Register

A password will be e-mailed to you.

Bud Spencer a Terence Hill, obaja pôvodom z Talianska, tvorili v druhej polovici minulého storočia nerozlučné filmové duo. Spočiatku spolu hrávali najmä v spaghetti westernoch, neskôr sa pridali aj oddychovejšie komédie, v ktorých facky a päste lietali jedna radosť. Hoci mali tieto filmy rôznorodé zápletky a prostredia, charakteristické vlastnosti hlavných postáv sa takmer vôbec nemenili. Spencer vždy stvárňoval zavalitého valibuka s prižmúrenými očami, ktorý toho veľa nenarozprával a Hill zasa modrookého elegána, ktorý radšej ako facky rozdával bozky krásnym slečnám. Celkovo spolu natočili viac ako dve desiatky filmov, pričom v každom z nich si výborne sekundovali. Svoju spoluprácu ukončili v roku 1994 filmom Blb a Blbec. Po viac ako dvadsiatich rokoch od ukončenia ich spoločnej hereckej kariéry sa toto duo dočkalo vlastnej hry s poditulom Slaps and Beans. Sú facky silákov rovnako úderné aj vo videohernom prevedení? 

Recenzovaná verzia: PC

Keďže hlavnými aktérmi Slaps and Beans sú dve legendy talianskeho filmu, ktorých hviezda žiarila najjasnejšie v minulom storočí, je pochopiteľné, že sa celá hra nesie v retro duchu. Hrateľnosť pripomína staré superhrdinské arkádové videohry akými boli napríklad Batman z roku 1990 či Teenage Mutant Ninja Turtles: Hyperstone Heist. V nich išlo len o to, čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vymlátiť dušu z vašich oponentov a následne sa posunúť v danom leveli dopredu. Za špeciálne údery ste získavali skóre, nepriatelia boli postupom času silnejší a silnejší a zvyšoval sa aj ich počet. Ojedinele sme sa dočkali aj nejakej jednoduchej hádanky alebo minihry a, samozrejme, nesmeli chýbať ani súboje s tuhými bossmi. Dokáže takto ladený titul obstáť zoči-voči vysokým nárokom moderného hráča?

Keď sa nahneváme, budeme zlí

Titul Slaps and Beans, na ktorom pracovalo neskúsené štúdio Trinity Team srls, uzrel svetlo sveta vďaka úspešnému financovaniu na Kickstarteri. Autori hneď na začiatku prisľúbili, že pokiaľ sa im podarí hru dokončiť, tak ich dielo bude disponovať unikátnym príbehom, v rámci ktorého nebudú chýbať ani ikonické prostredia a situácie známe z filmov dvoch bitkárov. A tak sa aj skutočne stalo. Príbeh začína natáčaním spaghetti westernu, v ktorom sa nachádza hneď niekoľko odkazov na najlepší Hillov film, aspoň teda podľa jeho vlastných slov, čiže na Moje meno je Nikto.

Nachádzate sa však už vo finálnej fáze samotného natáčania a preto sa z prašného divokého západu plného pišťoľníkov veľmi rýchlo presuniete do Miami osemdesiatych rokov.  Natáčanie je definitívne ukončené a vám nezostáva nič iné iba si vychutnať zaslúženú odmenu. Neznámy zloduch však ukradne všetky peniaze a taktiež unesie aj krásnu slečnu, ktorá padla do koketného modrého oka Terenca. Obaja sa, samozrejme, zhodnú, že to nemôžu nechať len tak. Bud túži chytiť tohto zloducha práve kvôli svojim ťažko vydretým peniazom, no a Terence má zasa záujem o unesenú slečnu. Počas spoločného prenasledovania neznámeho páchateľa však odhalia omnoho diabolskejší a strašnejší plán.

Trinity Team srls od začiatku vývoja pracovali na hre od fanúšikov pre fanúšikov. Naozaj, pokiaľ vám sú známe filmy talianskych silákov, už prvé minúty v hre vás veľmi potešia. Bud a Terence spolu a samozrejme aj s okolitými postavami často vedú komické dialógy, ktoré sú založené na charakterových vlastnostiach ich filmových postáv. Bud je teda stále hladný a problémy rád rieši horúcou hlavou, čiže poriadne silnou päsťou do protivníkovho hrudníka či tváre, z ktorej následne vyletí armáda bielych zubov. Terence je omnoho vynaliezavejší a problémom sa vyhýba, až kým nie je neskoro. Samozrejme, nechýba ani jeho neustále flirtovanie so ženským osadenstvom, pričom mu vôbec nevadí predstierať, že je na tajnej vládnej misii. Vďaka rozdielnosti hlavných postáv prichádza na scénu situačný i dialógový humor. Ani jeden z nich si totiž nikdy neodpustí uštipačnú poznámku na adresu toho druhého. Tuzemských hráčov, určite potešia aj české titulky. Osobne som bol veľmi rád, že sa celý príbeh nebral vôbec vážne a autori si pre znalcov filmografie Terenca a Buda, pripravili zástup menších i väčších odkazov na ich najznámejšie filmové diela.

