Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Middle-earth: Shadow of War bol pre mnohých hráčov jedným z najočakávanejších titulov minulého roku. Rozhodne nešlo o ideálne pokračovanie, no minimálne sme dostali masívnejšiu verziu Shadow of Mordor z roku 2014. Pár mesiacov naspäť sme sa pozreli na zúbok prvému príbehovému DLC pre Shadow of War s názvom Blade of Galadriel, ktoré však nedopadlo práve ideálne. V druhom príbehovom DLC sa nezmocníme Eltariel, ale gondorského bojovníka a bývalého ochrancu Minas Ithilu, Baranora. S ním budeme cestovať naprieč suchým piesočnatým Lithladom, kde budeme zvádzať epické bitky s orkskou armádou. Dopadol The Desolation of Mordoro niečo lepší ako predošlý prídavok?

Recenzovaná verzia: PC

Myslím si, že otázku z textu si môžeme zodpovedať už teraz. A nebude to potešujúca odpoveď, nakoľko rozhodne nejde o lepšie príbehové rozšírenie, čo je vzhľadom na kvalitu elfského dobrodružstva pomerne smutné. Pochváliť však môžem aspoň to, že tentokrát si autori odpustili nezmyselné inovácie Tolkienovského univerza a držali sa viac pri zemi, za čo im patrí moja vďaka. Nakoniec však Monolith Productions dobehli ich prehnané ambície. Pred vydaním The Desolation of Mordor totiž zverejnili veľké množstvo poloprávd a vytvorili, tak vysoké očakávania. Finálny produkt sa však značne líšil od toho prezentovaného a po dohraní som zostal v nemom úžase.

Komickosťou sa v príbehu nešetrí

Naposledy, keď sme videli Baranora, tak odchádzal preč spolu s niekoľkými vojakmi a jednou z ženských postáv, gondorskou bojovníčkou Idril. Bohužiaľ, scenáristi na ňu akosi zabudli a tu sa tak ani nevyskytuje a dokonca sa ani nespomína. Baranor sa v podstate tvári, akoby ju ani nikdy nevidel. Preto sa na Lithlade ocitá iba v sprievode troch vojakov. Prašná púšť privíta týchto hrdinov Gondoru tak ako sa patrí. Všetkých do jedného zožerú Were-wyrms, gigantické červy a náš gondorský bojovník má šťastie, nakoľko ho zachráni Talionov starý známy, trpaslík Torvin. S jeho pomocou sa dostávate na základňu bojovníkov Easterling, ktorých, ako sa dozvedáte po jednom kŕčovitom dialógu, vedie váš dlho stratený brat, Serka. Predložíte mu svoj plán o obsadení orkskej pevnosti a už aj začínate osnovať ničivý plán.

Hoci by sa mohlo zdať, že pôjde o drsnú záležitosť, ktorá sa bude brať smrteľne vážne, nie je tomu tak. V dialógoch sa neustále žartuje a zľahčujú sa aj tie najvypätejšie situácie. Na jednej strane autorom rozumiem. Blade of Galadriel bolo vážnejšie a hráčom sa to nepáčilo, takže to skúsili inak. Bohužiaľ, tieto komické pasáže pôsobia strašne prvoplánovo. Stačí si predstaviť situáciu, v ktorej príde Serka zavraždiť ľudského soka, ktorý sa ho pokúsil zosadiť z trónu vodcu easterlingov. Svojou mechanickou kušou mu prestrelí ľavé rameno, hudba zvážnie, no v tom príde úplne nevhodne vložený komický dialóg a scéna je razom zabitá. Filmovou terminológiou, The Desolation of Mordor by sa dal skôr prirovnať k filmu Thor: Ragnarok, než k emóciam nabitému Loganovi. No niekomu to môže vyhovovať.

