Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Značka Shadow Warrior je tu s nami dlhých dvadsať rokov. Pôvodná hra monhým na pohľad pripomínala Duke Nukem 3D, čomu sa nemožno čudovať, keďže obe zmienené bežali na rovnakom engine. A hoci sa zo Shadow Warriora nestal taký kult, ako z Duke Nukema, séria sa v roku 2013 dočkala kvalitného remaku. Dnes je Lo Wang, hlavný hrdina Shadow Warriora v lepšej forme, ako spomínaný Duke, s ktorým si aktuálny majiteľ práv nevie rady. A keďže bol Shadow Warrior (2013) úspešný, minulý rok sa hráči na PC dočkali pokračovania. To sa po pomerne dlhej dobe dostalo aj na konzoly a my sa dnes pozrieme, či sa hre oplatí venovať pozornosť.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

Shadow Warrior z roku 2013 si vôbec neviedol zle. V recenziách dostával sedem, či osem bodov z desiatich a hráči sa tešili, že sa u strieľačky z pohľadu prvej osoby môžu vyblázniť. Síce nešlo o hit, o ktorom by sa hovorilo všade, štúdio Flying Wild Hog týmto počinom zabodovalo. Stačilo to na to, aby sa hra dočkala pokračovania, ktoré pre PC vyšlo ešte minulý rok. Keďže sme sa k PC verzii nedostali, pozrieme sa aspoň na konzolovú verziu, ktorá vyšla nedávno.

Lo Wang Strikes Back!

Ak sa niekto z váš tešil, že Shadow Warrior 2 príde s premysleným dejom, tak toho musím hneď sklamať. Zápletka je triviálna, neponúka nič prekvapujúce a skutočne slúži iba ako kulisa k tomu, aby ste počas priechodu hrou nasekali čo najviac nepriateľov na kúsky. Respektíve ich rozstrieľali na fašírku, ale v podstate to je jedno.

Aby sme si však pár slov k deju povedali, tak sa opäť stretávame s Lo Wangom. Po určitej udalosti sa do jeho hlavy dostane druhá osoba – vedkyňa Kamiko. Tá má poškodené telo, takže musí počas regenerácie niekde prečkať. No a schránkou slúžiacou na prečkanie a uzdravenie tela je Lo Wang. To je z príbehu zhruba všetko. O tomto je Shadow Warrior 2. Chodíte z miesta na miesto, hľadáte potrebné veci a zabíjate všetko, čo sa vám pripletie do cesty. Príbeh nie je niečo, čím sa môže titul chváliť, no na druhej strane, podstata Shadow Warriora tkvie v niečom inom.

Hrateľnosť na jednotku s hviezdičkou.

Nechcem chodiť okolo horúcej kaše, takže vám na rovinu poviem, že čo sa hrateľnosti týka, je iba máločo, čo by sa dalo vytknúť. V podstate ide o rýchlu a krvavú akciu, v ktorej je dôležité narobiť z nepriateľov fašírku. To vám autori umožnia za pomoci bohatého arzenálu, takže sa môžete vyblázniť skutočne dosýtosti.

Zbraní je niekoľko desiatok, takže vám v tomto smere nuda nehrozí. Každá zbraň je vo svojej podstate iná, odlišne sa správa, no to samozrejme, nie je všetko. Sú rozdelené do niekoľkých kategórií, a tak tu nájdeme rôzne chladné zbrane, pištole, brokovnice, raketomet, motorovú pílu a mohol by som pokračovať. To však nie je všetko, zbrane si môžete upravovať. Za pomoci gemov môžete zbraniam zvýšiť kapacitu zásobníku, zlepšiť ich účinnosť voči niektorých druhom nepriateľov, je toho neúrekom. A to je podľa mňa trochu škoda. Vylepšenia vítam, to je úplne v poriadku, no je ich skrátka prehnane moc. Pomaly z každého nepriateľa niečo vypadne (a väčšinou s nízkou pridanou hodnotou) a vy teda neodskúšate ani časť toho, čo nájdete. S tým súvisí, že vás inventár bude naplnený k prasknutiu a zbytočne je v ňom neporiadok.

V konečnom dôsledku to dopadne tak, že sa na vylepšenia viac menej vykašlete a budete nepriateľov likvidovať tým, čo máte po ruke. V tomto smere hra funguje na jednotku s hviezdičkou a akcia je to, čo z Shadow Warriora robí titul, ktorý si zaslúži pozornosť.

Aby som nezabudol, vylepšovať môžete aj schopnosti Lo Wanga. V tomto smere je to o niečo zaujímavejšie. Veľké prekvapenia vás síce nečakajú, no radšej, než zvýšiť palebnú silu brokovnice si zlepšíte svoje zdravie, predĺžite dobu neviditeľnosti a podobne.

Procedurálne generovanie úrovní?

Ak ste o Shadow Warrior 2 čítali a niekde ste zachytili procedurálne generovanie, tak áno, táto „finta“ je v hre skutočne využitá. Nie je tom však kompletné náhodné generovanie. Autori vytvorili niekoľko častí, ktoré hra následne kombinuje dohromady. Za celú dobu hrania som nenarazil na žiaden problém, ktorý by s týmto súvisel. Skôr ma mrzelo, že jednotlivých prostredí nie je v hre viac. Radšej sa autori mohli zamerať na väčšiu variabilitu, nakoľko tu narazíte na pár prostredí, ktoré sa s menšími zmenami opakujú. Dostaneme sa tak do futuristicky pôsobiaceho mesta, dedinky a otvorenejších priestranstiev plných skál a zelene. To je viac menej všetko a skutočne to zamrzí. Hrateľnosť nudiť neprestáva celú dobu hrania, no prostredia omrzia pomerne rýchlo.

