Conarium – Mráz na hraniciach ľudského vedomia

Diela spisovateľa H.P. Lovecrafta patria v hororovom žánri medzi absolútnu špičku a výrazne ovplyvnili nielen filmovú, či hudobnú, ale aj videohernú scénu. Turecké vývojárske štúdio Zoetrope Interactive sa inšpirovalo jeho tvorbou už vo dvojici svojich kladne hodnotených adventúr Darkness Within: In Pursuit of Loath Nolder (2007) a Darkness Within 2: The Dark Lineage (2010). Séria Darknes Within pritom mala byť pôvodne trilógiou, ale tvorcovia sa nakoniec rozhodli pre vývoj úplne novej hry vychádzajúcej z Lovecraftovej novely V horách šialenstva. Obstáli aj do tretice?

Recenzovaná verzia: PC

V knihe V horách šialenstva (1931) venujúcej sa nevydarenej antarktickej expedícii, vystupovali štyria vedci, ktorí spochybňovali absolútne hranice prírody. V titule Conarium sa ujímate úlohy jediného univerzitného vedca Franka Gilmana, ktorý sa prebudí v miestnosti plnej podivných pulzujúcich zvukov. Frank si nespomína prakticky na nič a vie iba to, že sa nachádza na opustenej vedeckej základni Upuaut blízko južného pólu.

Situácia nevyzerá veľmi ružovo a je viac než zrejmé, že sa tu deje niečo zlé. Hlavný hrdina navyše pomerne skoro zisťuje, že sa len tak neprebral zo spánku, ale v skutočnosti zomrel a vrátil sa späť medzi živých. Podobné šokujúce odhalenie by otriaslo kadekým a ani Frank nie je výnimkou. Rozhodne sa však nepoddať sa a namiesto toho sa pokúsi odhaliť, čo sa vlastne na tomto mieste udialo. Opustená antarktická základňa plná neznámych hrozivých bytostí, ktoré ohrozujú jeho existenciu, je pritom len začiatkom.

Hneď na úvod je dôležité poznamenať, že autori nakladajú so smrťou hlavnej postavy ako s regulérnym prvkom hrateľnosti. Ak zomriete, môže sa tak pokojne stať, že sa teleportuje do inej, inak neprístupnej hernej lokality. Týmto spôsobom tak môžete odhaliť ďalšie indície, ktoré súvisia s hlavným príbehom a posunúť o kúsok ďalej pri odhaľovaní osudu vášho hrdinu.

Ďalším dôležitým faktom, ktorý s týmto priamo súvisí je, že Conarium ponúka dva stupne náročnosti. Na tej ľahšej nemôžete prísť o život, no tým pádom je vám znemožnené preskúmať niektoré lokácie spojené so smrťou. Je teda logické, že ak chcete odhaliť úplne celý príbeh, musíte chtiac či nechtiac voliť druhý stupeň náročnosti a zároveň sa pripraviť na virtuálne umieranie.

Hrateľnosť ako taká sa však v zásade veľmi nemení. V oboch prípadoch stavia na prieskume okolia, pričom dobrou správou je, že nie ste odkázaní iba na pomalú chôdzu. Využitie má aj denník, ktorý si môžete prezerať kedykoľvek, či inventár, aj keď nikdy v ňom nebudete mať príliš veľa predmetov naraz. Všetky interakcie pritom prebiehajú klasicky za pomoci myši. Za zmienku stojí, že počas celej doby máte na ruke akési zvláštne zariadenie, ktorého účel som však úplne nepochopil. Čo sa týka baterky, ktorá je takmer nevyhnutnou súčasťou tohto žánru, tú máte pri sebe neustále, ale použiť ju môžete iba občas.

Keď som už spomínal inšpiráciu novelou V horách šialenstva, asi by som mal dodať, že Conarium z nej vychádza iba voľne a z väčšej časti sa odohráva až po knižných udalostiach. Autori si podľa vlastných slov prispôsobili celý koncept tak, aby viac vyhovoval adventúrnemu poňatiu. Hlavnou náplňou hry nie je iba prieskum opustenej základne a okolitých lokalít, ale i skúmanie vlastných snov a vízii. Hľadaním stôp a rôznych indícií budete postupne prichádzať na koreň veci a odhaľovať pôvod všetkých tajomných úkazov. Rozhodne by som však neprezrádzal viac, ako je nutné.

Čo bolo skutočným cieľom celej antarktickej expedície? Prečo to nakoniec nedopadlo dobre? A aký bude vlastne Frankov konečný osud? Odpovede na tieto otázky zistíte v priebehu hrania. K dispozícii sú pritom dva odlišné konce a vyústenie príbehu tak nebude pre každého rovnaké. Je iba na vás, ku ktorému z nich sa dopracujete. A či ich vôbec pochopíte.

Po vizuálnej stránke Conarium ponúka štandardnú kvalitu štvrtej a zatiaľ poslednej generácie Unreal Enginu. To v praxi znamená, že hra aj na stredné detaily vyzerá veľmi dobre a hardwarové nároky pritom nie sú nijak zvlášť vysoké. Potešia aj také detaily, ako Frankove bolesti hlavy, ktoré sú znázornené pôsobivým rozostrením a zrnením obrazu. V silnom mraze zas vidíte jeho dych. Hudba je nevtieravá a vhodne dokresľuje nielen mrazivú atmosféru opustenej základne, ako aj záhadného starovekého mesta z knihy, ktoré neskôr objavíte. Práve stvárnenie tohto miesta postaveného neznámou civilizáciu muselo predstavovať z pohľadu autorov určitú výzvu. S tou sa podľa môjho názoru vysporiadali výborne.

Všetko je podriadené atmosfére, pretože práve tá je hlavným hýbateľom celej hrateľnosti. Potešiteľné je i to, že tvorcom sa podarilo vyhnúť akémukoľvek stereotypu. Tomu pomáha zabraňovať aj to, že prostredia sa neustále menia a vzhľadom na kratšiu hernú dobu sú až prekvapivo variabilné. Mimoriadne silný zážitok sa u mňa dostavil hlavne pri plavbe ponorkou, kde som si spomenul na ďalšiu vydarenú hororovú adventúru SOMA. Jedinú výraznejšiu výčitku by som adresoval k akčnej sekvencii so sekerou, ktorá mi do hry veľmi nepasovala. Prieskumu okolia sa inak môžete väčšinu času venovať v pokoji a bez stresu, pričom napätie to nijak zvlášť nenarušuje.

Osobne ma zaujalo aj to, akým detailom venovali tvorcovia pozornosť. Za zmienku stojí napríklad aj zvláštny akcent postáv, ktorý má zámerne evokovať zastaralú hovorovú angličtinu z tridsiatych rokov minulého storočia. Hoci nejde o nič výrazné, snaha tvorcov o zachovanie čo najväčšej možnej autenticity čo-to vypovedá o ich prístupe a to nemôžem neoceniť. Conarium rozhodne stojí za to – či už vďaka vydarenej lovecraftovskej atmosfére, rozmanitým hádankám, alebo aj audiovizuálnemu spracovaniu. Odklon od point-and-click štýlu hry Darkness Within smerom k walking simulátoru bol určite dobrou voľbou a ak máte radi tento štýl, Conarium určite vyskúšajte. Zatiaľ totiž ide o možno najlepší hororový titul roka.

Komentuj!