Lenže aj keby autori vyškrtli komediálne prvky, na priemernosti priamočiaro vedeného príbehu to nemení vôbec nič. Žiadny väčší zvrat, či aspoň pohľad do minulosti hlavných charakterov. Aj jednotlivé charaktery sú vykreslené povrchne. Majú cieľ o obsadení pevnosti a to je všetko. Baranor pôsobí nudne a, bohužiaľ, sa ani nijak nevyvíja a to v podstate platí aj pre všetky ostatné postavy. Čiže pre Torvina a Serka, keďže žiadne iné dôležité osobnosti tu nevystupujú. Samozrejme, ani základná hra či Blade of Galadriel v príbehu výraznejšie nevynikali, no oproti The Desolation of Mordor sa jedná o prototyp záživného rozprávania zápletky.

Ťažký je život smrteľníka v Mordore

Opäť platí to, že súbojový systém je najväčším ťahákom celého hry. Ten tentokrát prešiel mnohými zmenami, no veľkú revolúciu neočakávajte. V Lithlade na vás čaká zástup odpudivo vyzerajúcich orkov, ktorých treba rozsekať, takže o veľkolepé bitky rozhodne nie je núdza. Baranor však nedisponuje obratnosťou Eltariel, ani čarovným prsteňom, ktorý by mu prepožičal rôzne v boji užitočné schopnosti, ako Talion, takže je v súbojoch o niečo ťažkopádnejší. To však neznamená, že by nevedel dobre zaobchádzať s mečom. Pokiaľ získate dostatočný počet útokov bez toho, aby vás niekto zasiahol, tak si môžete byť istý, že jediným mocným úderom zotnete aj toho najtuhšieho orka, čím ostatných vydesíte k smrti a ich zabitie bude omnoho jednoduchšie. Menšou novinkou je zakomponovanie štítu do súbojov. So štítom síce neprichádza žiadna komplexnosť alebo zmena, takže opäť len stláčate ľavé tlačidlo myši k útoku a pravé k obrane, no minimálne sa veľmi dobre pozerá na rôznorodé útočné pohyby, ktoré autori pridali práve vďaka štítu. Rozšírenie je navyše bohaté na masívne súboje, kde máte priestor sa poriadne vyblázniť na orkoch. V tomto ohľade rozhodne nemám čo autorom vytknúť a je skutočne vidieť, že pre nich nie je žiadnym problémom vytvárať zábavné súboje.

S náplňou hlavných úloh je tu už omnoho horšie. Občas to vyzerá tak, že sa autori boja akýchkoľvek inovácii. Namiesto toho, aby nám priniesli rôznorodé úlohy, v ktorých by sme prehľadávali zaujímavé oblasti púštneho Lithladu, bojovali proti exotickým zverom, tak sa pozrieme do asi troch kútov mapy. Všetky hlavné úlohy majú pritom rovnaký priebeh. Úvodná cutscéna, príchod do oblasti, zmasakrovanie všetkého, čo je škaredé a hýbe sa, no a nakoniec ukončovacia cutscéna. Takto sa to opakuje šesťkrát, nakoľko viac príbehových misií rozšírenie skutočne neobsahuje. Týmto sa vlastne dostávame k ďalšiemu problému a to je dĺžka DLC. 6 hlavných misií je podľa mňa žalostne málo. Je síce pravdou, že predtým ako pokoríte celý príbeh, je nutné najprv obsadiť 5 táborov a priradiť k nim vojakov, to však pôsobí len ako umelé naťahovanie hracieho času, keďže táto aktivita bola v hlavnej kampani nepovinná.

To isté platí aj pre sériu vedľajších misií pre Torvina. Tvorcovia tvrdili, že budeme pomáhať trpaslíkovi poraziť kráľovnú červov, no v skutočnosti len hľadáte kresby rôznych mechanizmov vylepšujúcich naše vybavenie. Následne ich prinesiete Torvinovi a ten vám vyrobí mechanizmus. Je určite škoda, že autori k jeho postave nepridali nejaký príbeh, nakoľko takto to pôsobí skôr ako zbieranie nepovinných predmetov, než ako plnohodnotné úlohy. Tu by som ešte rád zmienil, že Were-wyrms by pre vás mali byť protivníci, avšak nakoniec to dopadlo tak, že sú pre vás skôr prínosom. Nikdy na vás nezaútočia a využívate ich len v prípade, keď chcete, aby zožrali nejakého orka. V takejto situácii buď rozlejete na piesku grog alebo strelíte šíp do tekutého piesku, čím beštiu rozhneváte a ona zabije najbližších orkov. Vzhľadom na sľuby autorov som očakával, že tieto potvory budú zaujímavou inováciou hrateľnosti, no nakoniec je ich využitie v rámci príbehu, respektíve úloh minimálne.