Keď už sme pri tých odkazoch, tak musím autorov pochváliť za to, že si dali tú námahu a podarilo sa im získať niekoľko hlavných zneliek zo známych filmov ústrednej dvojky. Jedná sa síce len o približne 5 piesní, no tie vás sprevádzajú naprieč celými levelmi a mimoriadne dobre zapadajú do tematiky danej lokality. Kým westernový úvod je sprevádzaný ústrednou piesňou westernového filmu Malý unavený Joe, v plážových leveloch môžete v pozadí zasa počuť hrať zvučku filmu Kto nájde priateľa, nájde poklad, ktorý sa odohráva na opustenom ostrove. Podobné detaily asi modernej generácii veľa nepovedia, no z pohľadu pamätníkov týchto klasík ide o veľmi príjemný bonus.

Pravá a ľavá ruka diabla

Každá oblasť v hre je rozdelená do niekoľkých levelov. Niektoré sú pomerne rozsiahle a iné vám nezaberú viac, než desať minút. Celkovo sú však v hre tri veľké oblasti a to spomínané westernové ateliéry, slnkom zaliate Miami, no a nakoniec sa pozriete aj na ostrov obývaný zločincami a pirátmi. Spoločnosť v týchto leveloch vám budú robiť rôznorodí nepriatelia, ktorým budete musieť dať poriadny výprask. Na začiatku si vždy vyberiete, akú postavu budete ovládať, prepínať medzi obomi však môžete prakticky kedykoľvek. Obe postavy pritom disponujú unikátnym bojovým systémom. Ten Budov je samozrejme menej dynamický, niektoré pohyby dokonca naznačujú, že Bud by mohol byť ľudskou verziou King Konga. Jeho údery dopadajú na nepriateľov o niečo pomalšie, no sú o to ničivejšie a bolestivejšie. K dispozícii je aj nemalé množstvo špeciálnych útokov, ktoré sú taktiež prebrané z filmov. Príkladom je Budova zaťatá päsť útočiaca priamo na hlavu nebohého protivníka, alebo dve presne mierené facky zasahujúce sluchové orgány neprajníka.

Terence naopak využíva hlavne svoju rýchlosť. Jeho útoky sú o niečo komplexnejšie a využívate pri nich jeho prirodzenú flexibilnosť a akrobatickú zdatnosť. Neočakávajte však žiadne päste, len záplavu faciek a kopancov rýchlejších, než samotné svetlo. Modrooký bojovník taktiež dokáže obratnejšie využívať útočné predmety, akými napríklad sú biliardové tága či panvice na varenie. Kým Bud podobné predmety len po nepriateľoch hádže, Terence s nimi dokáže robiť hotové divy.

Samotná hrateľnosť je inak pomerne stereotypná a v takmer každom leveli robíte de facto to isté. Prídete do menšej oblasti, vymlátite dušu zo všetkého čo sa hýbe, prejdete do novej oblasti a nasleduje repete. Raz za čas sa dostaví boss, do ktorého nestačí len tupo trieskať. Najskôr však musíte nájsť tú povestnú fintu, vďaka ktorej bude jeho porazenie detskou hračkou. Zhruba takto to funguje takmer celú hru. Menšie výnimky tvoria akurát neakčné minihry a jeden stealth level. Práve stealth misia odohrávajúca sa v tajnom laboratóriu preplnenom kamerami a laserovými snímačmi pohybu je perfektným dôkazom toho, že hre by svedčali aj pasáže, ktoré by sa viac než na neustále mlátenie protivníkov, sústredili na precvičovanie vašich mozgových buniek a reflexov. Westernový začiatok pritom naznačoval, že by sme sa mohli dočkať hádaniek, ktoré by vyžadovali kooperáciu oboch hráčov, no tých je nakoniec minimum.

