Zaregistrovať sa

Heslo vám bude zaslané na vás.

Relatívna dostupnosť rôznych enginov, Steam Greenlight, či Kickstarter patria k faktorom, ktoré umožnujú aj malým vývojárskym štúdiám výraznejšie sa presadiť v náročnej konkurencii. Kostru poľského vývojárskeho štúdia  UndeadScout  tvoria iba traja ľudia, ale vďaka univerzálnemu Unreal 4 enginu a pomoci štúdia IMGN.PRO (Kholat) mohli zrealizovať svoje predstavy o hernom horore. Tých sa v posledných rokoch vyrojilo skutočne veľa, no ich kvalita často kolíše. Ako dopadol Husk? Je to walking simulátor, survival adventúra, alebo variácia na hororovú skrývačku typu Amnesia? Tvorcovia o hre hovoria ako o „exploračnom thrilleri“. Ja to poviem inak: Husk je zo všetkého trochu a aj niečo navyše. Ale poďme pekne po poriadku.

Recenzovaná verzia: PC

Hra začína  vo vlaku, v kupé, kde sedia traja ľudia. Taká malá rodinka… Otec, matka a mladá, trinásťročná dcéra. Po chvíľke dcéra oznámi, že si potrebuje odskočiť na toaletu a matka ju ide odprevadiť. Nakoľko sú však preč až podozrivo dlho, otec sa ich nakoniec vydáva hľadať. Prieskum prekvapivo prázdnych vagónov však ukončuje náhla havária vlaku. Hlavný hrdina sa po chvíli preberá z bezvedomia a okamžite sa vydáva hľadať svoju ženu a dcéru. Prostredie v ktorom sa ocitá, pre neho pritom nie je neznáme. Spolu s rodinkou totiž cestoval do rodného mesta Shivercliff, kde mal navštíviť svojho umierajúceho otca. V ňom je však všetko úplne inak. V meste nie je živá duša a to čo občas stretne, ťažko definovať ako živé, či neživé. Úplne bezbranný sa púšťa do prieskumu mesta a do hľadania svojich najbližších.

obr 1V tejto prvej hodine som mal dojem, že hrám klasický walking simulátor. Keď som stretol v uliciach prvú príšeru, akoby vystrihnutú z druhého Silent Hillu, hneď mi napadlo, či sa hra nezačne uberať štýlom Slender Mana. Našťastie, len o chvíľu na to mi tvorcovia ponúkli hrdzavú trúbku, ktorú  som prekvapivo nepoužil len na rozbitie najbližšieho zámku, ale aj na ubitie tejto príšery. Vývojári mi vlastne dali na výber, či sa mám pred nepriateľmi skrývať, alebo sa im postaviť čelom. Celkom príjemné prekvapenie a ďalšie mali už čoskoro nasledovať.

Potešilo ma, že sa prostredia sa začali rýchlo obmieňať. Chvíľu som si pobehal po opustenej stanici, potom po opustených uliciach, aby som následne zavítal aj do strašidelnej bytovky s bábikami sediacimi v kresle a sledujúcimi televíziu. Netrvalo dlho a ocitol som sa i na policajnej stanici, kde ma čakala ďalšia zbraň – revolver. Potom som opäť dostal na výber, či príšere rýchlo uniknúť, alebo ju zastreliť. Zvolil som druhú možnosť a dostavilo sa u mňa príjemne prekvapenie, že na jej likvidáciu stačili aj dve rany. Nemám totiž rád umelo zvyšovanú, často nelogickú náročnosť, keď niekoho trafíte pokojne i viackrát do hlavy, a on si pobehuje akoby sa mu nič nestalo. To bol nakoniec pôvodne i tento prípad, no vývojári si zaslúžia pochvalu za to, že patchmi životnosť nepriateľov výrazne znížili.

obr. 2V pozitívnom trende hra pokračovala i ďalej. Nikde som sa nezdržal pridlho, všade bolo potrebné nájsť iba nejaký ten kľuč, či prístupovú kartu a išlo sa ďalej. Aj hoci som čakal, že v Shivercliffe strávim pomerne dlhý čas, nebolo tomu tak. Asi po hodine strávenej pomalým prieskumom mesta, som sa dostal na cintorín, ktorého okraj sa nečakane zrútil na morskú pláž pod ním. Razom som sa tak ocitol na okraji rozbúreného mora, v ktorého diaľke svietili hrozivým červeným svetlom bóje a breh zase lemovali vraky stroskotaných lodí, ľudské kosti a lebky utopencov. No a uprostred toho sa vynímal veľký vchod do tajomnej jaskyne… Okamžite si spomenul na Dear Ester.

