Observer – Pochmúrna vízia našej budúcnosti

Poľské štúdio Bloober Team vlani príjemne prekvapilo svojou goticky ladenou adventúrou Layers of Fear situovanou do prostredia starej viktoriánskej vily. Už vtedy nás vývojári zaujali svojim veľkým výtvarným talentom. Značná časť hrateľnosti bola prezentovaná netradičnými vizuálnymi efektami, plnými bizarných výjavov. Keď tvorcovia oznámili, že ich ďalšia hra sa bude odohrávať v radikálne odlišnom prostredí budúcnosti, naplnilo ma to zvedavosťou. A hneď na začiatku musím povedať, že so zmenou prostredia si poradili ukážkovo. Avšak, poďme pekne poporiadku.

Recenzovaná verzia: PC

Bloober Team sídli v starobylom poľskom meste Krakov a preto asi nikoho neprekvapí, že Observer sa odohráva práve v tomto meste. Konkrétne v jeho modernej verzii v roku 2084, kedy si nielen toto mesto, ale aj celá Európa prešli ničivou vojnou. O tom, kto s kým bojoval, nie sú v hre žiadne bližšie zmienky, faktom však zostáva, že z našej súčasnej civilizácie nezostal kameň na kameni.

Mesto, ktoré sa teraz nazýva Nový Krakov, je veľmi ošarpané a ponuré. Vyzerá, akoby sa skôr prepadlo do minulosti a technickú vyspelosť evokujú iba všade prítomné kamery a počítače. Architektúra a aj celá spoločnosť sú však v radikálnom úpadku. Dôvodom takéhoto stavu je skutočnosť, že po vojne už neexistuje žiadna vláda a v takzvanej piatej poľskej republike má všetku moc v rukách megakorporácia Chiron. Tá nemá záujem na žiadnom rozvoji spoločnosti a všetka jej snaha sa sústreďuje výhradne na sledovanie a ovládanie občanov, alebo zvrhlé experimenty s nanotechnológiami.

Voľba roku 2084 nie je pritom náhodná a ide o jasný odkaz na slávny rovnomenný román Georga Orwella. Aj v Novom Krakove preto všetci žijú pod neustálym dohľadu Veľkého brata, ktorého tu reprezentuje korporácia Chiron a jej početní prisluhovači. Jedným z nich je aj Observer, čo je hi-tech policajná divízia. Tá disponuje unikátnym zabudovaným kúskom kyberwaru.

Keďže všetci obyvatelia majú zabudované množstvo kybernetických implantátov a nanotechnológií, každý príslušník tejto polície dokáže po napojení na lebečný datajack preniknúť do mysle ktoréhokoľvek človeka. I hlavný hrdina, starý detektív Dan Lazarski, disponuje týmto vylepšením a vďaka tomu dokáže napríklad aj zrekonštruovať posledné okamihy obetí pred ich smrťou. Z kúskov ich potrhaných a nejasných spomienok tak dokáže získať potrebný dôkazný materiál pre svoje vyšetrovanie.

Práve sekvencie, kde Dan prechádza spomienkami mŕtvych ľudí, silne pripomínajú prvotinu autorov, Layers of Fear. Observer sa totiž podobne odohráva iba v malom obytnom dome. Pár poschodí a malé nádvorie s tetovacím salónom je skrátka všetko, čo v hre uvidíme. Jedinou výnimkou je úvod, kde Dan sedí v aute prechádzajúcom ulicami Nového Krakova. Pri pohľade z okna však vidieť len ďalšie ošarpané budovy, ktoré neustále zalieva nekonečný dážď. Dan sa nedostane ani do žiadných dverí, ktoré sú obývané živými nájomníkmi. Komunikuje s nimi výhradne cez monitor a mikrofón na dverách. Jedinú živú bytosť, ktorú počas hry stretne je vlastne iba bývalý vojak, ktorý v dome pracuje ako údržbár. Táto odcudzenosť a osamelosť ešte viac zvyšuje už tak vysokú bezútešnosť prostredia.

Danovi Lazarskemu prepožičal hlas známy herec Rutger Hauer, ktorý stvárnil jednu z hlavných postáv vo filmovej kyberpunkovej klasike Blade Runner. Herec síce poskytol hlavnej postave aj svoju podobu, no keďže sa na svet pozeráte z pohľadu prvej osoby, musíte si vystačiť iba s jeho chrapľavým stareckým hlasom.

Starnúci Dan však do tohto obytného domu prichádza z osobných dôvodov. Vydáva sa totiž po stopách svojho dávno strateného syna Adama, ktorému sa odrazu podarilo naladiť na frekvenciu jeho ComPassu.  Čo je osobný komunikátor a biopočítač v jednom. To, či sa mu však podarí nájsť svojho syna sa dozviete, samozrejme, až v úplnom závere. Treba však zdôrazniť, že hra má dva konce, pričom oba sa nesú v podobnom duchu ako celá hra. Teda sú skôr depresívne a smutné.

Je treba zdôrazniť, že Danova cesta za vyriešením prípadu a nájdením dávno strateného syna nie je lemovaná len nachádzaním mŕtvol v zanedbaných malých bytov. Je plná aj rôznych halucinačných sekvencií, v ktorých tvorcovia doslova excelujú. Unreal engine je v tomto prípade využitý na hranicu a autori chrlia gejzír nápadov, odkazov a ukazujú svoj výtvarný talent.

Od surrealistických snových vízií virtuálnej reality sa dostaneme až k stealth scénam, kde je treba skrývať sa pred smrtiacou príšerou. Dá sa dokonca pobehať aj v kobkách klasického pixelového dungeon crawleru v štýle Dungeon Mastera. Na starých počítačoch v niektorých miestnostiach si môžete zahrať nepovinnú minihru inšpirovanú Pac-Manom. Je síce náročná, ale spracovaná tak zábavne, že vás núti ju dohrať do konca. Podobné príjemné prekvapenia a objavy čakajú na každom kroku a mnou odohraných 9 hodín tak ubehlo ako voda. A to som sa vôbec neponáhľal a skúmal, či skenoval doslova každý kúsok hernej plochy.

Observer prekračuje hranice bežnej adventúry a dokazuje, že pútavý príbeh sa nemusí rozprávať iba cez kvantá textu a nelogicky pohodené zápisky a listy. Tam, kde si iní tvorcovia malých hororových adventúr pomáhajú pri rozprávaní príbehu textom, Observer oveľa sympatickejšie odhaľuje príbeh cez svoj pozoruhodný vizuál. Som presvedčený, že toto je cesta po ktorej by sa mohli uberať podobné tituly, otázkou však zostáva, či aj iní tvorcovia dokážu prejaviť taký výtvarný talent a predstavivosť, ako Poliaci zo štúdia Blobber Team.

Komentuj!