Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Najočakávanejšia hra roka je tu! Aspoň z pohľadu mnohých českých a slovenských fanúšikov, ktorí netrpezlivo vyzerali Kingdom Come: Deliverance už od jeho oficiálneho ohlásenia. To prebehlo v roku 2013, no hoci bola hra v tej dobe už v jeden a pol ročnom vývoji, k cieľovej rovinke mala stále veľmi ďaleko. V podstate išlo iba o začiatok dlhej cesty, na ktorej si vývojári mimo iné museli vypomôcť aj komunitným financovaním. Ako to celé dopadlo?

Recenzovaná verzia: PC

Kingdom Come: Deliverance má za sebou dlhý a komplikovaný vývoj. Počnúc ohlásením sa toho zmenilo vcelku dosť a z pôvodne oznámeného titulu rozdeleného na tri menšie celky sa nakoniec stal plnohodnotný projekt s trojaktovou štruktúrou. Českí vývojári vedení, v našich končinách, legendárnym Danom Vávrom, sa každopádne museli potýkať s viacerými problémami a súčasne aj s vlastnými, a nie práve malými, ambíciami. Nie je jednoduché vytvoriť kvalitné RPG. Vytvoriť kvalitné open world RPG, ktoré bude po technickej stránke konkurovať súčasnej špičke a k tomu zaujať aj sviežim prístupom k žánru je ešte náročnejšia úloha. Obzvlášť pre štúdia pôsobiace v našom regióne. Poľský CD Projekt RED síce tretím Zaklínačom dokázal, že nič nie je nemožné, ale faktom je, že obe spoločnosti pristupovali k svojmu dielu úplne iným spôsobom. Prvotinu štúdia Warhorse by som dokonca označil za ambicióznejší projekt z týchto dvoch.

Príbeh je zasadený do 15. storočia do menšej regionálnej oblasti Českého kráľovstva. Po smrti Karla IV., ešte v roku 1378 nastúpil na trón jeho podstatne menej obľúbený syn Václav IV. Nový panovník nedokázal adekvátne riešiť narastajúce problémy v celej zemi a jeho spôsob vlády sa u mnohých nestretával s pochopením. Jeho nevlastný brat Žigmund sa chopil príležitosti a zajal Václava s cieľom pokúsiť sa ovládnuť trón Českých zemí. Píše sa rok 1403 a Žigmund a jeho Kumáni drancujú krajinu. Vy sa ujímate mladého Jindřicha, syna miestneho kováča žijúceho v dedinke Stříbrná Skalice. Jindřich toho ešte veľa neokúsil, no jeho život sa má už čoskoro prevrátiť naruby.

I keď samotný príbeh nie je nijak zvlášť výnimočný, svoj prvoradý cieľ plní. Osud mladého Jindřicha a jeho cesta za pomstou vás nenechá úplne ľahostajným a dokáže bez problémov držať vašu pozornosť. A to aj navzdory faktu, že hlavný hrdina je v zásade naivný, Česi majú pre to ideálny výraz, trouba, ktorý postráda výraznejšiu charizmu. Na druhej strane však treba oceniť, že ako hlavná postava, tak aj príbeh sa drží v uveriteľnej rovine a prepojenie so skutočnými historickými udalosťami pôsobí pomerne prirodzene. Nie každý to, pravda, môže zobrať ako klad, ale práve uveriteľná historická atmosféra, v ktorej nie je priestor na draky, či iné fantastické bytosti je výraznou devízou Kingdom Come: Deliverance.

V čom sa titul výrazne odlišuje od svojej konkurencie je fakt, že to čo bežne do hier pridávajú hard či survival módy je tu na bežnom poriadku. A nekončí to pri jednoduchom konštatovaní, že hlavný hrdina potrebuje pravidelne jesť, či spať. Čo sa týka samotného jedla, toho je všade relatívne dosť, pričom čiastočne sa môžete nasýtiť aj zo všadeprítomných kotlíkov s gulášom. Pozor si však musíte dávať aj na prejedanie, či na otravu. Áno, otravu, pretože potraviny majú tendenciu sa časom kaziť.

Niečo podobné platí aj o spánku, ktorý je nutný na normálne fungovanie. Rozhodne totiž nechcete aby vám v boji začala doslova padať hlava od únavy. Spánkom sa môžete navyše aj do istej miery liečiť. Ako rýchlo, záleží aj na kvalite lôžka. Ak ste pre zmenu dostatočne čerství, hra vám naopak sama zahlási, že ďalší oddych postráda zmysel. K úplnej dotiahnutosti denných potrieb chýba snáď už len pravidelné vyprázdňovanie sa a pri pohľade na latríny, ktoré sú pomaly na každom rohu, je jeho nezapracovanie svojim spôsobom až mrhaním.

