Homefront: The Revolution – Revolúcia pokračuje

Nech žije revolúcia! Homefront to mal pred piatimi rokmi veľmi ťažké. Dielo vývojárskeho štúdia Kaos Studios sa síce nedočkalo vyložene negatívneho prijatia, ale ani neohúrilo. Nálepka nízkorozpočtového klonu Call of Duty bola až príliš výrazná a k tomu sa pridali aj rôzne kontroverzie. Lenže navzdory zmiešanej odozve si hra na seba dokázala zarobiť a vydavateľ THQ ohlásil vývoj druhého dielu.

Recenzovaná verzia: PC

Ako vieme, THQ neskôr vyhlásil bankrot a vývoj sa presunul pod krídla Cryteku. Ani tam problémy nekončili. Aj Crytek sa dostal do finančných problémov a nečakanú záchranu im podalo vydavateľstvo Deep Silver. To odkúpilo jeho britskú pobočku, premenovalo ju na Dambuster Studios a nič nemalo brániť šťastnému koncu. Po piatich rokoch vo vývojárskom pekle sme sa teda konečne dočkali pokračovania. Stáli sme o neho vôbec?

Tvorcovia si pritom neodhryzli malé sústo. Pôvodný koncept koridorovej strieľačky sa mal posunúť smerom k open world a snaha vytvoriť niečo ambicióznejšie bola zjavná od samého začiatku. S každým jedným vypusteným videom, či novými informáciami však bolo zrejmé, že revolúcia sa bude konať najskôr iba v názve. Výsledok mrzí o to viac, že hra mala veľký potenciál, ktorý však Dambuster Studios naplnili iba čiastočne. Ale o tom postupne.

Homefront: The Revolution nie je sequelom pôvodnej hry, ale akýmsi rebootom značky. Preč je hlavný hrdina Robert Jacobs, tentokrát sa budete púšťať do bojov s novou postavou, Ethanom Bradym. Dej sa odohráva v alternatívnej realite, kde sa Severná Kórea stala vďaka technologickej revolúcii svetovou veľmocou číslo jeden. A keď si na seba Američania nabrali poriadny dlh, ktorí jej nebolo schopní splatiť, Kórejčania vďaka zabudovaným zadným dvierkam vypli USA všetky technológie a obsadili celú krajinu takmer bez odporu. Revolúcia sa začína.

Zápletka nie je na žánrové pomery vôbec zlá. Je pravdou, že sa nedočkáte takmer ničoho originálneho a povstanie prebieha presne tak, akoby ste čakali. Potrebám hry to však plne vystačuje a dokáže vo vás vzbudiť pocit, že ste súčasťou niečoho väčšieho. Všetky dôležité postavy sú síce až na jednu, ktorá sa dočká v rámci príbehu istej backstory, klasicky ploché, ale na druhú stranu sú aspoň zapamätateľné. O hlavnom hrdinovi to nanešťastie neplatí. Ethan Brady je totiž dvojča Gordona Freemana a nedočkáte sa od neho ani jednej vety. Úsmevne to pôsobí už na začiatku, kde ho nový Odboj považuje za špióna a pred mučením ho zachráni iba náhoda. Dočkáte sa i scény, kde dvaja lídri odboja dohadujú na ďalšom postupe a v tejto chvíli už nepostrádateľný Brady je pre nich celý čas neviditeľný. Takto teda nie.

Čo rozhodne môžem pochváliť, je otvorený svet Philadelphie. Nejde o open world v klasickom slova zmysle, pretože je rozdelený na rôzne zóny, medzi ktorými sa budete presúvať podzemnými chodbami metra. I tak dokáže navodiť dobrý dojem, o to viac, že takmer každá zóna pôsobí odlišne. Dočkáte sa klasickej mestskej časti, miesta, kde žijú kolaboranti, väzenského úseku, alebo i vyľudnenej oblasti, na ktorej sa podpísal plynový útok. Jednotlivé oblasti síce nie sú až tak veľké, ale na rýchlejšie presúvanie z jedného bodu do druhého môžete využívať motorky. Ich ovládanie mi však prišlo značne nemotorné a pokiaľ bolo možné, radšej som sa im vyhýbal.

