Ys VIII: Lacrimosa of Dana – JRPG zo starej školy

Táto nenápadná hra dokáže chytiť za srdce nejedného nostalgika. Už ôsme pokračovanie v zahraničí oveľa známejšej hernej série s názvom  Ys VIII: Lacrimosa of Dana je tu. Ako dopadlo jedno z najzaujímavejších JRPG dnešnej generácie v našej recenzii ? 

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

V prvom rade by som spomenul, že toto JRPG je pre mňa jedno z najväčších prekvapení tohto roka. Nie je nič lepšie ako keď máte predsudky voči nejakej hre a tá vám nakoniec dokáže, že boli úplne zbytočné. No a najnovší diel tejto japonskej série patrí práve do tejto kategórie. Ako je vidieť už z názvu, jedná už o ôsme pokračovanie série. Predošlé diely si všetky držali ako-takú jednotnú štruktúru. Pohľad na postavu zhora, herné princípy pripomínali skôr lacný klon Zeldy ako RPG idúce si vlastnou cestou. Takto som vnímal sériu aj ja. Hrám tejto série som sa úspešne vyhýbal, našťastie len doteraz. Najnovší diel japonského štúdia Nihon Falcom Corporation všetky tieto predsudky rúca a je viac otvorený novému publiku. Vôbec by som sa nečudoval, keby predaje boli vyššie ako u jej starších súrodencov.

Prejdime k tej prístupnosti. Hrateľnosť by sa v jednoduchosti dala opísať dvoma slovami – akčné RPG. Ale týmto by som hre iba krivdil. Skrýva sa v nej čosi viac, čosi hlbšie. Na prvý pohľad jednoduchá „rúbačka“ s RPG prvkami je v skutočnosti kvalitné japonské RPG s úžasným, retro nádychom. Áno presne tak. Hra poteší každého, kto vyrastal na staronovej generácii JRPG hier. Týmto myslím prechod od ťahových súbojov k plynulejším rúbaniciam v reálnom čase. A práve tu sa skrýva čaro tohto skvostu. Vždy keď som zapol konzolu, YS VIII ma zobrala celú dekádu do minulosti, do čias keď nám PS2 žrala všetko voľný čas. Osmička si berie to najlepšie z hier ako je Dark Cloud, Rogue Galaxy poprípade, hry zo série Tales.

Zápletka sa začína odvíjať na lodi, kde sa ocitnete v úlohe bodyguarda. Po pár minútach behania z bodu A do bodu B vašu loď napadne akási chobotnica. Loď končí v troskách a vyplavíte sa na opustenom ostrove.  Prvých pár hodín je príbeh jednoduchší s pomalším rozjazdom. Pôsobí skôr ako doplnok, než ako podstatná časť hry. Tempo jeho dávkovania sa však po pár hodinách začne zlepšovať a začnú sa častejšie vyskytovať situácie, nad ktorými sa hráč pozastaví a prípadne ho ešte emočne zasiahnu. Napriek tomu je samotný dej pravdepodobne najslabším článkom celého titulu. Problémom je hlavne dávkovanie zápletky, kde je konzistencia sveta hráčovi známa až niekde v tretine hry, po 15 hodinách.

Obzvlášť by som však vypichol postavy a interakciu medzi nimi. Rozhovory sú odľahčené a len málokedy budete mať pocit, že na nich výraznejšie záleží. Na druhej strane vaše uši potešia časté vtipy, ktoré sa naozaj vydarili. Samotné dialógy prebiehajú medzi skupinou postáv, ktorú ovládate tak, ako je v tomto žánri zvykom. Je ich šesť, kde traja sú aktívni a ďalších si môžete jednoduchým preklikom v menu hocikedy vymeniť, ako to bolo možné napríklad vo Final Fantasy XII. Samozrejme, vašich spoločníkov získavate až postupom času. Každá postava má svoju zbraň a vlastný bojový štýl. V jednoduchosti sú to tri základné bojové taktiky, ktoré fungujú v štýle ,,kameň papier nožnice“. Ak tak narazíte na nepriateľa so silným brnením, využijete Sahada a jeho obrovskú kotvu. Ak sú nepriatelia menší a rýchlejší, postačí klasický meč hlavnej postavy s menom Adol. Na lietajúcich protivníkov je výborný rýchly šermiarsky štýl Laxie.

