Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

minulej časti sme skončili zmienkou o obrovskom úspechu hry Space Invaders, ktorá je prvou komerčne úspešnou hrou, a ktorá doslova pohltila tisíce hráčov po celom svete. Koncom 70. rokov už boli na trhu pevne etablované populárne domáce konzoly ako Atari 2600 a hranie videohier sa začalo stávať bežnou súčasťou najmä amerických domácností. Na samom počiatku 80. rokov priemysel počítačových hier zaznamenal prvý významnejší vzrast. Firmy vydávajúce videohry rozhýbali úctyhodné podnikanie a do odvetvia zábavy začalo tiecť čoraz viacej peňazí. Viac peňazí, viacej hier a viacej rôznych menších firiem, viacej mincových automatov. Ale všetkého veľa škodí a totálna presýtenosť herného trhu bola len otázkou času. A tá nenechala na seba dlho čakať…

1978 – 1982: Arkády bez konkurencie a nesmrteľný Pac -Man

Aj keď sa na klasických, najmä univerzitných  počítačoch čoraz viacej začalo opatrne experimentovať z rôznymi žánrami, popularita pôvodných domácich konzol bola stále založená na klasických arkádach. Space Invaders sa stal akousi vlajkovou hrou Atari 2600 a konzola Colecovision mala zase Donkey Konga.

8-bitové domáce konzoly neumožňovali príliš opustiť dominantný žáner arkád a tak sa aspoň ten začal deliť na rôzne podžánre. Napríklad hra Defender (1981) založila jeden s takých podžánrov: skrolovaciu strieľačku, kde sa dej odohrával aj mimo aktívnej obrazovky. Ten sa totiž účelne zobrazoval na radare a mape, zobrazujúc tak celé hracie pole.  Napríklad hra Pole Position (1982) používala spritovú pseudo 3D grafiku, kde bol hráčov pohľad za autom a zároveň aj nad ním. Hráč tak mohol vpredu vidieť cestu spolu zo svojim vozidlom a zároveň aj horizont. Toto spracovanie je vlastne štandardom podobných pretekárskych hier dodnes.

Video z hry Defender:

Najznámejšou hrou tejto arkádovej éry, ktorá dosiahla mainstreamovú popularitu a ktorej sláva pretrvala prakticky dodnes je ale určite Pac- Man (1980). Vyvinula ju spoločnosť  Namco a prvýkrát bola uvedená v Japonsku 22. mája 1980. Odvtedy sa prakticky stala sa symbolom všetkých videohier a rýchlo aj predlohou pre veľké množstvo rôznych mutácii. Pac-Manova sláva prenikla dokonca aj do populárnej hudby, či televízie,  v podobe animovaného seriálu. Obrovský úspech hry je dnes vysvetľovaný tak, že v dobe jej vzniku bola väčšina hier buď len arkádové strieľačky alebo sa stále príliš podobali Pongu. Pac-Man definoval úplne nový typ hry. Jeho tvorca Tóru Iwatani usúdil, že väčšina hier tej doby je príliš násilných, a chcel urobiť takú hru, ktorá by sa násiliu vyhla a bola tak prijateľná aj napríklad pre ženy. Úspech však priniesol už len základný koncept, kedy hráč ovláda Pac-Mana, ktorý vyzerá ako žlté koliesko s ústami a okom. Ten sa pohybuje v bludisku, ktoré je vyplnené bodkami, ktoré má Pac-Man za úlohu všetky zjesť. Keď sa mu to podarí, tak postupuje do ďalšieho levelu. V bludisku sa však pohybujú aj štyria farební duchovia, ktorí sa snažia Pac-Mana dohoniť.

1982 – 1988 Konzoly hrajú na istotu, počítače experimentujú

Domáce počítače sa v tejto dobe začínajú tiež pomaly, ale isto rozširovať. Avšak, zatiaľ čo s hrami na konzolách a mincových automatoch vydavatelia hrajú na istotu a chcú zarobiť na osvedčených arkádových konceptoch, na domácich počítačoch panuje oveľa vyššia voľnosť. Na tých začínajú dominovať textové adventúry, ktorých popularitu prehlbuje dnes už legendárna hra Zork: The Great Underground Empire (1980) Tento vývoj je pochopiteľný, keďže počítače stále nemali potrebné grafické schopnosti konzolí.  Práve preto sa tam textovým adventurám, ktoré nepotrebovali takmer žiadny vizuál, darilo. Tento stav neustáleho zaostávania grafických možností počítačov za konzolami pretrval prakticky celé 80. roky, ale zase umožnil, že sa hry na tejto platforme mohli uberať iným smerom a mohli si žiť takpovediac vlastným životom.

