História videohier 2. diel: Zábavné magické krabičky prichádzajú

V prvej časti nášho špeciálu, venovanému histórii videohier sme sa venovali obdobiu, ktoré len pomaly naznačovalo, aký významné odvetvie prenikne do zábavného priemyslu. Koncom šesťdesiatych rokov už existovali nielen prvé hry, ale aj prvé zariadenia, ktoré boli vytvorené s úmyslom poskytnúť výhradne zábavu. Prakticky už vtedy sa hry rozdelili do dvoch kategórií. Tie, ktoré sa dali hrať len na zložitých a priveľkých počítačoch tej doby a tie, ktoré  sa vytvárali špeciálne pre herné systémy, určené pre širokú verejnosť.

 (1972 – 1975) Pong kraľuje

Avšak dnes tak často spomínaná rivalita medzi hráčmi na počítačoch a medzi konzolistami začiatkom 70. rokov ešte neexistovala. Stolné počítače boli často komplikované, veľké a okrem základných výpočtov neposkytovali bežnému užívateľovi takmer žiadny prínos a zábavu. Naproti tomu však herné zariadenia, určené pre masový trh boli oveľa menšie a výkonnejšie, keďže boli skonštruované výhradne na hladký beh distribuovaných videohier. Keďže ani stolné minipočítače im nemohli vôbec konkurovať a o veľkých univerzitných ani nehovoriac, nazýva sa toto obdobie ako “zlatá éra televíznych herných konzolí”.

V minulej časti sme skončili  vo chvíli, kedy Ralph Baer začína realizovať svoju prevratnú myšlienku, že  by televízna obrazovka mohla slúžiť nielen k príjmaniu TV vysielania ale aj k interaktívnym hrám. Jeho odvážny nápad, ktorý údajne pochádza ešte z roku 1951, však bol vtedy odmietnutý. Až v roku  1966 ho znovu ponúka novému zamestnávateľovi – firme Sanders Associates. Výsledkom je prvá herná konzola na svete pod názvom Magnavox Odyssey.

V roku 1971 vytvárajú Nolan Bushnell a Ted Dabney novú arkádovou verziu hry Spacewar, ktorú sme spomínali v prvej časti nášho článku a premenovávajú ju na Computer Space.

Hra sa nestretne s veľkým ohlasom ale samotný Bushnell v januári 1972 navštevuje verejnú ukážku konzole Odyssey, kde si zahrá aj hru Ping-Pong. Údajne sa o nej vyjadruje ako o nudnej a neoriginálnej, ale keď po pár mesiacoch zakladá firmu Atari, spomenie si na ňu. Prvé zariadenie, ktoré vyvíja firma Atari, je hrací automat s názvom Pong, na ktorom sa dá hrať jediný titul s rovnomenným názvom. Pong je pritom iba čistá kópia konzoly Magnavox Odyssey, ale Bushnellovi to vôbec neprekáža a vydáva ho za pôvodný výtvor Atari. Každopádne, predaje idú vďaka jednoduchosti a nenáročnosti hry na “dračku” a zlatá éra nielen pre Atari sa môže naplno rozbehnúť. Firma predáva celkovo 19 000 herných automatov Pong, a takmer okamžite začínajú túto hru imitovať aj iní výrobcovia. Presne takto začína najmä v USA obrovská popularita herných automatov na mince, ktorá následne trvá takmer ešte ďalšie dve desaťročia.

Princíp Pongu bol inak založený na stolnom tenise a dvaja hráči v ňom ovládajú zvislú čiarku, pohybujúcu sa v buď v hornej alebo dolnej časti obrazovky. Spomínanou čiarkou musia odrážať bodku, ktorá sa následne odrazí na stranu druhého hráča. Hra takto pokračuje až do momentu, kedy jeden z hráčov bodku (loptičku) nedokáže vrátiť. Až do roku 1975 sa však Atari Pong dal hrať prakticky len na veľkých mincových automatoch. Potom bola predstavená jeho domáca verzia s názvom Home Pong, ktorá sa dala doma pripojiť k TV. Jednoduchosť, zábava, možnosť hrať so živým oponentom v pohodlí domácej obývačky. To boli hlavné výhody a tromfy tohto prudko rozvíjajúceho sa priemyslu.

(1972 -1976) Programátori sa ešte skrývajú za scénou

Avšak aj vývoj hier pre veľké univerzitné počítače sa v prvej polovici 70. rokov začal rozširovať. Je to pozoruhodné najmä z toho dôvodu, že až do polovice 70. rokov pracovali herní programátori prakticky zadarmo. Na rozdiel od vývojárov na domáce herné konzoly im jedinou odmenou bolo uznanie priateľov. A práve o vtedajších počítačových hrách sa toho vie veľmi málo, pretože sa hrali na rôznych pofidérnych strojoch, ktoré sa už dávno nepoužívajú. Samotné hry boli uložené na už dávno poškodených, alebo neexistujúcich magnetofónových páskach.

V tej dobe existovali v americkom  počítačovom priemysle minimálne dve veľké distribučné siete pre študentov-programátorov. Tí ich samozrejme začali využívať veľmi rýchlo aj na tvorbu hier. Každá škola mala obvykle prístup iba k jednému typu hardwaru a jednej k týchto sietí. Jednou z nich bola aj Digital Equipment Corporation. V 70. rokoch boli jej stanice PDP (najmä PDP 10) a VAX najpopulárnejšími minipočítačmi pre vedecké a inžinierske účely. Veľká časť dnes už zabudnutých a stratených hier vznikla práve vďaka tejto sieti.

(1972 – 1973) Zober ma do ruky a hraj sa – Prenosné videohry

Je vskutku zaujímavé, ako prudko sa rozbehol vývoj vo všetkých oblastiach, pretože už  v roku 1972 bola predstavená aj prvá prenosná hra (handheld). Nazývala sa Tic Tac Toe (Piškvorky). Displej ako ho poznáme dnes, však ešte nemala  a predná strana prinášala iba akúsi mriežku deviatych  tlačidiel, ktoré po stlačení menili farbu z červenej na zelenú. Ako táto raritná prenosná konzola vyzerala, vidíte na priloženom obrázku.

Avšak už v roku 1976 vytvorila firma Mattel vôbec prvú prenosnú hru, kde sa obraz zobrazoval na LED displeji. Nazývala sa Mattel Auto-Race a zaberala dnes len neuveriteľných 512 bitov pamäte. Nečudo, keďže zobrazenie autíčiek nemohlo byť primitívnejšie, ako tiež vidieť na obrázku.

O niečo neskôr tiež firma Mattel vydala hru Football I; ktorej sa predalo vyše milión kusov. To bolo jasné znamenie, že popularita prenosných herných konzol má budúcnosť. Hry na princípe LED boli populárne až do raných 80. rokov, kedy konečne začali byť postupne nahrádzané kvalitnejšími a už cenovo dostupnejšími LCD displejmi.

To sa však už dostávame do druhej polovice 70. rokov, kedy sa počet hier zvyšoval do takej mieri, že sa začali deliť aj podľa žánrov (RPG, pretekárske a podobne) Najmä však na tento trh vtrhli ďalšie spoločnosti inšpirované úspechom firmy Atari, ako napríklad japonské Taito. Vydaním legendárnej hry Space Invaders v roku 1978 práve Taito načalo v USA skutočný zlatý vek herných automatov. Hra totiž inspirovala desiatky ďalších výrobcov ku vstupu na tento trh. Tomuto rozkvetu sa však budeme bližšie venovať až v ďalších častiach nášho špeciálu o histórii videohier.

Komentuj!