Final Fantasy XV Windows Edition – Skvelý vstup pre nováčikov

Pätnásty oficiálny diel série Final Fantasy sa dostal na konzoly už koncom roka 2016. PC hráči ostali dočasne v smútku, avšak nie na dlho. Vlani sme sa totiž dočkali oficiálneho ohlásenia PC verzie a neskôr aj obsahovo identickej Royal Edition určenej na konzoly PlayStation 4 a Xbox One. Čo nové vlastne prináša Final Fantasy XV Windows Edition?

Recenzovaná verzia: PC

Vznik Final Fantasy XV je menším zázrakom. Samotná hra totiž bola vo vývoji už od roku 2006 aj to pôvodne ako spin-off nazvaný Final Fantasy Versus XIII. Až po dlhých šiestich rokoch, poznačených nezvládnutou organizáciou a absenciou zmysluplnej vízie, sa z nej stal plnohodnotný príspevok zaradený do hlavnej série tohto známeho univerza. Tým však problémy ani zďaleka nekončili a z tohto pohľadu je vlastne až prekvapením, že hotový produkt po vydaní nesprevádzali výraznejšie pôrodné ťažkosti. Práve naopak a hoci sa skalní fanúšikovia v názore na jeho kvalitu rôznili, odozva bola celkovo viac než priaznivá. Nie, o bezchybnú záležitosť skutočne nejde, ale napriek tomu má v sebe Final Fantasy XV niečo, čím dokáže získať na svoju stranu nejedného hráča.

Nie je to pritom len zásluha živo pôsobiaceho otvoreného sveta, ktorý sa v sérii objavuje vôbec po prvýkrát a ktorý hra šikovne kombinuje s tradičnými lineárnejšími pasážami. Iste, Eos dýcha neopakovateľnou atmosférou a je radosť len tak brázdiť zaprášenými cestami a popritom si vychutnávať krásne panorámy. Final Fantasy XV dokáže potešiť aj akčnejšie orientovaným a mimoriadne dynamickým súbojovým systémom, pričom pre skalných priaznivcov je tu i ústupok v podobe taktickejšie poňatého Wait Modu. Neopakovateľná je aj dynamika medzi ústrednou štvoricou a aj vďaka nej si princa Noctisa a jeho kamarátov, sprevádzajúcich ho prakticky na každom rohu, obľúbite prakticky okamžite. A tak by sa dalo pokračovať. Titul, ako taký, disponuje množstvom príjemných detailov, ktoré pomáhajú ešte viac dotvárať silný zážitok.

Jednou z menších slabín Final Fantasy XV je svojím spôsobom príbeh, ktorý čiastočne dopláca aj na rozloženie do viacerých médií. Takzvané Final Fantasy XV Universe totiž okrem základnej hry tvorí aj film, anime seriál a mnohé ďalšie projekty, vrátane samotných DLC. Sympatické je aspoň to, že tvorcovia nedávajú neznalému hráčovi prvoplánovo najavo existenciu väčšieho univerza, čím ho nenútia nasilu si zaobstarávať ďalšie kúsky príbehovej skladačky Na niektorých miestach však dej skutočne pôsobí trochu zjednodušene a obzvlášť dvojhodinový CGI film Kingsglaive: Final Fantasy XV, odohrávajúci sa súbežne s prvou kapitolou hry, je vcelku zásadným pohľadom na udalosti z úvodu. Päťdielny anime seriál Brotherhood: Final Fantasy XV sa zase bližšie venuje trojici spoločníkov princa Noctisa a k počiatkom ich priateľstva. Ak si teda chcete príbeh vychutnať naplno, rozhodne by ste nemali minúť minimálne oba spomínané projekty. Tak či tak však platí, že značka Final Fantasy už ponúkla po tejto stránke aj o niečo silnejšie zážitky. Trochu skratkovito pôsobí aj druhá polovica príbehu, ktorá navodzuje dojmy, že sa v nej škrtalo viac ako bolo nutné. I napriek tomu však dej nie je sám o sebe vôbec zlý a má i viacero silných momentov.