Zmenu medzi troma aktívnymi postavami vykonávate stlačením jedného tlačidla a tá sa vykoná okamžite. Súboje sú tak rýchle a svižné, nikdy sa tak nenudíte. Za zmienku stoja aj špeciálne schopnosti každej postavy, ktoré priraďujete ku tlačidlám na gamepade a po nabití ich môžete využívať jedna radosť. Tieto schopnosti je možné zlepšovať častým používaním až na tretiu úroveň. No a po dosiahnutí maximálnej úrovne sa môžete naplno zamerať na novozískanú schopnosť.

Práve tento grind využíjem ako oslí mostík a presuniem sa k hlavnej hernej mechanike. Tou je neustále levelovanie a backtracking. Niekomu to môže znieť ako nuda a stereotyp, ale verte mi, opak je pravdou. Ako som spomínal, príbeh je jednoduchší a celý priebeh hrou je v podstate založený na tom, že ste vysielaní objavovať nové časti ostrova za účelom hľadania ostatných stroskotancov. Tých potom vrúcne príjmete do vašej provizórnej dedinky a začnete pre nich plniť vedľajšie úlohy. Tie spočívajú napríklad v hľadaní určitých materiálov slúžiacich na zveľadenie dedinky, vďaka čomu sa postupne zdokonaľujete. Sem patria všetky známe aspekty z RPG hier – lepšie brnenia, zbrane ale aj obleky alebo nápoje. V hre neexistujú žiadne peniaze a tak všetky obchody fungujú na základe výmeny, čo mi prišlo zaujímavé a neopozerané. Vylepšenie meča tak môžete získať napríklad za štrnásť kúskov dreva a sedem železných rúd.

Nechýba ani pre Ys sériu ikonický „Zelda“ prvok. Opustený ostrov nie je ihneď prístupný. Ďalšie oblasti sú zablokované troma spôsobmi. Jedným z nich sú nepriatelia, ktorí sú v danej fáze nad vaše sily, ďalším barikády a niekedy vám postup blokujú prekážky, na ktorých zdolanie potrebujete špeciálne predmety. Patria sem napríklad topánky, ktoré vám dovolia kráčať po vode, kryštál, na základe ktorého budete môcť preskúmať tmavé dungeony a desiatky ďalších predmetov. Práve týmto mi Ys VIII: Lacrimosa of Dana najvýraznejšie pripomína sériu The Legend of Zelda.

Ys VIII: Lacrimosa of Dana vás inak vizuálne očarí už na prvý pohľad. Grafický anime štýl hre naozaj sedí a aj cez svoju jednoduchosť (predsa len štúdio patrí medzi tie menšie) je hra nádherne farebná. Veľkým pozitívom je rozmanitosť prostredí. Hra obsahuje desiatky rôznych lokácií s vlastnou atmosférou a vlastnou farebnou paletou. Kvalitne zvládnutú technickú stránku podtrhuje najmä fakt, že hra beží na PlayStation 4 úplne plynule, bez náznaku pokesov snímkovania. Framerate neklesá ani keď bojujete proti dvadsiatim nepriateľom a do toho využívate rôzne špeciálne útoky, ktoré pritom farebnými efektami doslova sršia.

Čo sa týka hudby, poviem to jasno a stručne – Ys VIII: Lacrimosa of Dana disponuje v rámci JRPG hier zrejme najlepším soundtrackom od Wii titulu Xenoblade Chronicles. Hudba dokáže byť občas správne emotívna, inokedy zase patrične dynamická a povzbudzujúca. V jeden moment relaxujete za zvukov jemného, ba až romantického slaďáku a o pár minút neskôr likvidujete nepriateľov a do toho vám hrá elektrická gitara. Hudobná stránka hry je vážne rozmanitá, nájdete tu J-pop, rock, trance ale aj jemné atmosférické melódie. Trochu však zamrzí absencia permanentného dabingu, ktorý je prítomný iba vo vážnejších, príbehovo dôležitejších scénach. Na druhej stráne však môžem pochváliť prítomnosť pôvodného, japonského, audia.

Vo finále je najnovší diel série Ys titulom, ktorý nad silný nadpriemer vyťahuje najmä jeho nostalgické kúzlo, výborný soundtrack a takmer do dokonalosti dotiahnutá hrateľnosť. Hra predčila moje očakávania a myslím si, že si zaslúži podstatne viac pozornosti ako sa jej dostáva v našich končinách. Je to titul, ktorý dokáže prikovať veteránov žánru k stoličke na niekoľko desiatok hodín. A na druhej strane, pre nováčikov je to skvelá príležitosť ako objaviť kúzlo JRPG aj v súčasnosti, keď je tento žáner predsa len trochu v úzadí.

Komentuj!