Register

A password will be e-mailed to you.

Warning: A non-numeric value encountered in /data/4/c/4c61c55f-4e60-4a5d-9bfc-e3af3cf5bb5f/somhrac.sk/web/wp-content/themes/valenti/library/core.php on line 1606

V minulosti sme sa dočkali zástupu filmov inšpirovaných videohrami, no väčšinou na jednu lepšiu adaptáciu pripadlo desať nekvalitných. Z tých lepších by sme mohli spomenúť napríklad Warcraft: Prvý stret, či nie najhoršieho Princ z Perzie s podtitulom Piesky času. Assassin’s Creed, Far Cry či Alone in the Dark sú zasa príkladom skôr nevydarených adaptácii. Rok 2018 však akoby aspoň čiastočne prelomil túto kliatbu. Minulý mesiac nám totiž ponúkol hneď dva vydarené snímky s videohernou tematikou. Najprv sme sa dočkali filmového spracovania Tomb Raidera s Alicou Vikander v úlohe neohrozenej archeologičky Lary Croft. Druhým a ešte kvalitnejším počinom je filmová verzia úspešnej knihy s názvom Ready Player One. I keď je pravdou, že v tomto prípade technicky nejde o hernú adaptáciu, no film vďaka svojej téme a enormnému množstvu odkazov poteší nejedného hráča. No a apríl si pre nás nachystal gigantické Besnenie s Dwayneom Johnsonom v hlavnej úlohe.

Videoherná značka Rampage, z ktorej film vychádza, nepatrí medzi tie najznámejšie, respektíve minimálne súčasnej generácii hráčov asi veľa nepovie. V skratke v nej ide o to, že ako jedno z troch obrovských monštier, ktorými sú krvilačný vlk, opica a aligátor, máte za úlohu ničiť všetko v ceste a porážať zástupy nepriateľov. Aj napriek tomu, že značka nikdy vyložene nezažiarila, bola až natoľko úspešná, že sa dočkala až šiestich titulov. Ten posledný vyšiel v roku 2006 a niesol názov Total Destruction. Filmový Rampage si však z toho herného berie len základný koncept a teda trojicu gigantických monštier v zaľudnenej oblasti, kým všetko ostatné je originálne. Ako sa s tým autori popasovali?

Dej sa točí okolo patogénu CRISPR, vyvinutého firmou Energyne. Ten dokáže manipulovať gény a radikálne vplýva na rast jedincov, ktorí ho požijú. Nakoľko by však bolo nebezpečné vykonávať tieto experimenty na Zemi, vedci spoločnosti sú poverení výskumom patogénu na vesmírnej stanici. Pokusný potkan však po svojom zväčšení vyhubí takmer všetkých ľudí a zachráni sa iba jedna vedkyňa, ktorá spolu s patogénom uniká z vesmírnej stanice. Lenže cestou na Zem sa únikový modul poškodí a exploduje. Časti CRISPR tak dopadnú do prírodnej rezervácie v San Diegu, kde sa k nim dostáva šedý vlk, aligátor a gorila albín menom George. No a za necelých dvadsaťštyri hodín sa začína ničivé besnenie týchto troch zvierat. Scenáristicky sme sa teda dočkali klasického klišé. Máme tu zlú a chamtivú firmu, nebezpečný patogén a neohrozeného hlavného hrdinu. Všetko to pôsobí viac-menej prvoplánovo a neoriginálne, čo však nie je to na škodu. Zápletka drží pohromade a hlavne nepôsobí úplne hlúpo. Len jednoducho musíte rátať s nutným zlom v podobe oceánu plného klišé.

Najväčším ťahákom celej snímky je jednoznačne charizmatický Dwayne Johnson, ktorý stvárňuje Davisa Okoyeho, milovníka zvierat starajúceho sa o Georgea. Osobne som očakával, že Jeffrey Dean Morgan predstaví v úlohe hlavného antagonistu, avšak nie je tomu tak. Aj napriek tomu však úplne nevypadol zo svojej úlohy v seriály The Walking Dead a miestami sa až zdá, že starý dobrý Negan v o niečo pokojnejšej podobe prišiel na pomoc silákovi Rockovi. Minimálne rečou svojho tela a uštipačnými poznámkami je od svojej seriálovej postavy na  nerozoznanie. Herecky sú na tom najhoršie archetypálni antagonisti, šéfovia spoločnosti Energyne. Tých stvárnili Malin Akerman a Jake Lacy, pričom obidvaja zmienení stvárňujú svoje postavy skôr podpriemerne. Nie, že by zvyšok hereckého osadenstva hral s vypätím všetkých síl a zaslúžil by si najvyššie filmové ocenenia, no konkrétne tieto dva charaktery pôsobia vďaka svojej hereckej nemotornosti skôr otravne.

Aj keď sa to na prvý a možno ani na druhý pohľad nezdá, Rampage má skutočné emócie. Vzťahy medzi ľudskými postavami nie sú síce nijak bravúrne, či vyložene zaujímavo napísané, no v tomto prípade hovorím o vzťahu gorily a človeka, čiže Georga a Davisa. V porovnaní s konkurenciou v podobne minuloročnej War for the Planet of the Apes Rampage, samozrejme, poriadne zaostáva a to ako po stránke motion capture, tak aj emocionálnej. Avšak vzhľadom na bezemočnosť ľudských charakterov pôsobí puto medzi týmito dvoma charaktermi ako zdroj pitnej vody na suchej púšti, čiže mimoriadne osviežujúco.

Je však úplne jasné, čo je na filme tohto typu najdôležitejšie. Áno, sú to akčné pasáže. V tomto prípade ich môžem pochváliť už len vďaka neagresívnemu strihu. V poslednej dobe sa mi totiž niekoľkokrát stalo, že vďaka roztrasenej kamere a neustálym strihom som si akciu vo filme príliš nevychutnal. V Rampage nič podobné nehrozí. Kamera je väčšinou statická a dianie sledujete z väčšej diaľky, vďaka čomu máte dokonalý prehľad o vyčíňaní kolosov. A, že sa je na čo pozerať. Tvorcovia CGI efektami nešetrili a prerastené zvery narobia poriadnu spúšť plnú výbuchov v štýle Michaela Baya. Vizuálne spracovanie je na úrovni a CGI efekty nebijú do očí, čo sa nezriedka stáva aj filmom s vyššími rozpočtami.

Ramapge síce nie je vyložený zázrak, no i napriek tomu pokračuje v tohtoročnej tradícii kvalitnejších videoherných adaptácii. Svitá na lepšie časy a budú môcť hráči časom chodiť na obľúbené herné značky do kín s radosťou? Dajme si však pozor, aby sme to príliš nezakríkli. Samozrejme, stále sa pohybujeme v béčkových vodách, no po veľkých sklamaniach z minulosti pôsobí tohtomesačný Rampage ako balzam na dušu a dovolím si povedať, že ide o prvý videoherný film, ktorý si môžu užiť rovnako hráči a rovnako i ľudia, ktorí o hrách nevedia zhola nič. Ostatne vizuálne pôsobivé kolosálne borcovanie dokáže zaujať vyberavé oko akéhokoľvek diváka.

Recenzia videohernej adaptácie Rampage
3.5Celkové hodnotenie

Komentuj!