Spomínané minihry inak zahŕňajú všetko od pojedania párkov a pitia dobre vychladeného piva až po pištoľnícke kreácie na rýchlo idúcom vlaku, či preháňanie sa po rušnej diaľnici kdesi v Miami. Kde nepomôžu päste ani kopance, tam začnú hovoriť pištole. Tieto minihry prebiehajú tak, že sa na obrazovke objaví hneď niekoľko ozbrojených protivníkov a spolu s nimi aj akési mieridlo, ktoré na nich na malý moment autonómne zamieri. Vašou úlohou je včas stlačiť klávesu určenú pre paľbu a tým protivníka zlikvidovať. Konkrétne mu strelíte do opasku a jemu tak spadnú nohavice. Pokiaľ sa vám to nepodarí, stratíte drahocenný náboj a minihru, úspešne nedokončíte.

V prípade pretekania je zase vašou hlavnou úlohou vyhýbanie sa okoloidúcim autám alebo ostatným pretekárom, až kým sa nedostanete do vytúženého cieľa. Posledným a aj najmenej zaujímavým druhom mini-hry sú takzvané Quick-time eventy, ktoré vlastne ani netreba bližšie predstavovať, nakoľko sú hráčskej komunite dobre známe. Celkovo tieto pasáže pôsobia, vzhľadom na určitú monotónnosť zvyšku, mimoriadne osviežujúco. Sú do hry správne napasované a dokážu priniesť pár minút oddychu medzi neutíchajúcimi súbojmi.

Kto nájde priateľa, nájde poklad

Je všeobecne známe, že v dvoch a viacerých hráčoch zábava rastie. Slaps and Beans je toho výborným príkladom. Titul vám, samozrejme, poskytne dostatok zábavy aj v prípade, že by ste sa ho rozhodli prejsť ako osamelý vlk. V dvojici je to však trošku iný zážitok. Bojový systém umožňuje kooperovať a vytvárať unikátne útoky, pričom mnohé z nich sú bez ďalšieho skutočného hráča neuskutočniteľné. Umelá inteligencia síce bojuje, no rozhodne s vami výraznejšie nespolupracuje. Ak teda patríte medzi fanúšikov filmov tohto dua a poznáte niekoho, kto ich má rovnako rád, potom si môžete k výslednému hodnoteniu pridať zopár percent naviac.

Ani Slaps and Beans sa každopádne nevyhol niekoľkým zbytočným nedostatkom. Hneď niekoľkokrát som sa stretol s tým, že hra mi jednoducho spadla alebo sa po úmrtí znova nenačítala. Taktiež nebolo nezvyklé, že po zastavení a opätovnom navrátení, sa dostavila iba čierna obrazovka. O týchto problémoch už autori, samozrejme, vedia, takže je veľmi pravdepodobné, že budú v najbližšej dobe opravené. Lenže to nič nemení na tom, že zatiaľ sa v hre vyskytujú a jej hranie práve nespríjemňujú.

I napriek tomu platí, že Bud Spencer a Terence Hill sa po rokoch dočkali vcelku solídnej videohernej podoby. No iba solídnej. Nejedná sa o vyložene originálnu záležitosť, nakoľko autori zobrali základné piliere komédii dvoch hercov a pridali k nim retro hrateľnosť. Najmä preto by som titul odporúčal hlavne pamätníkom talianskeho dua, mladšia generácia by totiž nemusela pochopiť množstvo skrytých odkazov, narážok a podobností s klasickými snímkami. Pokiaľ však náhodou patríte k tým, čo dokážu oceniť jednoduchú arkádovú hrateľnosť, môžete si tento titul vychutnať aj v mladšom veku. Aj keď si ho rozhodne viac užijete vo dvojici a aj to bohužiaľ, iba po dobu približne troch hodín.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Bud Spencer and Terence Hill - Slaps and Beans - Dvaja siláci v jednej videohre
Bud Spencer and Terence Hill - Slaps and Beans je povinnosť pre hráčov patriacich k náruživým fanúšikom ústredného filmového dua. Mladšej generácii však titul zrejme veľa nepovie.
Pozitíva
  • Hrateľnosť plná fackovania a bitiek, ktorá špeciálne vynikne pri hraní vo dvojici
  • Ikonický humor
  • Filmový soundtrack
Negatíva
  • Krátke a príliš jednoduché
  • Môžu sa vyskytnúť technické problémy
65%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
93%

Komentuj!