Svet Philadelphie inak pôsobí pomerne živo a nepriatelia sú takmer na každom rohu. Všade sa pohybujú kórejskí vojaci, ich ozbrojené vozidlá, drony, oblohu zase brázdia vzducholode. Pokiaľ sa dostanete na miesto, kde nemáte čo robiť, razom máte zarobené na problém. Vtedy vám neostáva nič iné, len vziať nohy na plecia, alebo sa niekde schovať. Samotný odboj naviac môžete, a v rámci príbehu aj budete ovplyvňovať plnením miniúloh na jednotlivých mapách, či zaberaním miest pre rebelov. Pokiaľ dosiahnete 100% stav, ľudia sa vzbúria a razom to na uliciach vyzerá inak. Je to síce maličkosť, ale aspoň je vidieť, že vaše činy niečo ovplyvňujú.

Hlavný príbeh je pomerne dlhý a hoci sa dočkáte aj opakovania niektorých úkonov, nedá sa mu uprieť, že sa snaží do hrateľnosti vniesť aspoň akú takú variabilitu. Niekedy budete sprevádzať ozbrojené vozidlo, niekedy kradnúť doklady z bytu, následne bude potrebné hľadať a potajomky zabiť určenú osobu. Okrem frontálnych útokov sa teda dočkáte i stealth prvkov, hackovania, či jednoduchších hádaniek. Hru si môžete predĺžiť aj ďalšími aktivitami – buď ide o side questy, kde môžete napríklad fotografovať kolaborantov, alebo ako som spomínal skôr, zaberať nové miesta pre rebelov. Nie všetky miesta majú pritom na prvý pohľad viditeľný vchod a v prvom rade budete musieť prísť na to, ako sa dostať dovnútra. Inokedy zase budete musieť nájsť skryté balíčky roztrúsené po celej budove, a tak podobne. Za plnenie týchto úloh získavate odmeny a za ne zase môžete nakupovať nové zbrane, či vybavenie. Ak by vám singleplayer nestačil, k dispozícii je aj kooperatívny multiplayer.

Toto všetko znie viac než sympaticky, hoci nemôžeme hovoriť o žiadnej vyloženej inovácii. Tak ako prvý Homefront kopíroval Call of Duty, pokračovanie s podtitulom The Revolution sa zjavne inšpirovalo predovšetkým v hrách od Ubisoftu, avšak s jedným podstatným rozdielom – Ubisoft to má zvládnuté o poznanie lepšie. Hackovanie je možno jednoduché, ale nie až tak zábavné a stealth prvky majú zjavné rezervy. Dambusters Studios bohužiaľ úplne nevyladili ani tú najpodstatnejšiu časť a to je streľba. Pocit z nej nie je vyložene uspokojivý a aj mierenie je trochu ťažkopádne. Poteší aspoň to, že si zbrane môžete vylepšovať aj za chodu. Nepriateľská AI sa taktiež nedá príliš chváliť a súboje s jednotkami KPA, ktoré číhajú všade, vás po chvíli omrzia. Niekedy mi prišlo jednoduchšie sa nechať zabiť a následne na to ísť trochu inak. Penalizácia za smrť pritom takmer neexistuje, mimo príbehových misií prídete iba o nazbierané cennosti za pár drobných. Nie je to pritom žiadna veľká strata.

Najväčším problémom je ale nevyladená technická stránka. Podľa všeobecných ohlasov je na tom PC verzia najlepšie a radšej si ani nechcem predstavovať, ako to vyzerá na konzolách. Optimalizácia je nevydarená, nechýbajú ani občas vypadávajúce textúry a rôzne iné bugy. Na celej situácii je najzaujímavejšie to, že vývojári o problémoch vedeli od začiatku. Ak máte o hru záujem, odporučil by som jednoznačne počkať na opravné patche, hoci je otázne, do akej miery pomôžu vyladiť zážitok.

Homefront: The Revolution na papieri vyzeral veľmi dobre, lenže jedna vec sú plány a druhá vec je ich realizácia. Výsledok nie je vonkoncom tragický, ale miesto áčkovej akcie sme sa zase dočkali len klasického herného béčka. Klamal by som, ak by som napísal, že som sa vôbec nebavil. Naopak. Nakoľko mi je otvorený svet Philadelphie sympatický, nad niektorými vecami dokážem prižmúriť oči. Celý čas som sa však nemohol zbaviť pocitu, o koľko to mohlo byť lepšie pod dohľadom kvalitnejšieho štúdia.

Komentuj!