Tom Clancy’s Ghost Recon Wildlands – Dojmy z uzatvorenej bety

Séria Ghost Recon je tu s nami už dlhých 16 rokov. Počas tejto doby sa séria dočkala mnohých príspevkov, no a už o niekoľko týždňov sa na nás prirúti najnovší diel s názvom Tom Clancy’s Ghost Recon Wildlands. Nedávno sa odohrala uzatvorená beta, ktorú sme si samozrejme nemohli nechať ujsť.

Na betu Tom Clancy’s Ghost Recon Wildlands som sa pomerne dosť tešil. Sám netuším, z akého presne dôvodu to bolo, no hra si ma dokázala získať už svojim prvým trailerom, pri ktorom si väčšina hráčov určite povedala, že aj tak tá hra v konečnom dôsledku bude vyzerať inak (rozumej horšie). Veď Ubisoft, poznáte to… Ihneď, ako boli spustené registrácie do bety, neváhal som a učinil tak. Bohužiaľ, Ubisoft sa tentokrát rozhodol, že mňa si nevyberie. Našťastie sa mi aj tak do bety podarilo dostať. A hneď v úvode musím povedať, že víkend strávený v Bolívii som si užil.

Vitajte v Bolívii…

Aby sme sa nepochopili zle. To, že som si uzatvorenú betu Ghost Recon Wildlands užil, neznamená, že ide o tú najlepšiu hru na svete a ani tých chýb, ktoré tu nájdete nie je úplne najmenej (väčšinou ide o chybičky v grafickom engine). Napriek tomu však má tento titul dobre našliapnuté k tomu, aby dal zabudnúť na minuloročný Tom Clancy’s The Division, ktorý tak úplne nenaplnil očakávania hráčov. Poďme však pekne poporiadku.

Ako už býva pri podobných hrách zvykom, ako prvé prichádza na rad tvorba postavy. Vybrať si môžete z bohatej ponuky, prispôsobiť možno asi všetko, čo vás napadne. Ak si zo svojho vojaka chcete urobiť zjazvenú tvár ošľahanú bojmi, nie je to žiadne problém. Tvár, oblečenie, obuv, kamufláž, tetovania, ruksak, čiapky, to všetko tu je a môžete si to prispôsobiť. Vzhľad postavy však podľa mňa nie je v tejto hre to hlavné, a preto sa radšej presuňme na bojisko.

Najdôležitejším prvkom (aspoň pre mňa) na Ghost Recon Wildlands je možnosť hrať ako vlk samotár, tak i so skupinou spoluhráčov bez zmeny herných “podmienok”. Umelá inteligencia spoluhráčov v prípade, ak hráte sám, nie je nič extra, nejedenkrát sa mi stalo, že som chcel k misii pristupovať stealth postupom, no moji spolubojovníci začali po danom mieste pobehovať ako zajace po poli. Tým pádom bol stealth u konca a na rad prišla akcia. Našťastie sa Ubisoftu podarilo spracovať akčnú zložku hry veľmi dobre. Cover systém je bezproblémový, pocit zo streľby je fajn a z tohto pohľadu nemám s Wildlands najmenší problém. Trochu mi prekážal fakt, že ak ste svojich spolubojovníkov so sebou nezobrali vozidlom, na vašej zastávke sa objavia ako mávnutím čarovného prútiku. Viac by sa mi páčilo, keby posadali do ďalších vozidiel a pricestovali za vami, no čo sa dá robiť…

Hoci vaši spolubojovníci nemajú nadprirodzené schopnosti, levitovať dokážu bez problémov.

Tá pravá zábava však v Tom Clancy’s Ghost Recon Wildlands začína až vtedy, ak si zoženiete ďalších troch kamarátov, ktorí sa do boja pustia s vami. Dronom si môžete pooznačovať nepriateľov a pustiť sa do ich tichej likvidácie, viete si presne zorganizovať, kto pôjde kadiaľ a hrať hru tak, ako by sa hrať mala. Nie ste totiž komando Rambov, ale úderná jednotka, ktorá má zmiznúť z miesta činu skôr, než si niekto uvedomí, že ste tam vôbec boli. Hranie v kooperácií dáva hre úplne iný rozmer, a bohužiaľ práve tento prvok môže hre zlomiť väzy. Hrať s kamarátmi je zábava, no ak natrafíte na úplne náhodných rage-quit spoluhráčov, môže sa zábavné hranie zmeniť na peklo. Ak chcete do Wildlands ísť, určite berte ohľad na to, či chcete hrať sami, respektíve či na hranie v kooperácii máte vhodných partnerov.

Z akého dôvodu mi zbraň prechádza kapotou?

Ako to už býva pri open-world hrách zvykom, chybičky sa jednoducho nájdu a pri takýchto kolosoch tomu asi nejde zabrániť. Tom Clancy’s Ghost Recon Wildlands nie je výnimkou, no za celú dobu môjho pobytu v bete som sa stretol iba s chybami, ktoré súvisia s grafickým enginom. Možno to vidieť aj na obrázkoch vyššie, kde v kapote Hummera vidieť zbraň postavy sediacej vo vnútri vozidla, prípadne občas postavy levitujú nad nerovnými povrchmi. Nie je to nič katastrofálne, no z času na čas to dokáže pobaviť.

Čo mi však celkom nesedelo, je jazdný model. Na gamepade sa vozidlá dali ovládať, no na klávesnici to musí byť čisté peklo. Vozidlá kĺžu po povrchu ako po ľade, vôbec nie je cítiť ich váha a celé to pôsobí tak hračkársky. Od hry samozrejme nečakám simulátor, no ak by som mal povedať jednu vec, ktorá sa autorom v uzatvorenej bete nepodarila, tak je to práve samotné jazdenie. Uvidíme, ako autori tieto prvky vylepšia na základe odozvy od hráčov, no jazdenie potrebuje ešte celkom dosť starostlivosti.

Už o pár dní sa dočkáme otvorenej bety a ja sa po skúsenostiach z uzavretej bety teším na návrat do Bolívie. Pribudne nová oblasť, nové misie, takže som zvedavý, či hra ponúkne dostatok variability. V uzatvorenej bete to boli iba misie typu vyčistiť dané miesto, vypočuť niekoho, oslobodiť niekoho, získať určité informácie, čo mi do hlavy dalo chrobáka, či forma nezvíťazí nad obsahom. Nerád by som totiž v hre podobného rozsahu robil stále dookola päť, či šesť typov misií. Zatiaľ však nemožno súdiť, uzatvorená beta bola iba malá ochutnávka, a preto som zvedavý na to, čo ponúkne druhý beta test. Ak sa do otvorenej bety chystáte zapojiť, nezabudnite si najskôr skontrolovať, či vaše PC tento titul zvládne bez problémov, hardware nároky nájdete na tomto odkaze. Nachystajte si miesto, pre-load bude spustený už zajtra, no a 23. februára sa vidíme na bojisku.

Komentuj!