Register

A password will be e-mailed to you.

V minulej časti nášho seriálu o histórii videohier sme skončili opisom veľkého úspechu, ktorý dosiahli dve japonské firmy Sega a Nintendo nielen na americkom, ale aj na celosvetovom trhu. Obe spoločnosti však vedeli, že nemôžu zaspať na vavrínoch a tak už koncom 80. rokov pripravovali novú, 16-bitovú generáciu svojich konzolí. Ale aj domáce počítače sa začali prudko rozvíjať. Tomuto ďalšiemu, všeobecnému rozvoju, ku ktorému prišlo na samom začiatku 90. rokov sa budeme venovať v tejto časti.

1988 – 1994 Modrý ježko Sonic je neporaziteľný

V roku 1988 prešla Sega do veľkého protiútoku a v snahe prevziať kontrolu nad videoherným priemyslom vydala nový, progresívny 16-ti bitový stroj s názvom Sega Mega Drive (v USA vyšiel pod názvom Genesis). Zmluvné partnerstvo medzi Nintendom a väčšinou japonských vývojárov, ktoré sme spomínali v minulej časti a ktoré zaistili dominanciu Nintenda, bolo právne napadnuté a uznané za nezákonné. To znamenalo, že vývojárske spoločnosti mali konečne voľné ruky a Mega Drive mohla rátať s ich obrovskou podporou. Navyše Nintendo nestihlo včas zareagovať a ich 16-bitová konzola SNES vyšla až o dva roky. Výborné načasovanie, atraktívna uvádzacia cena 190 dolárov a slabá konkurencia. Tieto tri významné faktory znamenali, že Sega úplne ovládla trh videohier v tej dobe. A ďalší tromf mal ešte len prísť. Malý modrý ježko Sonic, ktorý sa prvýkrát objavil v roku 1991. Bol ako Sega v tej dobe. Bol jednoducho šikovnejší a rýchlejší, než pomalý a ťažkopádnejší Mario. Nedal sa dohnať a konkurencia mu mohla len dýchať na chrbát.

Sonic the Hedgehog významne prispel k rozšíreniu hernej konzoly Sega Mega Drive a priniesol niekoľko noviniek, hlavne prvok rýchlosti do hier, pretože hlavný aktér hry, modrý ježko Sonic, vynikal výnimočnou rýchlosťou. Medzi rokmi 1991 až 1994 vyšlo až 5 hier s touto novu ikonickou postavou a vo všetkých bojoval proti zlému a podlému Dr. Robotnikovi. Postupne v týchto sériách Sonic hier pribudli postavičky Milesa “Tails” Prowera, čo bola líška, ktorá mala talent na techniku a vedela lietať pomocou svojich chvostov a aj Knuckles, červený dikobraz, ktorý sa venoval skôr bitkám. Okrem Sonica však nemôžeme nespomenúť aj vtedy veľmi obľúbené vrtuľníkové „pseudosimulácie“ ako bola napríklad séria Strike, či futbalová séria FIFA, ktorú vydávala na Segu dnes tak známa firma Elektronics Arts.

Ako čerešničkou na torte ešte Sega prekvapila špeciálnym konvertorom, ktorý zaručoval spätnú kompatibilitu zo starším 8-bitovým Master Systémom. Takto bolo zabezpečený obrovský a pestrý výber kvalitných hier a rekordných 30 miliónov predaných systémov Sega Mega Drive nemohlo nikoho prekvapiť.

Sega Mega Drive dokázala zobraziť i veľmi zložité scény s množstvom animovaných objektov a celoobrazovkovým scrollingom. Vďaka tomu mohli pre tuto konzolu vzniknúť i hry s veľmi kvalitnou animáciou pred statickými obrázkami ako napríklad Disney’s Aladdin (1993) a Speedball 2: Brutal Deluxe, (1990) alebo  dodnes známe značky ako Castlevania (Vampire Killer). Nehovoriac o legendárnej hre Another World (1992), ktorej spracovanie šokovalo asi najviac. V rozlíšení 320×200 pixelov bola totiž pôvodne vyvinutá iba pre počítače Amiga, Atari ST a až neskôr portovaná pre konzolu Sega.  Hra, ktorá zaujala unikátnou technológiou animácií a ktorá mala dokonca pôsobivé intro. V mnohých aspektoch tak prvýkrát výrazne preklenula a spojila vývoj konzolových a počítačových hier.

Castlevania (Vampire Killer)

Another World Mega Drive

  1992 – 1995 Nintendo vracia úder

V roku 1991 konečne uviedlo aj Nintendo na americkom trhu svoju 16-ti bitovú konzolu Super Nintendo Entertainment System (SNES), avšak mu trvalo ďalšie dva roky, než začalo vytlačovať Segu Mega Drive z jeho výsostných pozícií. Super Nintendo Entertainment System sa objavil ešte v novembri 1990 v Japonsku pod názvom Super Family Computer a vo vylepšenej verzii Super Famicom sa predával sa až do roku 2003. Spolu s novou konzolou sa na výslnie vrátil starý dobrý Mario, ktorý sa objavil vo viacerých žánroch: Super Mario World (1991), alebo Super Mario Kart (1992), ale úspech zaznamenali aj ďalšie hry, či nové ikonické postavy ako Donkey Kong Country (1994), Megaman X, či Street Fighter II: The World Warrior (1991). Ešte v roku 1989 sa v Japonsku objavil asi najznámejší zástupca handheldov, a to Game Boy, ktorého Nintendo predalo úctyhodných 120 000 000 kusov.