V tomto prípade určite musíme spomenúť najmä hru Mystery House vyvinutú v roku 1980 Robertou Williams pre Apple II. Je to vôbec prvá grafická adventúra určená pre domáce počítače. Aj keď jej interface stále fungoval na príkazoch textových adventúr, grafika bola monochromová. Ako to presne vyzeralo, môžete zhliadnuť na videu. Stojí ešte za zmienku, že hra sa stala tak populárna, že Roberta spolu s manželom Kenom založili spoločnosť Sierra On-Line, ktorá sa neskôr pod zmeneným názvom Sierra Entertainment preslávila ďalšími adventúrami.

1982: Prichádza prorok budúcnosti: Commodore 64

V auguste 1982 bol sprístupnený verejnosti domáci počítač Commodore 64 a okamžite vzbudil veľký rozruch. Počítač mal programovateľné prostredie v BASICu a prezentoval sa na svoju dobu pokročilou grafikou a zvukovými možnosťami. Priamo tak konkuroval domácim konzoliam a prvýkrát tak vyrovnal skóre medzi možnosťami oboch platforiem. Stal sa preto logicky rýchlo najpopulárnejším počítačom v USA a prvýkrát upozornil širokú verejnosť, že hranie videohier sa nemusí obmedzovať len na čisto herné konzoly a mincové automaty. Umožňoval tak hrať komplexnejšie textové adventúry spolu s jednoduchými arkádami. Týmto spojením sa stal najväčším svetovým bestsellerom a spôsobil ťažkú ranu herným konzolám, ktoré sa z nej spamätávali niekoľko rokov. Výber najlepších hier pre Commodore 64 môžete zhliadnuť na videu.

Približne v rovnakej dobe bolo vo Veľkej Británii  vydané ZX Spectrum. To sa zase pre zmenu rýchle stalo najpopulárnejším domácim herným počítačom v Európe a neskôr aj v našom východnom bloku. Zatiaľ čo však domáce počítače začali prechádzať zaujímavým vývojom, trh videohier zasiahol šok. V polovici roku 1983 totiž videoherný priemysel skolaboval.

1983: Čo horí, musí aj vyhorieť

Začiatkom 80. rokov začali byť nové hry veľmi žiadané a preto vzniklo veľa herných spoločností a ich diela začali vychádzať v takom počte, že ich už ani nemal kto hrať.  Existovalo už príliš veľa jednoúčelových mincových automatov a aj konzolí už bolo niekoľko desiatok typov. A tak pre bežného Američana bolo pochopiteľne nepraktické i finančne nevýhodné kupovať si viacero konzol, najmä keď každá z nich ponúkala iba jednu, alebo  v lepšom prípade desiatku hier. Do toho prichádza vyššie spomínaný osobný počítač Commodore 64, ktorý je nielen graficky vyrovnaný, cenovo dostupný, ale ponúka neobmedzené množstvo hier. Tak nastáva veľký dopyt po osobných počítačoch a najmä jednoúčelové automaty okamžite strácajú svoju atraktivitu. Toto boli hlavné dôvody toho, že sa trh presýtil a zákazníci načas stratili o videohry záujem. To malo okamžite za následok úpadok obrovského množstva malých firiem, ktoré sa zaoberali výrobou jednoúčelových konzol. Priame dôsledky tohto krachu, ktorý nastal v roku 1983, sa naplno prejavili až v roku 1984. Behom tohto dvojročného obdobia sa de facto na konzole nevyrábali žiadne videohry. Ich výroba znovu začala až v roku 1985 s príchodom japonskej firmy Nintendo Entertainment System na americký trh.

Ako vyzeral rozmach videohier tesne pred krachom, môžete vidieť na tejto zaujímavej dobovej reportáži americkej televízie ABC News z roku 1982

Následky krachu bolo cítiť ešte niekoľko rokov, pretože herný priemysel znovu začal naplno fungovať až v roku 1987. Avšak zatiaľ čo sa trh herných konzol a automatov zmietal  v kŕčoch, oveľa menej nákladné hry na osobné počítače sa vyvíjali ďalej. Napríklad v čase vrcholného krachu SuperSet Software vytvorili sieťovú počítačovú hru Snipes (1983) k otestovaniu nových počítačových sietí podobných PC a ich možností. A tie boli skutočne obrovské, ako sa už onedlho malo potvrdiť. Ale o tom si porozprávame až v ďalšej časti nášho seriálu o histórii videohier.

Komentuj!

komentárov