Register

A password will be e-mailed to you.

Fanúšikom skákačiek musí okrem mien ako napríklad Crash Bandicoot, Spyro the Dragon, Croc, Gex, Mario niečo hovoriť aj Donkey Kong a Banjo-Kazooie. Obe posledné značky stvorilo štúdio Rare pričom nezostalo iba pri jednej časti. Dnes toto štúdio patrí pod Microsoft, ktoré pravdepodobne nemá o Banjo-Kazooie príliš veľký záujem, a preto sa niekoľko zamestnancov rozhodlo odísť a založiť si vlastné štúdio Playtonic Games.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

V roku 2012 Playtonic Games oznámili, že majú v pláne vytvoriť duchovného nástupcu Banjo-Kazooie, čím si získali pozornosť nemalého publika. Pôvodne sa tzv. Project Ukulele vyvinul na skákačku Yooka-Laylee, ktorá tri roky po ohlásení vtrhla na Kickstarter. Prvým cieľom bolo vybrať 175 tisíc libier, čo sa podarilo za 39 minút, pričom rovný jeden milión získali Playtonic Games od fanúšikov Banjoo-Kazooie za približne 21 hodín. Celkovo sa vyzbieralo niečo cez dva milióny, naplnili sa všetky body, ktoré boli v kampani ponúknuté a dokonca je Yooka-Laylee hrou s najrýchlejšie vyzbieraným miliónom. Tieto fakty iba svedčia o tom, akou legendou Banjo-Kazooie medzi hráčmi je a stačí sa týmto menom iba „zahnať“, na fanúšikov to zafunguje na jednotku. Yooka-Laylee azda ani nemohla začať lepšie. Je však výsledok hoden spomínaných úspechov a nálepky duchovný nástupca Banjo-Kazooie?

Bol raz jeden zloduch a dvojica, ktorá nemala nič lepšie na práci…

Príbeh Yooka-Laylee je veľmi jednoduchý, no čo možno od skákačky, ktorá si berie inšpiráciu v deväťdesiatych rokoch čakať. Hlavným zloduchom je Capital B (pripomína Grua z Despicable Me iba mne?), ktorý spolu so svojim pomocníkom Dr. Quackom chcú získať všetku literatúru sveta. Nejde im o to, aby boli najmúdrejší, z tohto diabolského plánu má byť predovšetkým profit. Ak budú vlastniť všetky knihy, môžu vytvoriť monopol a vládnuť biznisu s knihami. Niekto však musí túto dvojicu zastaviť, a tak sa na scéne objavuje chameleón Yooka a jeho kamarátka, netopier Laylee. Po stránke príbehu nemožno napísať mnoho, pretože toto nie je oblasť, v ktorej by titul Yooka- Laylee chcel a mohol vynikať. Je to skrátka štandard a v tomto smere isté zaseknutie sa v čase.

Na ceste za porazením hlavného nepriateľa zbierate strany kníh nazvané jednoducho Pagies. Až keď nazbierate dostatočný počet stránok, otvorí sa vám prístup do ďalšieho sveta. Jeden svet však budete musieť navštíviť opakovane, keďže pri prvej návšteve (ak nemáte dostatočný počet Pagies) zavítate iba do nekompletnej úrovne. V takejto úrovni však nie sú všetky plniteľné úlohy, nemožno tu nájsť niektoré predmety a pod.. Ak sa obávate backtrackingu, môžem vás upokojiť. Hoci navštívite ten istý svet, jeho rozsiahlosť sa po rozšírení na kompletnú verziu výrazne mení a jednotlivé svety tak pôsobia diametrálne odlišne. S touto skutočnosťou sa spája aj dĺžka samotnej hry, ktorá patrí k vysokému nadštandardu. Ja som prvý odomknutý svet skúšal preliezť veľmi dôkladne a pri jeho opúšťaní mi hra ukazovala nahraný čas 5 a pol hodiny. Viac ako slušné, nemyslíte?

Humor a narážky…

V čom však Yooka-Laylee odvádza skvelú prácu, to je humor a narážky na rôzne iné hry. Hneď v prvom odomknutom svete môžete naraziť na Shovel Knighta, ktorý sa čírou náhodou prekopal do nesprávnej hry. Poznámky ústrednej dvojice na jeho adresu sú trefné a vtipné, čo je pre skákačky viac, ako žiaduce. Nie je to však jediný a ojedinelý prípad, počas priechodu sa stretnete s podobnými situáciami opakovane. V tomto smere je vidieť, že autorom nechýbajú skúsenosti a majú dobrý prehľad.

Skok sem, skok tam…

Keďže ide o skákačku, veľmi dôležitá je hrateľnosť a ovládanie. Čo sa týka ovládania, tam je všetko v poriadku. Ústredná dvojica robí to, čo jej prikážete, všetko je jednoduché a jasné, problém nebudú mať deti a ani dospelé osoby. Občas síce narazíte na miernu kostrbatosť (napríklad mierenie), no nejde o nič strašné. S ovládaním mám celkom iný problém, a ten spočíva v tom, že hra prešľapuje na mieste. Tam kde titul berie svoju inšpiráciu, respektíve na čo chce nadviazať, tam aj zostáva stáť. Yooka-Laylee sa vôbec nepokúša priniesť do žánru žiadne inovácie, a to ma mrzí omnoho viac, ako keby titul zlyhal pri pokuse ukázať niečo nové a jedinečné. Je síce pekné hrať Banjo-Kazooie s podporou oboch analógov a zbaveného kostrbatosti, no hry sa za ostatnú dobu zmenili a vyvinuli.

