Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Máloktoré odvetvie ľudskej činnosti prešlo takým výrazným vývojom ako výpočtová technika. Už v období tesne po druhej svetovej vojne sa ľudstvo začalo čoraz viacej venovať najmä tomuto odvetviu potom, čo bol zistený jeho obrovský potenciál. Všetok vývoj bol síce v tomto období zameraný najmä na vojenský priemysel a zvýšenie účinnosti rôznych zbraní, ale popritom sa od začiatku začala prejavovať unikátna ľudská vlastnosť: hravosť. A tak zároveň s vývojom modernejších technológií vo vede sa výpočtová technika začala využívať aj na tvorbu hier. Tento trend pokračuje prakticky doteraz a keďže sme herný web, stručnejší, ale komplexný pohľad do minulosti je pre nás takmer povinnosťou.

40  a 50. roky: Všetko má svoj pravek

Keď si chceme pripomenúť „pionierske obdobie“ pomalého vývoja videohier v 50 a 60 rokoch, tak musíme jedným dychom dodať, že sa takmer vždy výhradne jednalo iba o malé výstrelky jednotlivých programátorov. Tí si vývojom jednoduchých hier buď iba krátili čas, alebo ich použili iba ako demonštráciu schopností svojich „vážnejších“ programov. To sa týka aj roku 1947, kedy dvaja americký programátori vyvinuli ešte bezmennú hru, ktorá využívala katódové trubice. Autori sa inšpirovali radarovými displejmi používanými počas druhej svetovej vojny a bol to akýsi primitívny simulátor strely, odpálenej na cieľ. Keďže zobrazenie nedovoľovalo využiť plne potenciál tohto nápadu, boli autori nútení dráhu strely manuálne dokresľovať na priehľadnú fóliu položenú na predchodcu CRT monitora. Dnes sa tento predchodca videohier dodatočne nazýva Cathode Ray Tube Game.

Za prvú ozajstnú hru s názvom sa považujú známe piškvorky, ktoré vyvinul A. S. Douglas v roku 1952 ako akúsi demonštráciu obrovských možností interakcie človeka a počítača. Hra ktorá ku svojmu spusteniu využívala legendárny počítač z názvom EDSAC sa neskôr pomenovala na OXO a doteraz je možné ju spustiť v emulátoroch na PC. Avšak ako prvý program, ktorý bol od začiatku vyvinutý zo zámerom zabaviť a nie len niečo simulovať alebo demonštrovať nejakú schopnosť software je výtvor Williama Hoganbothama z roku 1958 pod názvom Tennis For Two. Práve z tohto dôvodu je tento predchodca známejšieho Pongu považovaný za prvú skutočnú videohru. Tennis For Two zobrazoval tenisový kurt z bočného pohľadu, loptička podliehala gravitácii a používali sa pri nej dokonca dva obrovské ovládače – predchodcovia dnešných joystickov.

Legendárny Tennis For Two hraný na pôvodnom hardware si môžete pozrieť aj na tomto netradičnom „gameplay videu“

 Začiatok 60. rokov – Úsvit začína Hviezdnymi vojnami

Z temnejších 50. rokov, poznačených vrcholnou studenou vojnou sa po postupnom otepľovaní vzťahov medzi veľmocami po karibskej kríze začiatkom 60. rokov začína naplno rozvíjať aj zábavný priemysel. Videohry ešte len čakajú na svoju šancu sa do neho zaradiť, ale postupne čoraz viacej vystrkujú rožky. Na rozdiel od literatúry (komiksu) hudby, či filmu síce sa ešte nemajú ako dostať do povedomia širokej verejnosti, ale aj na tom sa začína postupne pracovať. Pre toto obdobie je typické, že viacero malých hier bolo vytvorených na univerzitných serveroch v USA. Tieto, dnes už neznáme hry boli často tvorené anonymnými študentmi a len vďaka výrazne obmedzenej dostupnosti počítačov v domácnostiach navždy upadli do zabudnutia.

Nezabudlo sa však na skupinu študentov, ktorý v roku 1961 vytvorili Spacewar! aby využili hardware nového počítača DEC PDP-1. Táto hra je pozoruhodná najmä tým, že sa študentom podarilo presadiť, aby začala distribuovať priamo s počítačmi DEC a tak sa začala výraznejšie rozširovať.  Už v nasledujúcom roku 1962 sa s ňou dokonca začalo obchodovať a tým bol prekročený ďalší významný míľnik, nakoľko sa mohla stať dostupnou aj pre širšiu verejnosť.

  Koniec 60 rokov: Tesne pred rozletom

Ešte tesne pred rozvojom herného priemyslu vyvinul Ken Thompson videohru Space Travel. Tá simulovala cestovanie vesmírom tak, že hráč mohol prenikať svojim vesmírnym korábom dvojrozmerným modelom našej slnečnej sústavy. Hlavným cieľom bolo pokúsiť sa pristáť na planétach alebo aj rôznych mesiacoch. Vesmírna loď, ktorou mohol hráč pohybovať, alebo ju otáčať, bola dokonca ovplyvnená gravitačnou silou blízkych astronomických telies.  Pri tejto videohre je dôležitý aj fakt, že v rámci jej portovania na počítač PDP-7, vyvinul Thompson dokonca svoj vlastný operačný systém, ktorý neskôr tvoril jadro operačného systému Unix.

Za ďalší dôležitý míľnik sa považuje september 1966, kedy nakreslil Ralph Baer plán hry, vychádzajúcej z oklieštených princípov šachu a ktorú nazval jednoducho Chase Game. Hra mala pozostávať z dvoch štvorcov (bodov), ktoré mohli byť premiestňované na obrazovke dvoma hráčmi. Rozhodujúce bolo, že to mala byť prvá hra, ktorá by sa dala hrať aj na obyčajnom televízore medzi dvomi živými oponentmi. Chase Game nebola vtedy dokončená, ale nápad bol už na svete a Rudolf Baer s ním pokračoval vo svojej tvorbe. V roku 1968 dokončil prototyp zvláštneho zariadenia, ktoré  sa dnes nazýva The Brown Box a na ktorom sa dalo hrať niekoľko rôznych hier.

Ako vidíte na hornom obrázku, medzi hrami bola dokonca aj prvýkrát streľba na ciel. Keď jeho kolega a priateľ Bill Harrison vyvinul kvôli uľahčeniu tejto virtuálnej streľby aj svetelnú pušku, začala sa už jasne rysovať prichádzajúca „zlatá éra“ herných automatov a domácich herných konzol. Tá sa začala prakticky v roku 1969 kedy Ralph Baer vytvoril na základe Brown Boxu prvý priamy prototyp hernej konzoly, na ktorom sa dalo po pripojení hrať niekoľko jednoduchých videohier.

Na unikátnych archívnych záberoch môžeme vidieť oboch spomínaných herných tvorcov, ako hrajú v roku 1969 na tomto zariadení videohru Ping-Pong a predvádzajú svoj výtvor. Ten mal už onedlho zatriasť zábavným priemyslom, keď toto zariadenie firma Magnavox v máji 1972 vydala pod nadčasovým názvom Odyssey…

Avšak túto pozoruhodnú éru, ktorú odštartovala práve prvá herná konzola s prorockým názvom Odyssey, si pripomenieme až v druhom pokračovaní nášho článku o histórii videohier.

Komentuj!

komentárov