Vyššiu náročnosť vykazuje aj súbojový systém, ktorý pritom stojí na klasických a osvedčených základoch. Rýchly úder, silný úder, blok, respektíve podkopnutie oponenta. Zdá sa to jednoduché, ale nie je. Mlátením hlava-nehlava, na ktoré ste si pravdepodobne zvykli z iných hier, sa nikam nedostanete. Jednoducho vám dôjde výdrž. Kľúčom k úspechu je efektívne vyčkávanie, uhýbanie sa a následné udieranie do nekrytých častí protivníka. Nakoľko sa vaši oponenti pokúšajú o to isté, bitky nie sú záležitosťou pár sekúnd a bez nutnej dávky trpezlivosti v nich nepochodíte.

Z tohto pohľadu však trochu zamrzí, že skutočného praktického tutoriálu sa dočkáte až po ukončení dlhého prológu, hoci do konfliktov sa môžete dostať prakticky ihneď. Ak vám náhodou nevonia boj na blízko, máte možnosť zdokonaľovať sa v streľbe lukom. Na ukazovateľ mierenia však rovno zabudnite a aby toho nebolo málo, luk dokážete držať napnutý len počas krátkej doby. Áno, je to realistické, ale položme si otázku, je to aj zábavné? Na túto otázku si musíte odpovedať sami.

A to, samozrejme, nie je všetko. Snaha o čo najväčšiu realistickosť je zjavná snáď vo všetkých herných aspektoch. Takže v jednotlivých bodoch: ak chcete študovať knihy, najprv sa musíte naučiť čítať. Na samotné učenie je ideálne pokojné miesto, kde sa môžete zložiť. Príprava elixírov neprebieha cez menu, ale na konkrétnom mieste, pričom samotný proces nepozostáva z jednoduchého kombinovania ingrediencií.

Zaujímavo vyriešené aj kradnutie. To si môžete užívať do sýtosti a na vašej reputácii sa to nijak nepodpisuje, aspoň kým vás niekto nenachytá. Je, samozrejme, logickejšie vykonávať krádeže v noci a v tmavšom oblečení, takisto ako je logické kradnuté predmety niekde odložiť a pokúsiť sa ich predať, až keď sa na lúpež zabudne. V opačnom prípade vám totiž hrozí, že po vás pôjde stráž. A to som ešte nespomínal náhodné prehliadky, vďaka ktorým môžete ľahko prísť o drahocenný lup. Na zdokumentovanie toho, že hra funguje úplne inak ako väčšina RPG, to myslím úplne stačí.

Samozrejme, z viacerých náročných situácií, no nielen nich, sa môžete dostať aj za pomoci svojho podrezaného jazýčka. Záleží však aj na tom, akým štýlom vediete dialóg. Stavíte na klasickú výrečnosť, ktorú však ovplyvňuje aj reputácia s konkrétnou postavou? Alebo skúsite dotyčnému pohroziť, čo však bude mať výraznejší efekt hlavne vtedy, ak ste po zuby ozbrojení a vaše oblečenie lemujú krvavé škvrny? Taktiež však môžete vyskúšať aj reč peňazí – pokiaľ si to teda môžete dovoliť. Ak nepomôže nič, tak vám neostáva nič iné len vziať nohy na ramená. Pokiaľ však priamo utečiete strážcovi zákona a nevzdáte sa mu, treba počítať s tým, že v danej oblasti budete dlhší čas hľadanou osobou.


Ak vás hra zaujala, môžete si ju zakúpiť v obchode


Okrem hlavného príbehu sa v hre môžete venovať i ďalším činnostiam, ktoré ovplyvňujú vašu reputáciu s ľuďmi žijúcimi v danej dedine. Či už ide o klasické vedľajšie questy, alebo rôzne nepovinné aktivity, kde možno zarátať aj vydarenú kockovú minihru. Alebo sa môžete len tak prechádzať českými lesmi a lúkami, čo je rozhodne činnosť, ktorou sa iné hry pochváliť nemôžu. Samotná mapa je pomerne veľká a pokiaľ sa potrebujete dostať z jedného konca na druhý, nebude to pre vás ani zďaleka otázka pár minút. Za týmto účelom však môžete využiť buď koňa, alebo, pokiaľ máte odomknuté cestovné body, cestovať priamo po mape v štýle prvých dvoch Falloutov. Rovnako ako tam, aj tu na vás čakajú rôzne náhodné stretnutia, ktorým sa občas dá vyhnúť a občas zase nie.