Podobné to je aj s hrateľnosťou. Všetko je na svojom mieste, no nenájdete tu nič nové. Ten mechanizmus funguje na to, iný zase na niečo odlišné a aby ste mohli získať určitý predmet, musíte najskôr Yooku a Leylee naučiť novú schopnosť u pána predajcu, ktorým je had menom Trowzer. Toho stretnete v každom svete a vždy má nejakú zaujímavú ponuku. Občas vás naučí nový kúsok zadarmo, inokedy musíte zaplatiť. V hre je toho naozaj veľa, no všetko som už bohužiaľ niekde videl.

Engine Unity odvádza dobrú prácu, ale…

Názov tejto časti vám už asi dal jasne najavo, že sa budeme baviť o grafickom kabátiku. Autori zvolili čoraz populárnejší engine Unity, ktorý aj v tomto prípade dokazuje, že nebol stvorený iba pre mobilné a indie hry. Prostredia sú plné pekných detailov, všetko hýri farbami a zvolená štylizácia sa k hre výborne hodí. Nie je to však bez chýb, takže niekedy človek narazí na textúru vo veľmi nízkom rozlíšení (viď obrázok nižšie). To však môže zmeniť Day 1 patch, ktorý pred vydaním nie je dostupný, nakoľko hra vychádza až 11. apríla a autori ešte niektoré veci dozaista odlaďujú. Inak som bol s grafickou stránkou spokojný a verím tomu, že fanúšikovia skákačiek budú taktiež. Ešte by som sa rád pozastavil pri kamere, ktorá občas (najmä v menších priestoroch) robí husárske kúsky, no s podobným neduhom sa stretávame v hrách veľmi často.

Hudba poteší, dabing nie…

O hudbu sa postarali traja páni, ktorých mená sú Grant Kirkhope, David Wise a Steve Burke. Všetci majú čo dočinenia s predošlými hrami od štúdia Rare, pričom Kirkhope pracoval aj na hudbe k Banjo-Kazooie, Wise zase stojí za hudbou ku hrám Donkey Kong a inak tomu nie je ani pri Burkeovi. Musím iba skonštatovať, že pri Yooka-Laylee odviedli dobrú prácu a hudobný podkres sa k hre veľmi hodí. Tu nemám výhrady.

Ako som už napísal, nepoteší dabing. Nie z toho dôvodu, že by bol nekvalitný, ale žiaden tu skrátka nie je. Všetky dialógy sprevádzajú iba pazvuky, ktoré dopĺňajú titulky na obrazovke. Viem, že by dabing stál ďalšie peniaze, ale ak vyzbieram viac, ako 2 milióny, tak by sa niečo z toho mohlo dať aj na niekoľko dabingových hercov. Je to síce verné (áno, píšem to opäť) Banjo-Kazooie, no niekedy ma to pekne otravovalo.

Je tu aj multiplayer?

Ako v každej modernej hre, ani v Yooka-Laylee nechýba multiplayer. Až so štyrmi kamarátmi sa môžete lokálne zabaviť na ôsmych arkádových minihrách. Multiplayerový režim sa spúšťa v hlavnom menu, kde si vyberiete o čo máte záujem a ide sa na vec. Jednotlivé minihry sú zábavné, odlišujú sa od seba a na chvíľu vám vydržia. Nepočítajte však s tým, že tu dokážete “utopiť” mnoho hodín, taký potenciál v tom nevidím.

Stojí to teda za to?

Vyrieknuť jednoznačný ortieľ nad Yooka-Laylee je veľmi ťažké. Na jednej strane je titul zábavný, dobre sa hrá, taktiež vyzerá k svetu, no na druhej strane sú tu veci, ktoré patria do minulosti. Hru možno označiť nie ako duchovného nástupcu Banjo-Kazooie, ale ako Banjo-Kazooie 3. Či to je dobrá, alebo zlá správa záleží od vás. Za seba hovorím, že autori odviedli dobrú prácu, avšak mohli sa pokúsiť o niečo nové a nie iba oprašovať to, čo nám priniesli pred devätnástimi rokmi. Ak máte radi skákačky, alebo ak chcete plošinovky, tak pokojne do Yooka-Laylee choďte, no držte svoje očakávanie pri zemi.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

T17Logo_25thAnniversary

Yooka-Laylee - Záchranca skákačiek?
Yooka-Laylee je skákačka zo starej školy. Vyzerá dobre, je vtipná, hrať ju je zábavné, no na druhú stranu prešľapuje na mieste. Autori neprinášajú nič nové a hoci namiešaný kokteil funguje, rok 1998 kedy vyšiel Banjo-Kazooie je nenávratne preč. Fanúšikovia skákačiek si hru užijú, no ostatných asi presvedčiť nedokáže. A to je veľká škoda...
Pozitíva
  • Humor, grafika, hudba
  • Hra vydrží mnoho hodín
  • Poctivá skákačka zo starej školy
Negatíva
  • Hra neprináša absolútne nič nové
  • Miestami textúry vo veľmi nízkom rozlíšení
  • Kamera občas neposlúcha
70%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
73%

Komentuj!