Baranor je každopádne smrteľník a v prípade, že zomrie, končí celé DLC. Nemusíte sa však báť, nakoľko progres v hlavnom príbehu a vedľajších misiách vám zostáva. Stratíte však všetkých easterling vojakov, ktorých ste si zakúpili na ochraňovanie dobytých území, samotné územia a taktiež aj všetky vylepšenia pre zbrane. Mnohých hráčov tento fakt rozhorčil a to aj napriek tomu, že sa o tejto funkcii vedelo už dávnejšie. Ja sa však na to dívam optimistickejšie. The Desolation of Mordor síce nie je príliš náročný, no môže sa stať, že vás kapitánski orkovia obkľúčia a zabijú. V hlavnej kampani a prvom rozšírení vám to bolo ľahostajné, nakoľko výraznejšie postihy za smrť skrátka neboli prítomné. Tu je to však prísnejšie a po vašej smrti sa na mape navyše objavia i noví kapitáni. Takže zážitok môže byť úplne iný, než v predošlej hre, čo je rozhodne plus.

James Bond v Middle-earth

Baranor hneď v úvode získa rôzne hračky, ktoré mu pomáhajú na jeho výprave. Tou najpodstatnejšou je určite padák, dar od priateľa Torvina. Pôvodne som si nevedel predstaviť jeho využitie, na nakoniec treba uznať, že autori ho do hry zapracovali celkom príjemne. Nemusíte sa obávať misií typu dostať sa pomocou neho na určité miesto behom obmedzeného časového limitu. Padák využívate výhradne na presun medzi veľkými vzdialenosťami a musím skonštatovať, že na tento účel slúži výborne. Luk z hlavnej kampane tu nahrádza kuša strieľajúca klasické a výbušné šípy. Na zvyšné druhy šípov potrebujete vyššie spomínané nákresy mechanizmov. Tieto dve novinky veľmi dobre zapadli do hrateľnosti a aspoň trochu nové DLC odlišujú od zvyšku hry.

The Desolation of Mordor je, aj napriek nemalému potenciálu, ktorý ponúkal, menším sklamaním. Pútavé prezentácie, mnohé sľuby a veľa rozruchu, no nakoniec veľmi priemerný výsledok. Tvorcovia vsadili všetko na zábavnú súbojovú hrateľnosť a zopár menších inovácii, ktoré nie sú najhoršie, no je to málo. Absencia zaujímavej zápletky, hlbšej výstavby hlavných postáv, či zmysluplných úloh bije do očí a príbeh bojovníka Baranora pôsobí ako narýchlo vytvorená záležitosť, ktorej autori veľa času nevenovali. A to je vzhľadom k tomu, že ide o posledný príbehový prídavok pre Shadow of War, trochu smutné.

Season Pass na recenziu poskytla spoločnosť

Middle-earth: Shadow of War - The Desolation of Mordor - Gondorský meč v Lithlade
The Desolation of Mordor prináša v podstate to isté ako Blade of Galadriel, akurát v iných farbách. Vďaka absencii zaujímavého príbehu sa však vôbec nič nestane, ak ho vynecháte, nakoľko zopár pridaných inovácii za to rozhodne nestojí.
Pozitíva
  • Opäť súbojový systém
  • inovácie v podobe padáku, či kuše
  • Strata časti progresu po úmrtí slúži ako motivácia
Negatíva
  • Krátke a umelo naťahované
  • Zbytočne komický ladený a pritom všedný príbeh
  • Nevyužitie Were-wyrms
55%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (2 Hlasy)
20%

Komentuj!

komentárov