RPG zložka inak výrazne pripomína sériu The Elder Scrolls, takže jednotlivé štatistiky si zlepšujete ich priamym používaním. Čo je rozhodne sympatické. Už menej sympatický je neprehľadný a pomerne komplikovane pôsobiaci inventár. Predmety sú síce triedené v rôznych záložkách, ale ani to úplne nepomáha v lepšej orientácii. Taktiež je veľmi ľahké stratiť sa v jednotlivých štatistikách, kde občas nie je úplne jasne, ktoré číslo čo znamená.

Užívateľské rozhranie je skrátka celkovo trochu neohrabané, i keď po čase si neho zrejme zvyknete. Vhodné je zmieniť i trochu ťažkopádny systém ukladania hry, ktorý prebieha buď automaticky v rámci hlavného príbehu, po začatí nových úloh, alebo spaním vo vlastnej posteli. Prečo však nie je možné už beztak relatívne náročný titul, plný rôznych možností ako postupovať v jednotlivých questoch, kedykoľvek ukladať v menu a prečo je nutné k tejto činnosti vlastniť pálenku s vtipným názvom Sejvovice, je mi záhadou. Minimálne funkcia uloženia pri ukončení hry by nebola na škodu.

Toto všetko sú však relatívne detaily, nad ktorými sa dá privrieť oko. Jednoznačne najväčším problémom titulu je, bohužiaľ, technická stránka. Napriek viacnásobným odkladom je zjavné že mala ešte nejaký čas pobudnúť vo vývoji. Samotný vizuál je pritom pomerne vydarený, aj keď nepatrí medzi úplnú špičku. Jeho najväčšia sila je jednoznačne vo vonkajších prostrediach, kým v interiéroch naopak citeľne stráca. Nie úplne zvládnuté sú animácie či detaily menších predmetov, niektoré textúry doskakujú pomalšie, nechýbajú ani kolízie postáv.

Po dialógu s obchodníkom sa zase môžete pokojne objaviť na jeho stole a pozerať na neho z výšky. Hre sa nevyhli ani dlhé načítavania, pričom pokiaľ máte náhodou slabšiu grafickú kartu a chcete si zmeniť nastavenia, medzi čakaním si môžete ísť rovno spraviť čaj. To je len zlomok problémov, ktoré Kingdom Come: Deliverance trápia. Vo väčšine prípadov však nejde o nič, čo by časom nevyriešili patche.

To, že hra nedisponuje českým dabingom, ktorý by jej viac než svedčil, pritom osobne nepovažujem za výrazný zápor. Anglický voice acting je až na menšie výnimky – zase raz to musím stočiť smerom k hlavnej postave – pomerne vydarený a hudba pre zmenu rovno výborná. V konečnom dôsledku sú teda najväčšími nepriateľmi titulu nie najlepší technický stav a snaha o realistickosť za každú cenu, ktorá sa občas míňa účinku. Chápem, že vyjsť si so slečnou na prechádzku nie je len tak, ale keď vám dá po desiatykrát v rôznych variantoch košom s tým, že raz má veľa práce, raz je príliš neskoro, raz práve prší, väčšina nápadníkov by to brala ako nezáujem. Našťastie, čas sa dá aj umelo preskočiť, ale pointa zostáva.

Kingdom Come: Deliverance nie je dokonalá hra, ale i napriek spomínaným nedostatkom ide o poctivú záležitosť plnú zaujímavých nápadov a s netradičným zasadením, ktorý dokáže výrazne tiahnuť celkový zážitok. Škoda len, že ju zbytočne zráža slabší technický stav a neochota štúdia robiť rozumné ústupky voči hráčom. Je mi jasné, že pre Dana Vávru a jeho tím ide o srdcovú záležitosť, ktorú si chceli robiť po svojom, ale vzhľadom na to, že potenciálnych záujemcov môže odradiť už úvodný prológ, ponúka sa otázka, či to nešlo aj trochu inak. To však nič nemení na tom, že Kingdom Come: Deliverance aj v tejto podobe rozhodne stojí za pozornosť a časom môže vyrásť v nefalšovanú klasiku. V našich končinách určite.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

1630-comgad-thq

Kingdom Come: Deliverance - Novodobá česká klasika?
Náročný, neprispôsobivý, ale aj patrične odmeňujúci. Taký je Kingdom Come: Deliverance, ktorý rozhodne nenadchne príležitostných hráčov, ale tým ostatným môže ponúknuť zážitok, na aký čakali roky. Aj keď až po vychytaní technických problémov.
Pozitíva
  • Unikátna atmosféra Českého kráľovstva 15. storočia
  • Prepracovaný svet plný možností a inovatívny prístup k žánru
  • Príjemná audivizuálna stránka
Negatíva
  • Nie najlepší technický stav hry
  • Vyššia obtiažnosť prameniaca i z nezmyselných dizajnérskych rozhodnutí
80%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (6 Hlas)
75%

Komentuj!

komentárov