Kooperácia nechýba.

Porciovanie démonov a nepriateľov je v Shadow Warrior 2 zábava aj pre vlkov samotárov, no v kooperácii je to ešte lepšie. Hra funguje na princípe drop-in – drop-out, takže sa k vám môže počas hry niekto pripojiť a následne aj odpojiť bez toho, aby sa niečo muselo zdržovať. Spoločne potom plníte zadané úlohy a robíte z nepriateľov franforce. Pokiaľ máte radi frenetické akcie a hľadáte výbušnú akčnú jazdu pre viacerých hráčov, potom by ste mali zvážiť nákup Shadow Warriora 2.

Audiovizuálne orgie?

Neviem posúdiť, ako si hra viedla na PC, no na konzolách to až tak skvelé nie je. Hra oproti prvej časti doznala značného zlepšenia, vyzerá pekne, to áno, avšak mohlo to byť aj lepšie. Vyhladzovanie je slabé až nulové, niektoré tváre postáv smiešne, pri ukladaní som zaznamenal mrznutie, jednoducho je tu priestor na zlepšenie. Oproti PC verzii vraj došlo k zhoršeniu niektorých textúr, no tie som podrobne neskúmal, radšej som sa hral na mäsiara.

Je zvláštne, že sa hra pri ukladaní na chvíľočku „zamrzne“ (možno je to vinou zapnutého Boost módu na PS4 Pro), keďže aj v tej najvypätejšej situácii beží úplne v poriadku. V nastaveniach si navyše môžete zvýšiť FOV (Field of view), čo je rozhodne pozitívna správa pre všetkých, ktorým základné nastavenie nesedí. Zamrzí aj nulová podpora pre PlayStation 4 Pro, takže je hra úplne rovnaká na štandardnej a aj výkonnejšej PlayStation 4. Možno podpora dorazí dodatočne (ako aj v prípade Prey), no veľmi tomu neverím. I napriek spomínaným výhradám sa na hru pozerá dobre a nejeden krát dokáže vyčarovať pôsobivú scenériu.

Hudba je na tom veľmi dobre. Zvolený soundtrack skvelo dopĺňa dianie na obrazovke. Motívy sú rýchle, svižné a i keď to na samostatné počúvanie nevidím, do hry hudba pasuje výborne. O niečo horšie to je s dabingom. K dabingu Lo Wanga výhrady nemám, ten je v rámci možností skvelý. Hlavný hrdina je drzý, má mnoho pripomienok, pokúša sa vtipkovať, skrátka je to Lo Wang. Pri ostatných postavách je to však ako na horskej dráhe. Raz je postava nadabovaná dobre, inokedy priemerne, no nechýbajú ani prípady, kedy si budete chcieť zapchať uši.

Koniec dobrý, všetko dobré?

O Shadow Warrior 2 sa dá popísať mnoho, no najlepšie je zahrať si hru na vlastnej koži. Pokračovanie je vo všetkých smeroch lepšie ako predchodca. Pokiaľ nehľadáte hlboký príbeh a chcete sa jednoducho baviť, potom je najnovšie dobrodružstvo Lo Wanga tým správnym riešením. Hra vyzerá dobre, skvelo sa hrá, ponúka množstvo zbraní, humor, kooperáciu a len tak ľahko neomrzí. Hoci neprináša nič revolučné, autori odviedli výbornú prácu. A teraz ma ospravedlňte, nepriatelia už čakajú.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Shadow Warrior 2 - Lo Wang opäť v akcii
Shadow Warrior 2 je výborná strieľačka, ktorá sa na nič nehrá. Dodá vám hodiny kvalitnej zábavy, mnoho naporciovaných nepriateľov, Lo Wanga s jeho charakteristickým humorom a k tomu prihodí kooperáciu. Ak sa chcete vyblázniť a nehľadáte hlboký príbeh, ste na správnej adrese.
Pozitíva
  • Hrateľnosť, množstvo zbraní
  • Lo Wang a jeho hlášky
  • Kooperácia, soundtrack
Negatíva
  • Záseky pri ukladaní hry
  • Slabý príbeh
  • Zbytočne veľa upgradov vypadávajúcich z nepriateľov
80%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov

O autorovi

Martin Kubeš

Prvé skúsenosti s hrami Martin zaznamenal v podobe napodobeniny NESu, ktorá niesla meno "Mortal Kombat III", ku ktorej bol pribalený cartridge žltej farby s 999 hrami. Medzi nimi sa nachádzali klasiky ako Mario, Duck Hunt, Double Dragon a pod. Neskôr zakotvil pri PC a PlayStatione, ktorého fanúšikom je dodnes. Herná scéna Martina baví aj v súčasnosti, novinky sleduje dennodenne a okrem hier sa venuje fotografovaniu. Od septembra 2016 pôsobí na pozícii šéfredaktora somhrac.sk.

Súvisiace príspevky