Ako som už písal, obrovská variabilita prostredí bola pre mňa prekvapením a veľkým plusom. Keďže hra trvá len niečo okolo päť hodín, tak veľký počet rôznorodých prostredí zaručuje, že hráč sa nestíha nudiť. Príbeh sa inak postupne odhaľuje buď cez monológ hlavného hrdinu, alebo nachádzané zápisky. Klasický inventár nie je prítomný a hra vám vždy ponúkne to, čo aktuálne potrebujete, či je to baterka, kľuč, prístupová karta, alebo zbraň. Jej potrebám to však plne dostačuje.

obr.4Aby som nebol iba pozitívny, prejdem aj k tomu horšiemu. Najväčšiu výhradu mám určite voči technickému spracovaniu. Hra beží na engine Unreal 4, ktorý bol vďaka svojej obrovskej univerzálnosti využitý už v desiatkach rôznorodých hier. Boli v ňom vytvorené aj žánrovo podobné tituly, ako napríklad i spomínaný Kholat. Husk ma však jeho využitím veľmi neuspokojil. Stačí sa pozrieť na textúry – tie v diaľke sú tradične v nižšom rozlíšení a až po priblížení hráčovej postavy sa upravia do požadovanej kvality. To je často používaná finta rôznych enginov, ale v Husku je to problém. Trvá totiž dlho, kým sa načítajú a keď sa k nim priblížite prirýchlo, tak sa niekoľko sekúnd pozeráte na niečo, čo akoby vypadlo z PlayStationu 2. Neskoršie patche to síce môžu vychytať, ale dobre to vonkoncom nepôsobí.

Ani prostredie nie je nijak zvlášť detailné, čo je najviac cítiť práve v interiéroch budov. Niekedy som mal dojem, že hrám minimálne päťročnú záležitosť a to som používal ultra nastavenia. Husk je ako-tak vizuálne uspokojivý jedine v exteriéroch. Krátke návštevy cintorína, či morského pobrežia ma presvedčili, že engine má oveľa väčší potenciál. Hru sprevádzajú aj po prvých opravách aj nepríjemné bugy, spôsobujúce kompletný výpadok textúr okolitého prostredia. Tvorcovia už každopádne sľúbili celú sériu ďalších záplat, no netuším ako mám k tomu pristupovať. Mám im tlieskať za snahu, alebo zatracovať za to, že sú len ďalší v poradí, ktorí vydali nehotový produkt a chystajú sa ho ladiť za pochodu? Neviem, no hodnotiť hru musím v takom stave, ako je teraz…

obr.6Moje konečné hodnotenie však bude pozitívne. Technické problémy sa totiž vždy dajú opraviť následnými patchmi, kým základ hrateľnosti už nie. A práve s hrateľnosťou som nemal žiadny zásadný problém. Husk ma nenudil, nefrustroval a dokážem mu prepáčiť aj možno až príliš nápadnú podobnosť s hrami ako Silent Hill 2, alebo Alan Wake. Táto podobnosť je však do istej miery kompenzovaná i tým, že vývojári sa dotýkajú sa aj takých citlivých tém, ako je ťažký alkoholizmus, alebo domáce násilie.

Ak máte radi hororovo ladené záležitosti, Husk by vás mohol baviť. Je to síce malá hra, od malého vývojárskeho týmu a s citeľne menšími ambíciami, no dokáže poskytnúť veľkú zábavu. Príjemným bonusom sú aj české titulky, ktoré vznikli za pomoci českého distribútora, spoločnosť Comgad. Teraz už len počkať na opravné patche, ktoré môžu zážitok z tohto titulu ešte vylepšiť.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

IMGN.PRO

Husk – Horor ala Silent Hill
Husk je zaujímavá hra, ktorá síce nevyniká kvalitným vizuálom a technickým spracovaním, ale ponúka peknú variabilitu prostredia a slušne zvládnutú atmosféru. Rozhodne je však určená len pre fanúšikov hororových hier, ktorí sú tolerantní voči chybám menších indie projektov.
Pozitíva
  • Vysoká variabilita prostredia
  • Možnosť zvoliť medzi stealth postupom, útekom, alebo priamym bojom
Negatíva
  • Slabá technická stránka hry
  • Nevyužitý potenciál Unreal Enginu 4
70%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (3 Hlasy)
74%

Komentuj!

komentárov

O autorovi

Zanietený hráč počítačových hier, všetkých žánrov, hlavne však RPG, stratégií a hororových adventúr. Zároveň milovník zvierat, prírody a náruživý turista.

Súvisiace príspevky