SNES bol výkonnostne o niečo silnejší než Mega Drive, ale tiež o niečo drahší. Sega však nelenila a s príchodom vážnej konkurencie okamžite začala hľadať nejaké riešenie. Budúcnosť sa javila v zmene nosiča hier, keďže v tej dobe prudko narástlo používanie CD médií. Tie poskytovali omnoho vyššiu kapacitu než cartridge a tak aj Sega začala pracovať na modernejších CD mechanikách. Avšak tu urobila prvýkrát vážnu chybu. Namiesto vývoja novej generácie konzol zvolila veľmi nešťastnú cestu upgradovania už mierne zastarajúceho  systému Mega Drive na Sega CD. Tento krok navyše viedol aj určitému roztriešteniu trhu a tak nemohol zabrániť pádu Mega Drive. Konzola prestala byť pomaly softwarovo podporovaná, aj keď prežila až do konca 90.rokov, ale to už čelila novej vážnej konkurencii v podobe Sony Playstation, ktorá sa chcela tiež zapojiť do boja ako tretí japonský hráč na trhu.

1986 – 1995 Konzoly sa bijú, domáce počítače tvoria, kompromis neuspeje

V roku 1986 Commodore vydáva Amigu,16-bitový počítač so silnou hardwarovou podporou pre hry. Je vybavený procesorom MC68000, 512kB RAM, floppy diskom a čipmi pre video, audio a animácie. Počítač bol vyvinutý bývalým inžinierom z Atari Jay Minerom.  Hneď v nasledujúcom roku sa 1987 pre IBM PC sa objavujú prvé skutočne dobré hry. Ich príchod súvisí s uvedením VGA a SVGA grafických kariet. V roku 1988 však horúci titul prichádza prekvapujúco z Ruska – logický rýchlik Tetris jednoznačne preráža a ovládne dokonca domáce americké konzoly. Už okolo roku 1990 však hybridné systémy ako Atari ST a Amiga efektívne vymierajú. Ich miesto zaberajú jasne rozdelené konzoly a PC.

Teraz sa vrátime trochu do minulosti, konkrétne do roku 1984, pretože vtedy vyšla prvá známa ťahová stratégia Rebelstar Raiders na ZX Spectrum. Už onedlho bola nasledovaná pokračovaním Rebelstar (1986) a  Rebelstar II: Alien Encounter (1988). Celá táto trilógia bola však iba inšpiráciou pre prvú skutočnú ťahovú stratégiu Laser Squad (1988) pre ZX Spectrum. Avšak aj tá bola ešte vylepšená vznikom kultovej série X-Com a jej prvým dielom UFO: Enemy Unknown (v USA pod názvom X-COM: UFO Defense) na Amige. Hra sa tak skladala z dvoch častí – ekonomickej, kde na glóbuse sveta prebieha výskum, výroba nových technológií a manažment základní. Druhá časť je taktická, kde k slovu prichádzajú zbrane a nutnosť taktického myslenia.

Laser Squad v pôvodnej verzii pre ZX Spectrum

V roku 1990 vyšla ďalšia z prvých ťahových stratégií Kings Bounty od štúdia New World Computing, ktorá je dnes považovaná za duchovného predchodcu série Heroes of Might and Magic. Hráč mal na výber jedného hrdinu (rytier, barbar, paladin a čarodejnica) a v bojoch ovládal jeho armádu. Hlavnou úlohou bolo nájsť magické žezlo pre kráľa Maxima, avšak na jeho nájdenie bol vymedzený čas. Ten sa líšil podľa zvolenej náročnosti.

V žánri RPG prišlo tiež k ďalšiemu dôležitému posunu, pretože v roku 1987 vyšlo prvé real-timové RPG Dungeon Master, ktorý neskôr definovalo celý žáner dungeon crawleru, ktorý v podstate prežíva dodnes. Hra vyšla okrem počítačov Amiga, Atari ST a aj na konzolu SNES. Hneď na začiatku si hráč vyberie štyri postavy, ktoré sa môžu špecializovať v štyroch rôznych povolaniach, podľa toho, aké zbrane a kúzla používajú. Potom už je vpustený do obrovského, niekoľko poschodového podzemia, kde ho čakajú nielen súboje na meče, ale i komplikované hádanky.

V neposlednej rade musíme spomenúť aj sériu Final Fantasy, ktorá odštartovala v roku 1987 na ešte vtedy dožívajúcej konzole NES. Skutočný rozvoj a aj úspech však dosiahla až na vylepšenej konzole SNES. Hra bola zaujímavá tým, že zmluvné podmienky dovoľovali jej tvorbu iba na platformy od Nintenda. Až neskôr mohli byť prevedené porty aj na iné platformy. Hra sa odohrávala v bezmennom svete, po ktorom sa hráč pohyboval vďaka zmenšenej mape a mohol tak navštevovať rôzne miesta, ktoré následne skúmal a plnil v nich rôzne úlohy. Mohol však aj zbierať predmety a následne ich predávať u obchodníkov. Behom putovania narazil hráč na nepriateľov prostredníctvom náhodne generovaných bojov.

Roku 1992 vyšlo Dune 2, hra, ktorá otvorila cestu pre ďalšie neskôr veľmi známe tituly ako Command & Conquer či Warcraft. A v roku 1993 zase vyšiel Doom, ktorý zase definoval žáner 3D akcií. O týchto zaujímavých hrách si však povieme v nasledujúcej časti nášho seriálu o histórii videohier.

Komentuj!