Nakoľko samotná hra pôvodne vyšla už predvlani a bližšie sa jej venuje aj naša staršia recenzia, poďme sa sa skôr pozrieť na zmeny a vylepšenia, ktoré priniesla Windows Edition. Papierovo je ich viac a Square Enix možno pochváliť už len za to, že k PC portu pristupovali naozaj dôsledne. Začnime rovno tým, čo sa od počítačovej verzie viac-menej očakávalo. Nemá cenu chodiť okolo horúcej kaše – Windows Edition prináša bez diskusie najvydarenejší vizuálny zážitok, aký si neužijete aj na konzolách. Nielenže nechýba už obligátna podpora 4K rozlíšenia, hru si navyše môžete vychutnávať aj v 8K, pričom pastvu pre oči pomáha navodzovať aj množstvo ďalších NVidia efektov. Ani grafika pôvodnej hry pritom nie je na zahodenie, no vývojári pri tomto porte odviedli naozaj výbornú prácu. Samozrejme, na plné vychutnanie potrebujete silnejší stroj, je však potešiteľné, že titul netrápia zásadné poklesy fps, ani iné výrazné nedostatky. Celkovo je technická stránka, na hru odohrávajúcu sa z väčšej časti v obrovskom otvorenom svete, tak bezproblémová, ako len môže byť a pár drobností na tom nič nemení. Za to si Square Enix zaslúži palec nahor.

Samozrejmosťou je i prítomnosť dodatočne vydaných DLC, bez nutnosti si ich dokupovať osobitne. Obzvlášť to poteší u trojice príbehových dodatkov Episode Gladiolus, Episode Prompto a Episode Ingis, ktoré síce podľa slov samotných tvorcov neboli nasilu vytrhnuté z hlavnej zápletky, I keď tak chvíľami pôsobia. Hoci je ich kvalita rôznorodá (obzvlášť Gladiolova kapitola neprináša veľa nového, zatiaľ čo tá Promptova je zďaleka najzaujímavejšia), celkovo pôsobia ako integrálna súčasť titulu. Škoda len, že tieto tieto epizódy, nie sú v novej edícii zapracované priamo do hry, ale musíte si ich i naďalej spúšťať výhradne cez menu. Final Fantasy XV pritom nemá problém ani v úvodnej fáze kombinovať open world s lineárnejšími časťami a nakoľko sa dej DLC odohráva súbežne s ústrednou zápletkou, teoreticky by tomu nič nebránilo. U multiplayerovej expanzie Comrades, ktorá je taktiež prítomná, to naopak beriem. Aj tá je síce previazaná s dejom hry, no jej hraním a levelovaním môžete teoreticky tráviť dlhé hodiny. Do zvyšku navyše úplne nezapadá ani graficky a jej vizuál je predsa len o niečo slabší. Toto všetko, vrátane zmien či úprav popísaných nižšie, už každopádne platí aj pre konzolovú Royal Edition.

Čo sa týka zásahov do pôvodnej hrateľnosti, jadro sa, pochopiteľne, nezmenilo, no titul sa na niektorých miestach dočkal patričného oživenia. Najciteľnejšie je to v záverečnej lokácii. Mapa Insomnie, hlavného mesta kráľovstva Lucis sa dočkala patričného rozšírenia. To rozhodne nie je na škodu a celá oblasť tak pôsobí oveľa prirodzenejšie. Pribudlo zopár vedľajších questov, ako i bossov. Obzvlášť jeden nepovinný je skutočným bonbónikom a ak sa nájde niekto, kto hru považuje za príliš ľahkú, tu dostane šancu zmeniť názor. Ďalšou novinkou je možnosť chopiť sa kormidla vášho kráľovského člnu, ktorý získate v deviate kapitole. Ním môžete v rámci možností voľne brázdiť oceánom, či sa sa priamo z neho venovať rybolovu (za predpokladu, že vám táto aktivita prirástla k srdcu). Spomeniem aj vylepšenú verziu “sily kráľov” Amiger Unleashed. Tá v v podstate funguje na rovnakej báze ako pôvodný Armiger a nabíja sa úplne rovnako – akurát je ešte silnejšia. No nedostanete sa k nej len tak. Najprv potrebujete úspešne absolvovať všetkých trinásť kráľovských hrobiek, pričom hlavný príbeh vás zavedie len do siedmich. Táto mechanika si zrejme nájde dostatočné uplatnenie v end-game obsahu, tak v New Game Plus, no ja osobne som sa ani jednému z toho veľmi nevenoval.

