v hre spracované na úrovni, ktorú poznáme už z pred pár rokov. Tváre a mimika sú napríklad spracované výborne a ak by som mal zhodnotiť grafiku ako celok, je to slušný nadpriemer. Hra mi bežala na zostave Intel Core i7 920, Gigabyte GTX 970 a 6 GB DDR3 Ram, na plné detaily 60 snímkov za sekundu v rozlíšení 1920 x 1080. Nemusíte sa však báť, ak máte slabšiu zostavu, hra je veľmi dobre optimalizovaná a na plných detailoch by vám mala bežať bezproblémovo.

Každé predstavenie má svoje dejstvá, toto je naše posledné. Ubehlo neuveriteľných 28 rokov a Metal Gear Solid V: The Phantom Pain má byť posledné dielo z pôvodnej série, nesúce pomenovanie Metal Gear.  Unikát, neporovnateľný vo svojom žánri, aký tu nebude minimálne do doby, kedy Hideo Kojima nevstane z popola a nevytvorí ďalšiu hru, hrdo nesúcu meno Metal Gear Solid. Aj takýmito slovami sa dá opísať skvost, aký sa Japoncom pod vedením tohto legendárneho herného mága podarilo zlepiť a priviesť k životu. Phantom Pain vás vtiahne, nepustí, a jeho účinky budete cítiť ešte dlho po vypnutí hry. Čistá fantómová bolesť! Pokiaľ ste nedotknutí predošlými hrami, nevadí. Celá zápletka je postupne vysvetlená počas hrania a aj keby ste sa na príbeh nezameriavali, stále je tu dokonalá hrateľnosť, premyslené detaily až za náhrobný kameň a perfektná voľnosť spojená s kreatívnym myslením.

Hráči po celom svete prežili od vzniku tejto hernej série vo svojich životoch udalosti, ktoré ich v tom reálnom svete možno rozdelili. Keď sa však prvého septembra stretli v obchode a v ruke držali krabičku s nápisom “Metal Gear Solid”, inštinktívne si navzájom pozreli do očí a dušou sa preniesli na začiatok ich púte. Púte, ktorá tieto osoby spojila už pred rokmi, púte, keď jeden z kamarátov práve podával do ruky tuctový obal hry druhému kamarátovi so slovami, “Toto by sa ti mohlo páčiť!

Minimálne požiadavky:

Intel Core i5-4460 (3.40 GHz) / NVIDIA GeForce GTX 650 (2GB) / 4 GB RAM

Odporúčané požiadavky:

Intel Core i7-4790 (3.60GHz) / NVIDIA GeForce GTX 760 / 8 GB RAM
Metal Gear Solid V: The Phantom Pain – Legenda je späť!
Hideo Kojima to zasa dokázal. The Phantom Pain je unikátny zážitok, plný vynikajúco vymyslených detailov, ktoré budete objavovať aj po šesťdesiatich hodinách. Nenásilne podávaný príbeh, doplnený na mieru ušitým grafickým prevedením vás pohltí, pričom ani chvíľu nebudete mať pocit, že vás autori tiahnu cestou nelogických úloh.
Pozitíva
  • Motherbase a tona obsahu, ktorým sa môžete pomaly predierať
  • Dôraz kladený na najmenšie detaily
  • Ďalší Metal Gear Solid, treba dodať viac?!
Negatíva
  • Na určitých miestach slabšie grafické spracovanie
  • Nemôžete mať sex s Quiet!
  • Posledný Metal Gear Solid?!
95%Hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (24 Hlas)
76%

Komentuj!

komentárov

O autorovi

Majo

Majo je gamer od dôb Half-Life 1. Spomína na časy, kedy sedel s kamarátom pri 56 kbit/s DIAL-UP modeme a sledoval, ako sa obrázok riadkovo streamuje na zobrazovacie zariadenie a.k.a CRT-Monitor. V dnešnej dobe sa hraniu venuje len okrajovo. Po rokoch drtenia možného a nemožného, ho už len máloktorá hra osloví a pojme jeho pozornosť. Novinky zo sveta hier a technológií však naďalej žerie dňom čo dňom a verí, že sa jeho old-school-gaming-times reinkarnujú v novodobej podobizni niektorej z prichádzajúcich hier.

Súvisiace príspevky