Na záver som si nechal očakávaný FPS pohľad, ktorý bol jedným z najväčších lákadiel nových edícií. Aj po tejto stránke musím v zásade vyjadriť spokojnosť. Vyskúšať ste si ho nakoniec mohli už v deme a platí, že je skutočne radosť sa v ňom len tak prechádzať po krajine a nasávať jej unikátnu atmosféru. Kedykoľvek sa pritom môžete stlačením jednej klávesy prepnúť do pôvodného third person módu, čo platí aj opačne. I napriek tomu je cítiť, že hra naň nebola úplne stavaná a hlavne v súbojových častiach nepôsobí úplne ideálne. Pri konverziách s postavami priamo v hre si ho pre zmenu vôbec neužijete a osobne ma zamrzela aj jeho neprítomnosť počas jazdy autom. Celkovo je nezmysel brat ho ako niečo viac, než len príjemný bonus navyše. Avšak z tohto pohľadu nemá zmysel mu toho veľa vytýkať.

Aj napriek viacerým pozitívam, prináša PC verzia aj aj jeden vcelku nepochopiteľný zápor, ktorým je nedostatočná podpora myši. V samotnej hre je pritom všetko v poriadku a môžete sa pomocou nej voľne otáčať okolo svojej osi. V menu však na jej využitie rovno zabudnite a čo je ešte horšie, tak aj hernej mape. Pokiaľ teda chcete ručne označiť niektorý bod, budete tak musieť učiniť výhradne prostredníctvom klávesnice. Tento problém, samozrejme odpadá, za predpokladu, že vlastníte ovládač, ale toto nezmyselné obmedzenie predsa len kazí dojem z inak dobre zvládnutého portu. Je, samozrejme, možné, že autori časom dostanú rozum, zatiaľ si týmto rozhodnutím zbytočne podkopávajú nohy. A aby som nezabudol, nie je možné mazať savy. Teda, je to možné, ale iba manuálne a priamo v zložke. Na druhej strane, už to je výhra, konzolové verzie niečo podobné neumožňujú vôbec.

Z pohľadu PC hráčov však i tak nie je veľmi čo riešiť a už len možnosť zahrať si Final Fantasy XV je niečo, za čo by mali byť vďační. Nehovoriac o podpore módov, ktorou sa konzolové záležitosti bežne nemôžu chváliť. V prípade Royal Edície je to niečo komplikovanejšie, ale hoci neprináša žiadne naozaj zásadné zásahy do pôvodnej hrateľnosti, leští ju viac než adekvátne. Za vyskúšanie teda rozhodne stojí. Inak však záleží výhradne na individuálnom vkuse každého hráča a čo všetko je schopný tolerovať. Nie všetky zložky titulu sú totiž bezchybné, ale mne to v konečnom dôsledku výrazne neprekážalo a hru som si užíval plnými dúškami. Aj u vás to môže byť rovnako. Že ste nikdy predtým neprišli do bližšieho kontaktu s touto sériou? Nevadí. Tvorcovia tvrdia, že Final Fantasy XV predstavuje z pohľadu nových hráčov ideálny vstup do série a s týmto tvrdením sa dá rozhodne súhlasiť.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!